Podcast o Margita Figuli: Tri gaštanové kone

Kapitoly

Autorka a jej doba

Novela, ktorá nie je len novelou

Súboj dobra a zla

Motívy, ktoré hýbu dejom

Jazyk ako umelecké dielo

Prečo je naturizmus dôležitý?

Hrdina a jeho protiklad

Láska a utrpenie

Spravodlivosť a nový začiatok

Přepis

Lenka: Keď si pustíš nejaký veľkofilm, napríklad Pána prsteňov alebo hociktorú marvelovku, všimni si, ako sú niektoré postavy stelesnením dobra a iné zase čistého zla. Frodo a Sauron. Captain America a Red Skull. Zamyslel si sa niekedy, prečo to tak funguje?

Marek: Je to starý rozprávačský trik. Volá sa to archetyp – zjednodušený model postavy, ktorému okamžite rozumieme. A práve na tomto princípe je postavené jedno z najslávnejších diel slovenskej literatúry, ktoré dnes rozoberieme.

Lenka: Presne tak. Vitajte pri Studyfi Podcast, kde vám pomáhame zvládnuť maturity.

Marek: Dnes sa pozrieme na novelu Margity Figuli, Tri gaštanové kone.

Lenka: Dobre, Marek, začnime úplne od základov. Kto bola Margita Figuli a kedy toto dielo vlastne napísala?

Marek: Margita Figuli bola jedna z najdôležitejších postáv slovenskej literatúry 20. storočia. Pochádzala z Oravy, a to je kľúčové, pretože jej tvorba je úzko spätá s prírodou a drsným vidieckym životom. Novela Tri gaštanové kone vyšla v roku 1940.

Lenka: V roku 1940... to bolo tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny v plnej sile. Musela to byť dosť napätá a turbulentná doba.

Marek: Presne. A práve v takýchto časoch ľudia často hľadajú únik alebo nejaké pevné hodnoty. Figuli im ponúkla príbeh, ktorý sa nezaoberal politikou, ale siahal hlbšie – k prírode, láske a základným morálnym princípom.

Lenka: Vravíš, že je to novela. To je ten žáner, čo je kratší ako román, ale dlhší ako poviedka, však? S jednou hlavnou dejovou líniou.

Marek: Áno, formálne je to novela. Ale tu to začína byť zaujímavé. Toto nie je len taká obyčajná novela. Patrí do špecifického smeru, ktorý voláme lyrizovaná próza alebo naturizmus.

Lenka: Lyrizovaná próza? Znie to... poeticky. Znamená to, že je to napísané ako báseň?

Marek: Skoro. Znamená to, že autorka kladie obrovský dôraz na jazyk, pocity postáv a hlavne na prírodu. Príroda tu nie je len kulisa, ale hrá vlastnú rolu. Dej je potlačený v prospech emócií a opisov. Je to skôr maľba slovami než len príbeh.

Lenka: Takže dej je vlastne vedľajší? O čom to teda celé je, ak by sme to mali zhrnúť?

Marek: Dej je dôležitý, ale nie je to len o tom, „čo sa stalo“. V skratke: mladý Peter sa vracia do rodnej dediny, aby získal ruku svojej detskej lásky Magdalény. Zistí však, že ju jej matka núti vydať sa za bohatého, ale krutého Jana Zápotočného.

Lenka: A máme tu konflikt. Čistá láska proti peniazom a zlu. Klasika!

Marek: Presne tak. A celé sa to odohráva na pozadí nádhernej, no drsnej slovenskej prírody, niekde na Orave alebo Liptove.

Lenka: Takže poďme na tú hlavnú myšlienku. Hovoril si o archetypoch. Peter je dobro a Jano Zápotočný zlo?

Marek: Jednoznačne. Je to archetypálny boj. Peter je čestný, pracovitý, spojený s prírodou. Je to čisté dobro. Na druhej strane Jano Zápotočný... to je stelesnené zlo. Je krutý nielen k ľuďom, ale aj k zvieratám, a jeho jediným motívom je mamona, chamtivosť a moc.

