Test na Matematická gramotnosť a štúdia PISA

Otázka 1: Matematická gramotnosť predstavuje schopnosť žiakov používať matematické poznatky výhradne na riešenie vymyslených úloh z aritmetiky, algebry a geometrie.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Matematická gramotnosť je definovaná ako schopnosť jedinca rozpoznať a pochopiť úlohu matematiky vo svete, používať ju a zaoberať sa ňou spôsobmi, ktoré zodpovedajú potrebám života konštruktívneho občana. Zdôrazňuje použitie matematických vedomostí na ujasnenie si problémov reálneho sveta a pri realizácii úloh vyplývajúcich z ich riešenia, nie len na vymyslené úlohy z aritmetiky, algebry a geometrie.

Otázka 2: Matematizácia je základná stratégia použitia matematiky. Podľa študijných materiálov, ktorý z nasledujúcich krokov je súčasťou procesu matematizácie?

A. Nájsť vhodné matematické pojmy súvisiace s reálnym problémom.

B. Stanoviť východisko a daný reálny problém.

C. Riešiť matematicky formulovaný problém.

D. Automatické a bezprostredné vykonávanie rutinných operácií bez ďalšieho uvažovania.

Vysvetlenie: Matematizácia ako základná stratégia použitia matematiky zahŕňa kroky ako stanovenie reálneho problému, nájdenie vhodných matematických pojmov, transformáciu na matematický problém, riešenie matematicky formulovaného problému a preloženie riešenia späť do reálnej situácie. Možnosť 'Automatické a bezprostredné vykonávanie rutinných operácií bez ďalšieho uvažovania' je definícia pre 1. úroveň myslenia, ktorá nerozvíja myslenie a nie je súčasťou komplexnej stratégie matematizácie.

Otázka 3: Pre žiakov slovenských škôl sa v testovaní PISA 2003 ukázali byť ľahkými úlohy súvisiace s čítaním a interpretáciou informácií v podobe grafu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Z analýz výsledkov štúdie PISA z roku 2003 vyplýva, že pre žiakov slovenských škôl sa náročnejšími ukázali byť úlohy súvisiace s čítaním a interpretáciou informácií v podobe grafu.

Otázka 4: V rámci úlohy v testovacom zošite PISA majú otázky vždy rovnakú úroveň náročnosti, aby sa zabezpečila konzistentnosť testovania.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú, že v rámci úlohy majú otázky vzrastajúcu úroveň náročnosti, pričom niekoľko prvých otázok sú položky s výberom odpovede alebo s krátkou, uzavretou odpoveďou, a nasledujú úlohy s otvorenou odpoveďou.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o štruktúre testových zošitov PISA sú správne?

A. Jeden žiak má vo svojom testovacom zošite približne 15 úloh s 55-60 otázkami.

B. Testovací zošit pre žiaka sa skladá z 3-5 úloh z rôznych oblastí, tvoriacich bloky.

C. V rámci jednej úlohy otázky majú vzrastajúcu úroveň náročnosti, pričom začínajú s výberom odpovede alebo krátkou uzavretou odpoveďou.

D. Každý variant testovacieho zošita obsahuje len tri bloky úloh.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, jeden žiak má vo svojom testovacom zošite približne 15 úloh s 55-60 otázkami. Taktiež, v rámci úlohy majú otázky vzrastajúcu úroveň náročnosti, začínajúc s položkami s výberom odpovede alebo krátkou, uzavretou odpoveďou. Testovací zošit pre žiaka tvorí zoskupenie 3-5 úloh z rovnakej oblasti (tzv. blok), nie z rôznych oblastí. Každý z variantov testovacieho zošita pozostáva zo štyroch blokov, nie len z troch.