Podcast o Ľudská Anatómia a Fyziológia

Kapitoly

Úvod do lebky

Švy a spojenia lebky

Stĺp života - Chrbtica

Ako vyzerá stavec?

Kosti dolnej končatiny

Tajomstvá panvy

Od kostí k svalom

Ako funguje sval?

Hlavní hráči v tíme svalov

Zhora nadol

Vstupná brána

Žalúdok a črevá

Veľkí pomocníci: Pečeň a pankreas

Cesta Vzduchu

Dutiny a Hlasivky

Prieduškový Strom a Pľúca

Dva krvné obehy

Srdce ako pumpa

Elektrický systém srdca

Cievna diaľnica

Základné delenie nervov

Mozgové oddelenia

Obličky - naši tichí hrdinovia

Viac než len filter

Nefrón v hlavnej úlohe

Cesta moču von

Mužské pohlavné orgány

Ženské pohlavné orgány

Přepis

Lenka: Počkaj, takže všetky tie kosti v hlave držia pokope len vďaka týmto... švom? To je neuveriteľné!

Filip: Presne tak! Ako extrémne zložitý 3D puzzle. A každý ten kúsok má, samozrejme, svoj latinský názov.

Lenka: Fascinujúce! Tak vitajte, priatelia, počúvate Studyfi Podcast. Dnes sa ponárame do kostrového systému a začíname pekne od vrchu.

Filip: Presne tak. Začnime lebkou, ktorá sa delí na mozgovú a tvárovú časť. V mozgovej nájdeme napríklad os temporale, čiže spánkovú kosť.

Lenka: A spomínal si tie švy... Ako to presne funguje?

Filip: Sú to vlastne pevné, väzivové spojenia lebečných kostí. Napríklad sutura coronalis, vencovitý šev, spája čelovú kosť s temennými. Pripomína to korunku.

Lenka: Aha! A potom je tu sutura sagitalis, šípový šev. Ten ide priamo stredom, však?

Filip: Presne. A vzadu máme sutura lambdoidea, lambdový šev, ktorý vyzerá ako grécke písmeno lambda. Takže tie názvy naozaj dávajú zmysel, keď si ich človek predstaví.

Lenka: Super, poďme sa posunúť nižšie. Čo naša chrbtica, náš hlavný pilier?

Filip: Columna vertebralis! Skladá sa z 33 až 34 stavcov. Máme 7 krčných, 12 hrudných, 5 driekových, a potom krížové a kostrčové stavce, ktoré zrastajú.

Lenka: A viem, že nie je úplne rovná. Má nejaké prirodzené zakrivenia, však?

Filip: Áno, a to je dôležité! Lordóza je zakrivenie dopredu, napríklad v krčnej a driekovej časti. Kyfóza je zase zakrivenie dozadu, v hrudnej a krížovej. Je to normálne.

Lenka: A čo keď sa vychýli do boku? To je potom tá skolióza?

Filip: Presne tak, skolióza je už patologické, bočné vybočenie chrbtice. Preto je správne držanie tela pri učení tak dôležité!

Lenka: Okej, beriem na vedomie a hneď sa vystriem! A z čoho sa taký jeden stavec skladá? Znie to zložito.

Filip: Vôbec nie. Každý stavec má corpus vertebrae, teda telo, čo je tá nosná časť. A potom arcus vertebrae, oblúk, ktorý zozadu vytvára foramen vertebrae – otvor pre miechu.

Lenka: Takže telo nesie váhu a oblúk chráni miechu. Jednoduché!

Filip: Presne tak. Z oblúka ešte vybiehajú rôzne výbežky, napríklad processus spinosus, tŕňový výbežok. Ten si môžeš nahmatať na chrbte. Tak, pripravená na hrudník a končatiny?

Lenka: ...a presne takto fungujú kosti a kĺby hornej končatiny. Ale čo tie dolné? Predpokladám, že tam to bude podobné, len... väčšie a silnejšie, však?

