Podcast o Maturitné témy: Slovenský jazyk a literatúra

Kapitoly

Úvod

Jazyk a literatúra: Ako to spolu súvisí?

Od Konštantína k Homérovi

Dráma, štýly a absurdita

Bohatstvo slov a ľudová múdrosť

Ako na to v praxi: Monológ a dialóg

Zhrnutie a posledné tipy

Přepis

Lukáš: Predstavte si študentku, volajme ju Ema. Sedí za stolom, pred sebou má zoznam. A nie je to len taký nejaký zoznam. Je to tridsať maturitných zadaní zo slovenčiny. Syntax a antika, frazeologizmy a Shakespeare, lyrizovaná próza... Eme sa z toho krúti hlava a má pocit, že sa pozerá na nejaký tajný kód, ktorý nikdy nerozlúšti. Znie vám to povedome?

Nina: Myslím, že každý maturant si tým prešiel. Ten pocit, že je toho strašne veľa a témy spolu vôbec nesúvisia. Ale čo ak vám povieme, že to nie je tajný kód, ale skôr mapa? Mapa, v ktorej sa dá naučiť čítať.

Lukáš: Presne tak. A my vám dnes ukážeme, ako na to. Toto je Studyfi Podcast.

Lukáš: Dobre, Nina, poďme rovno na vec. V každom maturitnom zadaní je jedna časť o jazyku a druhá o literatúre. Prečo je to takto spojené? Niekedy to pôsobí ako náhodný mix.

Nina: Skvelá otázka, Lukáš. Na prvý pohľad to tak môže vyzerať, ale v skutočnosti je to geniálne prepojené. Jazyk je nástroj a literatúra je umenie vytvorené týmto nástrojom. Je to ako keby si sa učil o štetcoch a farbách a zároveň o obrazoch, ktoré nimi namaľovali slávni maliari.

Lukáš: Aha, takže keď sa učím o syntaxi, učím sa vlastne o tom, ako spisovateľ skladá vety, aby dosiahol nejaký efekt v diele?

Nina: Presne! Keď pochopíš pravidlá jazyka, oveľa lepšie porozumieš, prečo dielo pôsobí tak, ako pôsobí. Prečo je jedna báseň melodická a iná drsná. Prečo je dialóg v dráme rýchly a úsečný. Všetko je to o nástrojoch, ktoré autor použil.

Lukáš: To dáva zmysel. Takže by sme nemali vnímať tie dve časti oddelene, ale hľadať medzi nimi mosty.

Nina: Presne tak. Dnes si prejdeme niekoľko typických maturitných dvojíc a ukážeme si, ako tie mosty nájsť a prejsť po nich s istotou.

Lukáš: Fajn, začnime úplnými základmi. Téma, ktorá mnohých desí: Vznik a vývin slovenského jazyka a k tomu Staroslovienska literatúra. To znie ako hodina dejepisu.

Nina: Trochu áno, ale je to fascinujúce! Predstav si to ako rodokmeň. Slovenský jazyk nepadol z neba. Patrí do rodiny indoeurópskych jazykov, potom slovanských, potom západoslovanských... Je to ako zisťovať, kto boli tvoji praprapredkovia.

Lukáš: A tá kľúčová časť pre nás je asi praslovančina a potom staroslovienčina, však?

Nina: Áno. Staroslovienčina je prvý spisovný jazyk Slovanov, ktorý nám priniesli Konštantín a Metod na Veľkú Moravu. A tu sa nám to krásne spája s literatúrou. Lebo oni nepriniesli len jazyk, priniesli preklady biblických textov.

Lukáš: Takže Proglas je vlastne prvý literárny text v tomto jazyku?

Nina: Presne! A je to predslov k prekladu evanjelia. Konštantín v ňom obhajuje právo Slovanov na vlastný liturgický jazyk. Je to silný, politický a umelecký text zároveň. Keď hovoríš o vzniku jazyka, nemôžeš nespomenúť literatúru, ktorá v ňom vznikla. Vidíš to prepojenie?

Lukáš: Vidím. Jazyk vznikol z potreby a literatúra bola jeho prvým a najdôležitejším využitím. Dobre, a čo taká dvojica ako Syntax a Antická literatúra? Tam sa mi ten most hľadá ťažšie.

Nina: Naozaj? Práveže je to veľmi pekný príklad. Syntax je o stavbe vety – o vetných členoch, skladoch, súvetiach. Je to architektúra jazyka.

Lukáš: Okej, architektúra... a kde je tam Homér?