Lenka: A Magdaléna je medzi nimi. Akoby bola tá cena, o ktorú bojujú. A samozrejme, je tu aj jej otec, ktorý stojí na Petrovej strane, však?

Marek: Áno, Magdalénin otec, starý Maliarik, je dôležitá vedľajšia postava. Symbolizuje múdrosť staršej generácie a tradičné hodnoty. Verí v Petrovu čestnosť a je jeho spojencom v boji proti Zápotočnému.

Lenka: Takže hlavná myšlienka je, že pravá láska nakoniec zvíťazí nad všetkým zlom a chamtivosťou?

Marek: V podstate áno. Ale Figuli ukazuje, že to víťazstvo nie je zadarmo. Vyžaduje si obete a zanecháva jazvy. Nie je to jednoduchá rozprávka so šťastným koncom, kde všetci žijú šťastne až do smrti. Je to skôr o tom, že sila čistej lásky a morálnych hodnôt dokáže prekonať aj tie najtemnejšie sily, no ten boj je tvrdý a bolestivý.

Lenka: Dobre, poďme sa pozrieť na motívy. Čo sú tie kľúčové prvky, ktoré sa v diele neustále opakujú? Okrem lásky a boja dobra so zlom.

Marek: Najsilnejším motívom, hneď po láske, je príroda. Hory, lesy, rieky... a samozrejme kone. Príroda tu žije spolu s postavami. Odráža ich nálady. Keď je Peter zúfalý, prichádza búrka. Keď má nádej, svieti slnko.

Lenka: A tie kone! Sú priamo v názve. Čo symbolizujú?

Marek: Tri gaštanové kone sú symbolom Petrovho návratu, jeho sily, slobody, ale aj splneného sľubu. Je to jeho vstupenka k Magdaléne. Sú dôkazom, že sa z neho stal chlap, ktorý sa o ňu dokáže postarať.

Lenka: To je pekné. Aké ďalšie motívy sú dôležité?

Marek: Určite motív násilia a krutosti, ktorý reprezentuje Jožko. Potom motív obety, pretože Peter aj Magdaléna musia pre svoju lásku veľa obetovať. A je tu aj silný motív domova – Peter sa nevracia len po Magdalénu, ale aj k svojim koreňom.

Lenka: V poznámkach mám aj motív osudovosti. Čo to presne znamená?

Marek: To je ten pocit, že veci sú tak trochu predurčené. Že ich stretnutie a ich láska boli nevyhnutné. To dodáva celému príbehu taký baladický, až mýtický nádych. Akoby sme nečítali len príbeh dvoch ľudí, ale nejakú prastarú legendu.

Lenka: Takže je to ako v gréckej tragédii, kde sa hrdina nemôže vyhnúť svojmu osudu? Len dúfam, že to pre Petra neskončí až tak zle!

Marek: No, nebudeme prezrádzať úplný koniec, ale ten baladický tón tam rozhodne je. Príbeh graduje k tragickému vyvrcholeniu, to áno.

Lenka: Spomínal si, že je to lyrizovaná próza. To sa musí prejaviť hlavne na jazyku, nie? Čím je špecifický?

Marek: Absolútne. Jazyk je tu hviezda večera. Figuli používa neuveriteľne bohaté, poetické vety. Jej opisy prírody sú takmer ako obrazy. Používa personifikáciu – príroda dýcha, cíti, žije. Vety sú dlhé, rytmické, majú svoju melódiu.

Lenka: Čiže to nie je úplne jednoduché čítanie na dobrú noc.

Marek: To veru nie. Musíš sa na to sústrediť. Používa veľa metafor a prirovnaní, napríklad „oči ako studničky“. Zároveň však do textu vkladá aj prvky ľudovej reči, archaizmy či nárečové slová, aby bol príbeh autentický a zasadený do vidieckeho prostredia.

Lenka: Takže je to mix vysokej poézie a ľudovej reči. Zaujímavá kombinácia.