Filip: Presne tak, Lenka! Pevnosť je kľúčová, veď nás musia nosiť celý život. Poďme teda na kosti dolnej končatiny.

Lenka: Dobre, tak čím začneme? Čo je ten základ?

Filip: Začíname pletencom, ktorý tvorí panvová kosť, alebo os coxae. Tá sa vlastne skladá z troch zrastených kostí – bedrovej, sedacej a lonovej.

Lenka: Aha, takže to nie je len jedna veľká kosť. A odtiaľ potom pokračuje najväčšia kosť v tele, však?

Filip: Áno, stehenná kosť, femur! Je extrémne pevná. Potom v predkolení máme dve kosti – hrubšiu píšťalu, teda tibiu, a tenšiu ihlicu, fibulu. A noha? Tá je plná menších kostí, podobne ako ruka.

Lenka: Zastavme sa ešte pri tej panve. Počula som, že sa líši u mužov a žien. Je to pravda, alebo len nejaký mýtus?

Filip: Je to stopercentná pravda a je to fascinujúce! Ženská panva je širšia, priestrannejšia a celkovo väčšia. Mužská je naopak užšia, vyššia a strmšia.

Lenka: A dôvod je asi celkom zrejmý, však?

Filip: Presne. Súvisí to s pôrodom. Širšia panva jednoducho poskytuje viac priestoru. Príroda to má skvele vymyslené.

Lenka: Super, kosti máme za sebou. Ale kosti samy o sebe by sa nepohli. Čo ich teda rozhýbe? Poďme na svaly!

Filip: Výborne! Vitajte vo svete myológie, náuky o svaloch. A hneď na úvod, máme tri druhy svaloviny. Kostrovú, ktorú ovládame vôľou, hladkú v orgánoch, a srdcový sval, myokard.

Lenka: Čiže keď zdvihnem ruku, používam kostrovú. Ale to, ako mi pracuje žalúdok... to už neovplyvním. To je tá hladká?

Filip: Presne. A srdce je kapitola sama o sebe, pracuje neustále, či chceme alebo nie. Našťastie!

Lenka: Okej, ale ako taký sval vyzerá? Ako je postavený?

Filip: Predstav si zväzok tenkých vlákien. Každý sval má svoj začiatok, teda origo, a úpon, insertio. Medzi nimi je bruško svalu, to je tá najmäsitejšia časť.

Lenka: A ako sa hýbe? Len sa tak skráti a natiahne?

Filip: V podstate áno. Základná vlastnosť je kontrakcia, čiže stiahnutie. A tá môže byť izotonická, keď sa mení dĺžka svalu – napríklad keď dvíhaš činku. Alebo izometrická, keď sa mení len napätie. Skús zatlačiť dlaňami proti sebe... cítiš to napätie? To je ono!

Lenka: Cítim! A poriadne! Takže to je ten pocit, keď sa niekto napína v posilke, ale nič nedvíha. Už rozumiem.

Filip: Presne tak. A svaly delíme aj podľa funkcie. Napríklad flexory niečo ohýbajú, extenzory naopak vystierajú. Adduktory priťahujú, abduktory odťahujú.

Lenka: Daj nám pár príkladov tých najznámejších svalov, aby sme si to vedeli predstaviť.

Filip: Jasné. Na ramene máme známy biceps a triceps. Vpredu na stehne je štvorhlavý sval stehna, quadriceps femoris, obrovský sval. A asi každý pozná brušné svaly, napríklad priamy sval brucha, rectus abdominis.

Lenka: Ten, čo robí ten slávny „pekáč buchiet“?

Filip: Presne ten! Ale jeho hlavná funkcia nie je len estetická, samozrejme. Je kľúčový pre držanie tela a ochranu orgánov. Ale o tom si povieme viac, keď sa pozrieme na konkrétne svalové skupiny trupu.

Lenka: ...takže takto komplexne funguje vylučovacia sústava. Ale vieš, čo ma zaujíma teraz? Čo sa deje ešte predtým, než sa niečo vôbec musí vylúčiť.

