Podcast o Mária Terézia, Osmanská ríša a Uhorsko

Kapitoly

Nečakaná panovníčka

Vojny a reformy

Školstvo pre všetkých

Od roboty k peniazom

Zemiaky a nové plemená

Manufaktúry a obchod

Bitka pri Moháči a jej dôsledky

Život na hranici s Osmanskou ríšou

Stavovské povstania a Jánošík

Bratislava – nové hlavné mesto

Přepis

Lucia: Predstavte si, že v roku 1740 zdedíte obrovskú, takmer skrachovanú ríšu. A všetci vaši susedia si myslia, že na to nemáte, len preto, že ste žena. To bola realita pre mladú Máriu Teréziu.

Filip: A presne o tejto fascinujúcej žene sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Takže, ako sa vôbec mohla stať panovníčkou? V tej dobe to nebolo bežné.

Filip: Jej otec, Karol VI., nemal mužského dediča. Preto presadil špeciálny zákon, Pragmatickú sankciu, ktorý jej to umožnil. No ostatné krajiny to veľmi neuznávali.

Lucia: Stavím sa, že to nedopadlo dobre.

Filip: Vôbec nie! Okamžite ju napadlo Prusko a Bavorsko. Vo vojnách prišla o Sliezsko, čo bola obrovská hospodárska strata.

Lucia: Au. Takže zdedila ríšu v problémoch a hneď sa to ešte zhoršilo. Čo s tým urobila?

Filip: Uvedomila si, že monarchia je slabá. A tak spustila obrovské reformy v štýle osvietenského absolutizmu.

Lucia: Z toho sú asi najznámejšie tie školské, však?

Filip: Presne tak. V roku 1777 zaviedla jednotný školský systém. A hlavne, povinnú školskú dochádzku od 6 do 12 rokov. A to aj pre dievčatá!

Lucia: Wow, takže ona bola v podstate taká prvá „girlboss“ strednej Európy?

Filip: Dalo by sa to tak povedať! A popri tom všetkom stihla mať 16 detí a ešte aj raziť kvalitné strieborné mince, tereziánske toliare.

Lucia: Takže keď už sme mali poriadok v daniach a v evidencii pôdy, bolo na čase pozrieť sa na to, ako ekonomika reálne funguje.

Filip: Presne tak, Lucia. Mária Terézia si uvedomovala, že silná ríša potrebuje plnú pokladnicu. A na to nestačí len vyberať dane... treba ekonomiku naštartovať.

Lucia: A kde začala?

Filip: Pekne od základov – u poddaných. Postupne sa snažila nahradiť ich robotu na panskom peňažnými dávkami. To im dalo väčšiu motiváciu pracovať na svojom.

Lucia: A to nebola jediná zmena na vidieku, však?

Filip: Vôbec nie. Podporovala pestovanie úplne nových plodín. Hlavne zemiakov a kukurice. Tie mali nasýtiť rastúce obyvateľstvo. Vieš, zo začiatku sa ľudia zemiakov báli.

Lucia: Naozaj? Prečo?

Filip: Mysleli si, že je to nejaká diabolská hľuza! Okrem toho sa začali chovať aj nové, výkonnejšie plemená dobytka a koní, čo zlepšilo prácu na poliach aj dopravu.

Lucia: Dobre, takže poľnohospodárstvo sa modernizovalo. A čo taký priemysel?

Filip: Tam bol kľúčový rozvoj manufaktúr. Panovníčka podporovala ich zakladanie, často im dala aj monopol na výrobu určitého tovaru – napríklad textilu či skla.

Lucia: Čiže mali istý odbyt. To je celkom šikovné.

Filip: Veľmi. A aby tovar prúdil ľahšie, zrušila vnútorné clá medzi krajinami monarchie a chránila domáci trh pred zahraničnou konkurenciou. Všetko to do seba krásne zapadalo.

Lucia: Takže lepšie poľnohospodárstvo, viac výroby a voľnejší obchod. Zdá sa, že ekonomika dostala poriadnu injekciu. Ale na to všetko boli potrební aj vzdelaní ľudia, však?

