Podcast o Margita Figuli

Kapitoly

Kto bola Margita Figuli?

Od banky k literatúre

Lyrizovaná próza a jej korene

Figuli ako kráľovná naturizmu

Prehľad kľúčových diel

Témy, motívy a jedinečný štýl

Figuli a povinné čítanie

Veľkolepý Babylon

Odkaz a Zhrnutie

Přepis

Tereza: Predstav si, že cez deň pracuješ v banke, počítaš peniaze, riešiš klientov... a po večeroch píšeš príbehy, ktoré sa stanú klasikou. Znie to ako z filmu, však?

Filip: Presne taký bol život Margity Figuli, autorky, ktorú si dnes rozoberieme. Cez deň úradníčka, v noci literárna hviezda. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Tereza: Takže žiadne bohémske vysedávanie v kaviarňach?

Filip: Vôbec nie, aspoň spočiatku. Narodila sa v roku 1909 na Orave, vo Vyšnom Kubíne, do roľníckej rodiny. A práve ten silný vzťah k prírode cítiť v celej jej tvorbe.

Tereza: Ale ako sa dievča z Oravy dostalo k písaniu a do Bratislavy?

Filip: Cez Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Po maturite sa presťahovala do Bratislavy a zamestnala sa v Tatra banke, kde pracovala až do roku 1941.

Tereza: A práve vtedy vznikli jej najznámejšie diela?

Filip: Presne tak. Toto obdobie bolo pre ňu extrémne plodné. Napísala napríklad Tri gaštanové kone v roku 1940 a neskôr aj veľkolepý román Babylon.

Tereza: Takže tá práca v banke jej vlastne dala slobodu tvoriť. Zaujímavé!

Filip: Áno, poskytlo jej to finančnú nezávislosť. Neskôr sa síce písaniu venovala naplno, no jej dielo bolo aj tak ocenené až oveľa neskôr, titulom národná umelkyňa v roku 1974.

Tereza: Takže jej životný príbeh bol naozaj... plný zvratov. Ale poďme sa teraz pozrieť na to, kam presne zapadá v tej obrovskej mape slovenskej literatúry. Filip, pomôž nám ju zaradiť.

Filip: Jasné. Keď sa povie Margita Figuli, musí sa povedať aj lyrizovaná próza, alebo naturizmus. To je kľúčové spojenie.

Tereza: Lyrizovaná próza. To znie dosť poeticky, ale čo to presne znamená v praxi?

Filip: Predstav si to ako reakciu na predchádzajúce obdobie. Autori mali plné zuby suchého, racionálneho opisovania reality, takého toho realistického schematizmu. Chceli ísť hlbšie.

Tereza: A ako hlbšie?

Filip: Vrátili sa k prírode, k mýtom, k baladám. Zaujímalo ich vnútro postáv, ich vášne, emócie, osudové stretnutia. A to všetko v prostredí, ktoré nebolo len kulisou.

Tereza: Čiže príroda nebola len pekný obrázok na pozadí?

Filip: Presne tak! Nebola to len tapeta. Príroda bola aktívny hráč, ktorý formoval postavy, ovplyvňoval ich osudy. Hory, lesy, rieky... to všetko malo svoj hlas a silu.

Tereza: A kde v tomto celom bola Margita Figuli? Bola len jednou z mnohých?

Filip: Ani náhodou. Figuli bola kráľovnou tohto smeru. Práve ona doviedla lyrizovanú prózu k absolútnemu vrcholu. Zobrala tradičné ľudové rozprávanie a zmiešala ho s modernými európskymi postupmi.

Tereza: Takže nečerpala len zo slovenských lúk a hájov?

Filip: Vôbec nie. Čítala severskú literatúru, ruských klasikov, Francúzov... Všetko to vstrebala a vytvorila niečo úplne originálne. Spojila drsnú realitu slovenského vidieka s neskutočne poetickým jazykom a hlbokou psychológiou.

Tereza: To znie ako recept na nadčasové diela.

Filip: A presne to sa jej podarilo. Jej diela nie sú len regionálne príbehy. Sú to univerzálne drámy o láske, dobre, zle a osude, ktoré oslovujú ľudí dodnes. A práve preto je klasikou.

Tereza: Dobre, poďme na konkrétne príklady. Ktoré jej diela by sme si mali zapamätať?

Filip: Tak začnime postupne. Jej prvá knižka poviedok sa volala Uzlík. Už tam vidíme náznaky jej štýlu. Potom prišla novela Pokušenie, kde sa už poriadne ponorila do morálnych dilem.

Tereza: A potom prišla tá najväčšia bomba, však?

Filip: Presne tak. V roku 1940 vydala Tri gaštanové kone a to zmenilo všetko. Je to absolútny vrchol lyrizovanej prózy a asi jej najznámejšie dielo vôbec.

Tereza: O čom presne je? Viem, že je to povinné čítanie, tak dajme študentom malú ochutnávku.