Filip: Výborný prechod! Presne tak, poďme na tráviacu sústavu. Na tú úžasnú a zložitú cestu, ktorú jedlo podnikne naším telom.

Lenka: Dobre, takže aká je jej hlavná úloha? Prečo je taká dôležitá?

Filip: V skratke, zabezpečuje našu výživu. To znamená, že musí potravu prijať, stráviť, vstrebať z nej živiny a nakoniec vylúčiť nestrávené zvyšky. Celý ten proces.

Lenka: Poďme si prejsť tú cestu, tie hlavné zastávky. Kde to začína a kde končí?

Filip: Jasné. Začína to v ústnej dutine, teda cavum oris. Potom to ide cez hltan, pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo a končí to, no... konečníkom.

Lenka: Elegantne povedané. A viem, že na tejto ceste má aj pomocníkov, však? Rôzne žľazy.

Filip: Presne tak. Do tráviacej sústavy ústia slinné žľazy, podžalúdková žľaza čiže pankreas, a samozrejme pečeň, naša chemická továreň.

Lenka: Fajn, poďme na úplný začiatok. Ústna dutina. Tam máme hlavne zuby, však?

Filip: Áno, a nie je chrup ako chrup. Deti majú mliečny, ten má 20 zubov. My dospelí máme trvalý, ktorý má až 32 zubov.

Lenka: A všetky sú rovnaké? Lebo ja si pamätám, že som mala problém so stoličkami.

Filip: Nie, sú rôzne. Máme osem rezákov, štyri očné zuby, osem črenových a dvanásť stoličiek. Každý typ má svoju funkciu pri hryzení a žuvaní.

Lenka: A samozrejme sliny! Tie sú kľúčové.

Filip: Rozhodne. Produkujú ich tri hlavné párové žľazy: príušná, podjazyková a podsánková. Bez nich by to prehĺtanie išlo oveľa ťažšie.

Lenka: Dobre, jedlo je rozžuvané a putuje pažerákom do žalúdka. Čo sa deje tam? Je to len nejaký vak?

Filip: Kdeže! Žalúdok je super dôležitý. Jeho rôzne časti produkujú rôzne veci. Napríklad časť zvaná fundus a corpus tvorí kyselinu chlorovodíkovú a pepsín na trávenie bielkovín. Inde sa tvorí hlien na ochranu steny.

Lenka: A tá kyselina je poriadne silná, však?

Filip: Extrémne! pH v žalúdku je medzi 2 až 3. To je naozaj veľmi kyslé prostredie. Potom potrava putuje do tenkého čreva, ktoré môže mať 3 až 5 metrov.

Lenka: Päť metrov? To je neuveriteľné! A v čom sa líši od hrubého čreva?

Filip: Veľmi zjednodušene... Tenké črevo má klky, cez ktoré vstrebáva živiny. Hrubé črevo klky nemá, má len asi meter a pol a jeho hlavnou úlohou je vstrebať vodu a zahustiť zvyšky.

Lenka: Spomínali sme pečeň. To je orgán, o ktorom každý počul, ale málokto vie, čo všetko robí.

Filip: Pečeň je náš superhrdina. Tvorí žlč na trávenie tukov, syntetizuje bielkoviny, detoxikuje krv, tvorí zrážacie faktory... je to proste multifunkčná továreň.

Lenka: A čo pankreas? Ten sa často spomína s cukrovkou.

Filip: Správne, lebo má dve funkcie. Endokrinnú, kde produkuje inzulín a glukagón na reguláciu cukru. Ale má aj exokrinnú funkciu — produkuje pankreatickú šťavu plnú enzýmov na trávenie tukov, cukrov aj bielkovín.

Lenka: Wau. Takže bez týchto dvoch orgánov by bolo trávenie v podstate nemožné.

Filip: Absolútne. Sú to kľúčoví hráči. Ale vieš, čo je na tom celom najfascinujúcejšie? Ako je to celé prepojené s krvným obehom, ktorý tie vstrebané živiny roznáša po tele. Ale to je už téma sama o sebe.