Lucia: A poďme sa posunúť k nášmu poslednému dnešnému okruhu. Pripravte sa na poriadnu dávku drámy, pretože nasledujúce tri storočia boli pre Slovensko naozaj turbulentné.

Filip: To máš úplnú pravdu, Lucia. Hovoríme o období, kedy sa územie Slovenska stalo doslova nárazníkovou zónou medzi dvoma obrovskými mocnosťami.

Lucia: Všetko sa to začalo jednou osudnou bitkou, však? Bitkou pri Moháči v roku 1526.

Filip: Presne tak. Na jednej strane mladý a neskúsený kráľ Ľudovít II. Jagelovský s asi 25-tisíc vojakmi. Proti nemu stál sultán Sulejman I. s obrovskou, 60-tisícovou armádou.

Lucia: To neznie ako férový súboj.

Filip: Ani zďaleka. Bitka trvala sotva dve hodiny a bola to pre Uhorsko totálna katastrofa. Zomrelo asi 15-tisíc uhorských vojakov a samotný kráľ sa pri úteku utopil v močiari.

Lucia: Aké to malo dôsledky pre naše územie?

Filip: Obrovské. Uhorsko sa rozpadlo na tri časti. Stred ovládli Turci a vytvorili Budínsky pašalík. Na východe vzniklo Sedmohradsko. A zvyšok, teda najmä územie Slovenska, pripadol Habsburgovcom.

Lucia: Takže zrazu sme boli v prvej línii. Slovensko ako bašta kresťanstva proti Osmanskej ríši.

Filip: Áno, stali sme sa jadrom nového Uhorska na 150 rokov. Krajinu financovali hlavne banské mestá. A tie si na obranu stavali mohutné protiturecké opevnenia. Napríklad Vartovka v Krupine alebo Nový zámok v Banskej Štiavnici.

Lucia: Ale problémy neprichádzali len z juhu od Turkov, však?

Filip: Veru nie. Problémy boli aj doma. Habsburgovci sa snažili upevniť moc a zdaniť šľachtu. A uhorskej šľachte sa to, samozrejme, nepáčilo.

Lucia: A to viedlo k sérii povstaní, ktoré poznáme ako stavovské povstania.

Filip: Presne. Trvali s prestávkami od roku 1604 až do 1711. Povstalci, ktorých voláme kuruci, sa dokonca spájali s Osmanskou ríšou proti Habsburgovcom.

Lucia: Takže nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ?

Filip: V podstate áno. Všetko sa to skončilo v roku 1711 Satmárskym mierom. Šľachta si udržala svoje výsady, Habsburgovci trón. No Slovensko bolo po desaťročiach bojov úplne spustošené.

Lucia: A vtedy na scénu prichádza slávny zbojník...

Filip: Juraj Jánošík. Presne tak. Obrovská chudoba a bezprávie viedli k rozmachu zbojníctva. Jánošíka popravili v roku 1713.

Lucia: Ale aby sme nehovorili len o vojnách a biede. V tomto období sa hlavným mestom Uhorska stala Bratislava.

Filip: Áno, a bola ním neuveriteľne dlho, od roku 1536. Bola blízko Viedne, sídla Habsburgovcov, a teda v bezpečí. Konali sa tu korunovácie uhorských kráľov a zasadal tu uhorský snem.

Lucia: A najväčší rozmach zažila za Márie Terézie, však?

Filip: Určite. Panovníčka dala zbúrať hradby a z Bratislavy sa stalo moderné mesto s palácmi, promenádami a kaviarňami. Stala sa najväčším a najľudnatejším mestom Uhorska.

Lucia: Takže, ak to zhrnieme, 16. až 18. storočie bolo pre Slovensko obdobím obrovských protikladov. Na jednej strane neustále vojny a plienenie, na druhej strane sa naše územie stalo centrom kráľovstva s prekvitajúcou Bratislavou.

Filip: Perfektné zhrnutie. Bolo to kruté, ale zároveň kľúčové obdobie, ktoré formovalo našu krajinu.

Lucia: Filip, ďakujem ti veľmi pekne za ďalšiu skvelú a poučnú diskusiu. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli opäť s nami. Počujeme sa pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa krásne!