Filip: Je to nádherný, až baladický príbeh o láske Petra a Magdalény. Ich láska musí prekonať zlo a závisť, ktoré stelesňuje postava Jana Zápotočného. A tie kone nie sú len tak... symbolizujú silu, slobodu a osud.

Tereza: Okrem Troch gaštanových koní, čo ešte stojí za zmienku?

Filip: Určite historický román Babylon, kde ukázala, že zvládne aj obrovské epické témy. A neskôr napísala aj autobiografickú knihu Mladosť, kde spomína na svoje detstvo na Orave. To je krásne čítanie, ak chcete pochopiť, kde sa vzala jej inšpirácia.

Tereza: Keď sa pozrieme na všetky tie diela, aké témy sa tam opakujú? Čo bolo pre ňu typické?

Filip: Ústrednou témou je takmer vždy láska. Ale nie taká tá sladká, romantická. Skôr vášnivá, osudová a často tragická. S tým je spojený večný boj dobra so zlom. Jej postavy sú buď morálne čisté, alebo naopak, plné závisti a krutosti.

Tereza: A čo ten jej štýl? Čím je taký výnimočný?

Filip: Je to ten jazyk. Je neuveriteľne poetický, plný metafor a symbolov. Vieš, ona nepovie, že postava je smutná. Ona opíše krajinu tak, že cítiš ten smútok spolu s postavou. To je majstrovstvo.

Tereza: To je ten naturizmus v praxi, o ktorom si hovoril.

Filip: Presne. Využíva kontrasty – krása proti škaredosti, láska proti nenávisti. Rozprávanie je často baladické, dramatické, a ideš hlboko do psychiky postáv. Cítiš ich myšlienky, ich dilemy. A dialógy sú živé, často s prvkami nárečia, čo im dodáva autenticitu.

Tereza: Dobre, takže pre študentov je najdôležitejšie dielo...?

Filip: Jednoznačne Tri gaštanové kone. To je vstupná brána do sveta lyrizovanej prózy. Ak pochopíte toto dielo, pochopíte celý literárny smer. Je to kľúčové.

Tereza: Prečo práve toto dielo? Čo sa na ňom študenti naučia?

Filip: Všetko, o čom sme hovorili! Poetický jazyk, symboliku, baladickosť, psychologickú kresbu, úlohu prírody... Je to dokonalá ukážka naturizmu. Niekedy sa spomína aj Babylon, aby ukázal jej širší záber, ale Tri gaštanové kone sú základ.

Tereza: Znie to tak, že Figuli naozaj nebola len taká obyčajná spisovateľka. Bola to osobnosť, ktorá formovala slovenskú literatúru.

Filip: Absolútne. Jej odkaz je obrovský. Ukázala cestu mnohým ďalším autorom a jej diela sú živé aj dnes, lebo sa dotýkajú toho najzákladnejšieho v nás. A to je znak veľkej literatúry.

Tereza: Skvelé zhrnutie, Filip. Ďakujem. Takže máme za sebou kontext a význam jej tvorby. Jej príbehy sú plné silných emócií a morálnych zápasov. Poďme sa teraz pozrieť ešte bližšie na ten jej najslávnejší román a rozobrať si detailne dej a postavy Troch gaštanových koní.

Tereza: A od lyrickej prózy sa presunieme k niečomu... oveľa väčšiemu. Ako posledný dnešný titul si predstavíme román Babylon z roku 1946.

Filip: Výborne, Tereza. Ak bol predchádzajúci titul komorným príbehom, tak Babylon je jeho pravý opak. Je to obrovský, monumentálny historický román.

Tereza: A dej sa odohráva v starovekej Mezopotámii, však? To je dosť veľký skok od slovenskej prírody.

Filip: To teda je. Figuli nás vtiahne priamo do centra moci, intríg a konfliktu rôznych kultúr. Je to naozaj epické dielo s množstvom postáv a zložitých osudov.

Tereza: Prečo ale písať o Babylone práve po druhej svetovej vojne? Aký to malo zmysel?

Filip: Skvelá otázka. Práve v tom je ten kľúč. Román totiž nie je len o histórii. Je to predovšetkým alegória.

Tereza: Alegória na čo konkrétne?

Filip: Na vtedajšie spoločenské problémy a hlavne na vojnové konflikty. Cez témy ako moc, viera a ľudské utrpenie vlastne reflektovala svoju súčasnosť.

Tereza: Takže cez dávnu minulosť nám ukázala problémy vtedajšieho sveta. Fascinujúce. A tým sme prebrali to najdôležitejšie od Margity Figuli.

Filip: Presne tak. Verím, že vám to pomohlo zorientovať sa v jej tvorbe. Ďakujem za pozornosť a dopočutia nabudúce.

Tereza: Aj ja ďakujem. Majte sa pekne a veľa úspechov pri štúdiu. Ahojte!