Lenka: Takže, to je obehová sústava... ale ako sa ten kyslík vôbec dostane do krvi? Poďme na dýchaciu sústavu, Filip!

Filip: Poďme na to! Cesta vzduchu je fascinujúca. Začína v nosovej dutine, teda cavum nasi, pokračuje do nosohltana, potom do hrtanu, priedušnice, priedušiek a nakoniec do pľúc.

Lenka: A to sa delí na horné a dolné cesty dýchacie, však?

Filip: Presne tak. Horné sú nos a nosohltan. Všetko ostatné — hrtan, priedušnica a priedušky — to už sú dolné dýchacie cesty.

Lenka: Super. Poďme k nosu. Čo sú tie prínosové dutiny, o ktorých sa stále hovorí pri nádche?

Filip: Áno, sinus paranasales. Máme čeľustné, čelové, čuchové a klinové. Sú to v podstate vzduchom naplnené priestory v lebke.

Lenka: A načo sú dobré? Okrem toho, že vedia poriadne bolieť.

Filip: Majú viacero funkcií! Odľahčujú lebku, zvlhčujú vzduch a fungujú ako rezonátory, ktoré dávajú nášmu hlasu farbu.

Lenka: A keď už sme pri hlase, čo hrtan, teda larynx? To je tá naša hlasová schránka?

Filip: Presne. Tvoria ho chrupky. Najväčšia je štítna chrupka, u mužov známa ako Adamovo jablko. Potom prstienkovitá, príchlopka a krhlovité chrupky.

Lenka: Dobre, vzduch prešiel hrtanom a padá dole do priedušnice. Čo ďalej?

Filip: Trachea, alebo priedušnica, sa rozdelí na dve hlavné priedušky — pravú a ľavú. Pravá sa delí na tri lalokové priedušky a ľavá len na dve, lebo tam musí byť miesto pre srdce.

Lenka: Aha! A to sa potom vetví ďalej a ďalej, ako strom?

Filip: Perfektná analógia! Hovoríme tomu prieduškový strom. Končí sa to maličkými pľúcnymi mechúrikmi, alveolami, kde prebieha výmena plynov.

Lenka: Takže samotné pľúca sú vlastne len svaly, ktoré sa nafukujú?

Filip: Nie tak celkom. Sú to pľúca, ktoré sa rozťahujú, ale prácu vykonávajú dýchacie svaly. Hlavne bránica, to je ten obrovský sval pod pľúcami, a medzirebrové svaly.

Lenka: Jasné. A ešte jedna vec z filmov... keď sa niekto dusí, pichnú mu pero do krku. To je čo?

Filip: To je dramatizácia koniotómie, núdzového zákroku. Ale to rozhodne neskúšajte doma! Stabilnejšie riešenie je tracheostómia. Obe slúžia na spriechodnenie dýchania.

Lenka: Dobre, na to radšej zabudnime. Takže, dýchacia sústava zvládnutá. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako telo spracúva všetko, čo zjeme...

Lenka: Takže Filip, všetko je to prepojené... ale čo presne tvorí ten náš kardiovaskulárny systém? Pripomeňme si to.

Filip: Jasné! Predstav si ho ako super-efektívnu doručovaciu službu. Tvoria ho tri hlavné časti: srdce, čo je pumpa. Potom cievy, to sú cesty. A nakoniec krv, ktorá je kuriérom.

Lenka: Kuriér, ktorý nosí kyslík a živiny a odnáša odpad ako CO2, však?

Filip: Presne tak! A robí to v dvoch hlavných okruhoch. To je často mätúce.

Lenka: Áno, veľký a malý krvný obeh. Ako to vlastne funguje? Kde to začína?

Filip: Začnime s veľkým obehom. Ten štartuje v ľavej komore srdca. Odtiaľ sa okysličená krv pumpuje do aorty a potom do celého tela... do svalov, do mozgu, všade.

Lenka: Tam odovzdá kyslík a stane sa z nej odkysličená krv, však?