Nina: Antickí autori, ako Homér v Iliade a Odysei alebo Sofokles v Antigone, boli majstri tejto architektúry. Ich jazyk je neuveriteľne precízny. Keď analyzuješ vetu z antickej drámy, vidíš, ako je každé slovo na svojom mieste, aby vytvorilo napätie, rytmus a emóciu. Bez dokonalej znalosti syntaxe by to nedokázali.

Lukáš: Takže keď budem hovoriť o zloženom súvetí, môžem dať príklad, ako ho Sofokles použil na vystupňovanie konfliktu medzi Antigonou a Kreonom?

Nina: Bingo! Presne o tom to je! Spájaš teóriu s praxou. Ukážeš, že nerozprávaš len poučky, ale rozumieš, na čo tie poučky slúžia v skutočnom texte. To komisia ocení.

Lukáš: Poďme sa posunúť v čase. Čo tak kombinácia: Jazykové štýly a Slovenská dráma po roku 1945?

Nina: Výborná voľba. Jazykové štýly – to je o tom, že inak sa rozprávame s kamarátom, inak píšeme žiadosť na úrad a inak autor píše divadelnú hru. Máme hovorový, administratívny, rečnícky, publicistický, umelecký a náučný štýl.

Lukáš: A v dráme sa asi najviac prejaví ten umelecký, však?

Nina: Áno, ale nielen ten. Práve dráma po roku 1945 je skvelá na ukážku toho, ako sa štýly miešajú. Vezmi si napríklad Ivana Bukovčana alebo Milana Lasicu a Júliusa Satinského.

Lukáš: L+S, to je môj obľúbený príklad. Ich dialógy sú plné hovorového štýlu, fráz, vtipov... To nie je úplne spisovná slovenčina.

Nina: To veru nie je. A to je ten zámer! Využívajú hovorový jazyk a prvky absurdity, aby poukázali na nezmyselnosť fráz v socialistickej spoločnosti. Ich postavy často vedú dialógy, ktoré nikam nevedú, plné klišé z publicistického alebo rečníckeho štýlu tej doby. Tým kritizujú spoločnosť.

Lukáš: Čiže keď budem hovoriť o jazykových štýloch, môžem použiť L+S ako príklad, kde sa hovorový štýl v umeleckom texte používa na spoločenskú kritiku?

Nina: Áno! A môžeš to porovnať napríklad s klasickou drámou, povedzme od Shakespeara, kde je jazyk oveľa poetickejší a vznešenejší. Alebo s absurdnou drámou, ako Beckett a jeho Čakanie na Godota, kde je jazyk zase nástrojom na zobrazenie straty komunikácie.

Lukáš: Takže jazykový štýl nie je len nejaká škatuľka, ale aktívny nástroj, ktorý autor používa na dosiahnutie svojho cieľa. A ten cieľ môže byť v dráme naozaj rôznorodý – od kritiky spoločnosti až po filozofické úvahy.

Nina: Presne si to vystihol. Analýzou jazyka postáv odhaľuješ podstatu celej hry.

Lukáš: Dobre, poďme na ďalšiu tému. Lexikológia a Ľudová slovesnosť. Lexikológia je náuka o slove a slovnej zásobe, však?

Nina: Áno. Skúma slovnú zásobu jazyka, ako sa slová tvoria, aké majú významy, odkiaľ pochádzajú. Hovorí o synonymách, homonymách, antonymách, archaizmoch, neologizmoch...

Lukáš: A ako to súvisí s ľudovou slovesnosťou? S rozprávkami a povesťami?

Nina: Veľmi úzko. Ľudová slovesnosť je pokladnicou lexiky. Keďže sa šírila ústnym podaním z generácie na generáciu, zachovala si veľmi starobylé slová a väzby. Nájdeme v nej množstvo archaizmov – slová, ktoré už dnes bežne nepoužívame, napríklad junák, deva, paripa.

Lukáš: Aha, takže keď budem hovoriť o historickom rozvrstvení slovnej zásoby, môžem použiť ako príklad práve ľudové rozprávky, ktoré zozbieral Dobšinský.

Nina: Presne tak. A nielen archaizmy. V ľudovej slovesnosti nájdeš aj nádherné zdrobneniny – deminutíva. Sestrička, holúbok, srdiečko... Tie dodávajú rozprávkam citové zafarbenie. Alebo ustálené slovné spojenia – frazeologizmy! Koľko ich pochádza práve z ľudovej tvorby?

Lukáš: „Voda sype a piesok tečie.“ To asi nie je ono, že?

