Test na Medzinárodné organizácie a medzinárodné právo

Medzinárodné organizácie a právo: Rozbor pre študentov

Otázka 1 z 50%

Počet medzinárodných mimovládnych organizácií rástol dynamickým tempom v 20. a 21. storočí, pričom koncom 20. storočia ich počet prevýšil 37 000.

Test: NATO, Štruktúra Organizácií OSN, Medzinárodné organizácie – právo a normy, Medzinárodné organizácie – štruktúry a orgány, Mimovládne organizácie, Európska únia, Hlavné orgány Organizácií OSN, OBSE, Medzinárodné konferencie

20 otázok

Otázka 1: Počet medzinárodných mimovládnych organizácií rástol dynamickým tempom v 20. a 21. storočí, pričom koncom 20. storočia ich počet prevýšil 37 000.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Prvé medzinárodné mimovládne organizácie vznikajú už v druhej polovici devätnásteho storočia a v dvadsiatom a v dvadsiatom prvom storočí ich počet rastie dynamickým tempom. Ich počet koncom 20. storočia prevýšil 37 000.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení najlepšie vystihuje rozsah imunít pre zamestnancov medzinárodných mimovládnych organizácií podľa poskytnutých študijných materiálov?

A. Generálni tajomníci a ich námestníci požívajú plnú diplomatickú imunitu.

B. Zamestnanci vyšších kategórií majú súdnu imunitu pre svoje úradné konania a obmedzenú daňovú, colnú a správnu imunitu.

C. Ostatní pracovníci požívajú imunitu iba v súvislosti s výkonom ich funkcie.

D. Študijné materiály špecificky nepopisujú rozsah imunít zamestnancov medzinárodných mimovládnych organizácií.

Vysvetlenie: Študijné materiály detailne popisujú výsady a imunity organizácií a ich zamestnancov (generálni tajomníci, zamestnanci vyšších kategórií, ostatní pracovníci), avšak konkrétne príklady mnohostranných zmlúv (Dohovor o výsadách a imunitách OSN, Dohovor o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií) odkazujú na medzivládne organizácie. Text nešpecifikuje, či sa rovnaké rozsahy imunít vzťahujú aj na zamestnancov medzinárodných mimovládnych organizácií, a v časti o mimovládnych organizáciách nie je táto problematika konkrétne rozobraná, iba všeobecne spomenutý vplyv a absencia komplexnej regulácie ich činnosti.

Otázka 3: Po prijatí Zmluvy o Európskej únii v roku 1992 získala Európska únia okamžite medzinárodnoprávnu subjektivitu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Európska únia vznikla v dôsledku prijatia Zmluvy o Európskej únii (1992, 1. novembra 1993), avšak medzinárodnoprávnu subjektivitu výslovne priznanú nemala. Zásadnú zmenu v tomto smere znamenalo prijatie Lisabonskej zmluvy (2007), kedy ju Európska únia nadobudla.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich zmlúv predstavujú zakladajúce zmluvy, na základe ktorých Európska únia funguje, a ktoré sú zmienené v študijných materiáloch ako tie, ktoré majú najväčší význam?

A. Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (1951)

B. Zmluva o fungovaní Európskej únie (1957)

C. Lisabonská zmluva (2007)

D. Zmluva o Európskej únii (1992)

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že Európska únia funguje na základe viacerých zakladajúcich zmlúv, z ktorých najväčší význam majú Zmluva o fungovaní Európskej únie (1957), známejšia pod pôvodným názvom Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a Zmluva o Európskej únii (1992) v znení neskôr zmluvne dohodnutých zmien. Lisabonská zmluva (2007) pozmenila Zmluvu o Európskej únii a zabezpečila záväznosť Charty základných práv, ale nie je v materiáloch explicitne označená ako jedna z dvoch zakladajúcich zmlúv s najväčším významom v kontexte fungovania EÚ ako celku. Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (1951) bola zakladajúcou zmluvou jednej z pôvodných organizácií, ktorá zanikla v roku 2002.

Otázka 5: Poručenská rada OSN bola zriadená predovšetkým na koordináciu medzinárodnej finančnej pomoci pre rozvojové krajiny.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Poručenská rada bola zriadená podľa Charty OSN pre kontrolu správy poručenských území a na zaistenie pokroku obyvateľstva týchto území a ich postupného vývoja k samospráve alebo nezávislosti, nie na koordináciu medzinárodnej finančnej pomoci.