Marek: Presne. A celé je to rozprávané v prvej osobe – z pohľadu Petra. To sa volá ich-forma. Vďaka tomu sme mu úplne v hlave. Cítime jeho lásku, jeho strach, jeho nádej. Je to veľmi subjektívne a emotívne.

Lenka: Vráťme sa ešte k tomu naturizmu. Prečo tento smer vlastne vznikol? Bola to nejaká rebélia?

Marek: Dá sa to tak povedať. Bola to reakcia na predchádzajúci realizmus, ktorý sa veľmi sústredil na sociálne problémy, peniaze a život v meste. Naturisti povedali: „Dosť bolo tovární a politiky! Poďme naspäť ku koreňom, do prírody, k večným hodnotám.“

Lenka: Takže únik z civilizácie do čistého, morálneho sveta dediny?

Marek: Presne. Snažili sa nájsť niečo autentické v dobe, ktorá strácala hodnoty. Dôraz kládli na emócie, mýty, baladickosť a etické otázky – dobro verzus zlo. Tri gaštanové kone sú priam učebnicovým príkladom tohto smeru.

Lenka: Takže, aby sme to zhrnuli pre maturantov. Keď sa povie Tri gaštanové kone, mali by sme si okamžite spojiť: Margita Figuli, lyrizovaná próza čiže naturizmus, a hlavne ten silný kontrast.

Marek: Áno. Kontrast medzi dobrom (Peter) a zlom (Jano). Medzi čistou láskou a mamonou. Medzi slobodnou, živou prírodou a krutým, majetníckym správaním. Ak si zapamätáte toto, máte základ analýzy v malíčku.

Lenka: A práve ten jazyk a lyrizácia nás vedú priamo k jadru celého diela... a tým je samotný príbeh a postavy, ktoré ho tvoria.

Marek: Presne tak. V konečnom dôsledku, každý dobrý príbeh stojí na silných postavách. A tu ich máme ako z učebnice. Na jednej strane je Peter.

Lenka: Kladný hrdina so všetkým, čo k tomu patrí, však?

Marek: Absolútne. Je to mladý, čestný a pracovitý tesár. Stelesnenie dobra a úprimnej lásky. Jeho symbolom sú tie tri gaštanové kone — predstavujú silu, slobodu a vernosť.

Lenka: A proti nemu stojí kto?

Marek: Jeho úplný opak, Jano Zápotočný. Bohatý, ale bezcharakterný obchodník s koňmi. On je stelesnením zla, chamtivosti a krutosti. Verí, že za peniaze si kúpi všetko... aj ľudí.

Lenka: A medzi týmito dvoma pólmi stojí Magdaléna. Aká je jej rola?

Marek: Magdaléna je tá krásna, čistá duša, ktorá sa stáva obeťou. Miluje Petra, ale jej matka, ovplyvnená vidinou bohatstva, ju tlačí do svadby so Zápotočným.

Lenka: Takže je v podstate uväznená.

Marek: Presne. A to napätie medzi Petrom a Janom neustále rastie. Jano sa neštíti ničoho — používa násilie, manipuláciu, dokonca Petrovi podpáli drevo, aby ho zničil.

Lenka: To je naozaj temné. A Magdaléna to všetko trpí.

Marek: Áno, Jano ju považuje za svoj majetok a podľa toho sa k nej správa. Je brutálny a žiarlivý. A Peter je svedkom jej utrpenia, čo len posilňuje jeho odhodlanie ju zachrániť.

Lenka: Ako sa to celé skončí? Príde nejaký zvrat?

Marek: Príde, a je poriadne dramatický. Vrcholom je scéna, kde opitý Jano týra nielen Magdalénu, ale aj Petrovho koňa. A práve ten kôň ho nakoniec zabije... udupe ho na smrť.

Lenka: Páni... takpovediac karma v priamom prenose.

Marek: Dalo by sa povedať. Ale nečakajte klasický happy end. Záver je skôr trpkosladký. Peter a Magdaléna sú konečne spolu, ale ich láska je poznačená všetkým tým utrpením.

Lenka: Takže to nie je len