Nina: To je skôr od L+S. Ale napríklad „mať za ušami“, „vziať nohy na plecia“... Mnohé tieto spojenia majú korene v príbehoch a skúsenostiach našich predkov.

Lukáš: Takže ľudová slovesnosť je vlastne živé múzeum jazyka, kde môžeme vidieť, ako sa slovná zásoba vyvíjala a aká je bohatá.

Nina: Nádherne povedané. A keď máš na maturite analyzovať lexikálnu stránku textu, ukážka z ľudovej rozprávky alebo piesne je ideálny materiál. Môžeš tam nájsť takmer všetko, o čom lexikológia hovorí.

Lukáš: Dobre, Nina, prešli sme si niekoľko príkladov a tie prepojenia už vidím oveľa jasnejšie. Ale poďme ešte na praktickú stránku. V zadaní sa píše, že jazyková časť je zvyčajne monológ a literárna dialóg. Čo to presne znamená?

Nina: Je to skvelý model, ktorý simuluje, ako by si mal o téme premýšľať. Monológ pri jazykovej časti znamená, že by si mal byť schopný samostatne a súvisle vysvetliť daný jav. Napríklad, ak máš tému „Slohové postupy“, mal by si vedieť vymenovať všetky postupy – informačný, opisný, rozprávací, výkladový – a ku každému povedať jeho charakteristiku, znaky a typické žánre. Je to tvoja prezentácia teoretických vedomostí.

Lukáš: Čiže si pripravím takú svoju „prednášku“ na danú tému.

Nina: Presne. Ale krátku, údernú a dobre štruktúrovanú. A potom prichádza literárna časť, ktorá je dialóg. To znamená, že komisia sa ťa bude pýtať. Očakáva sa, že nebudeš len rozprávať, ale aj reagovať na otázky, argumentovať, porovnávať.

Lukáš: Takže ak mám tému Slovenský realizmus, nestačí len vymenovať Kukučína a Timravu a ich diela.

Nina: Nestačí. Mala by si byť pripravený na otázky typu: „Porovnajte zobrazenie dedinského človeka u Kukučína a Timravy.“ Alebo: „V čom sa slovenský realizmus líšil od romantizmu?“ Alebo: „Nájdite prvky realizmu v tejto konkrétnej ukážke.“

Lukáš: Chápem. Dialóg je vlastne testom hlbšieho porozumenia a schopnosti aplikovať vedomosti. A tam môžem využiť aj tie prepojenia s jazykom, o ktorých sme hovorili.

Nina: Určite! Ak sa ťa spýtajú na jazyk postáv u Timravy, môžeš hovoriť o tom, ako využíva nárečové prvky na charakterizáciu. A tým prepojíš literatúru s témou foriem národného jazyka. Komisia uvidí, že nerozmýšľaš v oddelených škatuľkách, ale v súvislostiach.

Lukáš: To je super rada. Takže monológ je o tom, čo viem, a dialóg je o tom, ako tomu rozumiem a viem to použiť.

Nina: Perfektne zhrnuté.

Lukáš: Sme na konci a ja mám pocit, že ten zoznam tridsiatich tém už nevyzerá tak desivo. Zhrňme si teda to najdôležitejšie. Čo je kľúčom k úspechu na ústnej maturite zo slovenčiny?

Nina: V prvom rade, nehľadajte v tom chaos, ale systém. Každá dvojica tém jazyk-literatúra má svoju logiku. Hľadajte medzi nimi mosty. Pýtajte sa sami seba: „Ako tento jazykový jav využil tento autor v tomto diele?“

Lukáš: Po druhé, pripravte si štruktúru. K jazykovej časti si pripravte jasný a stručný monológ – kľúčové pojmy, definície, príklady. K literárnej časti premýšľajte v súvislostiach, pripravte sa na porovnávanie a analýzu.

Nina: A po tretie, nebojte sa používať konkrétne príklady. Nehovorte len, že „autori používali umelecké prostriedky“. Povedzte, že „Hviezdoslav vo svojich eposoch používal rozsiahle prirovnania a metafory, aby priblížil čitateľovi pocity postáv“. Buďte konkrétni.

Lukáš: A hlavne, nestresujte. Komisia nechce nikoho potopiť. Chcú vidieť, že ste sa štyri roky niečo naučili a viete o tom rozmýšľať. Je to rozhovor, nie výsluch.

Nina: Presne tak. Dýchajte, usmievajte sa a ukážte, čo vo vás je. Držíme vám všetkým palce!

Lukáš: Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Veľa šťastia pri zeleno-bielom stole!