Podcast o Marxistická filozofia: Základy a kritika

Kapitoly

Úvod do Marxizmu

Základňa a nadstavba

Kritika kapitalizmu a odcudzenie

Riešenie – Revolúcia

Přepis

Viktória: Predstavte si robotníka v 19. storočí. Štrnásť hodín denne v hlučnej, špinavej továrni, za mzdu, ktorá ledva stačí na prežitie. Toto nie je len história. Je to scéna, z ktorej sa zrodila jedna z najvplyvnejších a najkontroverznejších filozofií sveta. Počúvate Studyfi Podcast.

Marek: Presne tak, Viki. A za touto filozofiou stoja hlavne dvaja muži – Karl Marx a Friedrich Engels. Ich cieľ bol radikálny. Nechceli svet len vysvetľovať, ako filozofi pred nimi. Chceli ho zmeniť.

Viktória: Zmeniť ako? To znie ako veľký plán.

Marek: To teda bol. Marx veril, že to, ako spoločnosť funguje, neurčujú veľké myšlienky alebo náboženstvo, ale materiálna, hlavne ekonomická realita. Nazval to spoločenskou základňou.

Viktória: Čiže to, ako vyrábame veci, ako zarábame peniaze, je základ všetkého?

Marek: Presne. A všetko ostatné – zákony, politika, umenie, morálka – je len nadstavba, ktorá vyrastá z tejto ekonomickej základne. Spôsob, akým myslíme, je odrazom toho, ako žijeme a pracujeme.

Viktória: Dobre, takže aká bola kritika vtedajšej spoločnosti? Predpokladám, že nebol veľkým fanúšikom kapitalizmu.

Marek: To by som nepovedal. Kritizoval ho za vykorisťovanie. Tvrdil, že dejiny sú bojom tried – v jeho dobe to bola buržoázia, teda vlastníci kapitálu, a proletariát, robotníci.

Viktória: A v čom presne spočívalo to vykorisťovanie?

Marek: V koncepte nadhodnoty. Predstav si, že cena výrobku pokrýva náklady a mzdu robotníka. Ale je tam aj zisk – nadhodnota. Túto hodnotu vytvoril robotník, no celú si ju privlastnil kapitalista.

Viktória: Takže robotník v podstate pracoval časť dňa zadarmo?

Marek: V podstate áno. A to viedlo k odcudzeniu. Práca, ktorá má byť prejavom ľudskosti, sa stala len nástrojom na prežitie. Robotník bol odcudzený od svojej práce, od jej výsledku, a nakoniec aj sám od seba.

Viktória: Aké teda videl riešenie? Nejaký päťročný plán na zlepšenie podmienok?

Marek: Niečo oveľa radikálnejšie. Násilnú revolúciu. Veril, že je to jediný spôsob, ako zvrhnúť kapitalizmus a nastoliť beztriednu, komunistickú spoločnosť.

Viktória: Odtiaľ teda slávny „Manifest komunistickej strany“.

Marek: Presne. Začína vetou „Po Európe mátoží strašidlo komunizmu“ a končí výzvou: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“