Filip: Presne. A táto odkysličená krv sa vracia žilami naspäť do pravej predsiene srdca. To je veľký obeh. Jeden kompletný okruh po tele.

Lenka: A ten malý?

Filip: Malý obeh je taká rýchla zastávka v pľúcach. Začína v pravej komore, odkiaľ odkysličená krv putuje pľúcnicou do pľúc. Tam sa znova nadýchne kyslíka...

Lenka: ...a vracia sa už okysličená naspäť do ľavej predsiene. A cyklus môže začať odznova. Chápem!

Filip: Vidíš? Je to logické. Srdce je vlastne taká dvojitá pumpa, ktorá pracuje pre oba obehy naraz.

Lenka: A aké veľké je to naše srdce? Vždy sa hovorí, že ako päsť.

Filip: Áno, to sedí. Má veľkosť zovretej päste a je uložené v hrudníku, v takom ochrannom vaku, ktorý voláme osrdcovník alebo perikard. Hrot smeruje mierne doľava.

Lenka: A stena srdca? Je to len obyčajný sval?

Filip: Nie tak celkom. Je to špeciálny typ svalu, myokard. Ale má tri vrstvy. Zvnútra je endokard, taká jemná blana. Potom je hrubý myokard, ktorý pumpuje. A na povrchu je epikard.

Lenka: Čo ale hovorí srdcu, aby bilo? Nemyslíme na to, proste to robí samo.

Filip: To je na tom to najlepšie! Má vlastný elektrický systém. Hlavný veliteľ je takzvaný sinoatriálny uzol. Je to náš prirodzený kardiostimulátor.

Lenka: Takže on vyšle signál a srdce sa stiahne?

Filip: Presne. Ten elektrický impulz sa šíri cez predsiene do atrioventrikulárneho uzla a potom cez Hissov mostík a Tawarove ramienka až do svaloviny komôr. Celé to trvá zlomok sekundy.

Lenka: Dobre, srdce je pumpa. A čo tie cesty? Tepny a žily. Aký je medzi nimi rozdiel?

Filip: Tepny, alebo artérie, vedú okysličenú krv zo srdca do tela. Sú silné a svalnaté, lebo musia vydržať vysoký tlak.

Lenka: Takže sú to také diaľnice pod tlakom. A žily?

Filip: Žily, alebo vény, vedú odkysličenú krv naspäť do srdca. Tlak v nich je oveľa nižší. Majú tenšiu svalovinu a keď sú prázdne, tak spľasnú.

Lenka: Aha! A počula som, že majú chlopne. Načo sú dobré?

Filip: Tie sú kľúčové! Keďže v žilách je nízky tlak, krv by sa hlavne v nohách vracala späť dole gravitáciou. Chlopne fungujú ako jednosmerné dvere a bránia jej v tom.

Lenka: Takže žily sú trochu lenivé a potrebujú pomoc, aby krv dotlačili kam treba.

Filip: Dá sa to tak povedať. Bez tých chlopní by sme mali veľké problémy. A potom sú tu ešte vlásočnice, kapiláry. To sú tie najmenšie uličky, kde dochádza k výmene látok.

Lenka: Fascinujúce... A ako je to s tou najväčšou diaľnicou? Tou aortou? Predpokladám, že tá sa nejako vetví, aby sa krv dostala všade...

Lenka: ...a práve preto je krvný obeh taký neuveriteľne efektívny. Ale poďme k systému, ktorý to všetko riadi. K nervovej sústave.

Filip: Jasné, poďme na to. Predstav si to ako veľkú firmu. Máme centrálny nervový systém, teda CNS. To je hlavné vedenie – mozog a miecha.

Lenka: CEO a top manažment. Rozumiem.

Filip: Presne tak! Potom je tu periférny nervový systém, PNS. To sú všetci zamestnanci v teréne... nervy, ktoré roznášajú príkazy a zbierajú dáta po celom tele.

Lenka: A čo tá tretia časť? Autonómna?

Filip: Áno, autonómny nervový systém. To je oddelenie, ktoré funguje nonstop a bez tvojho vedomia. Sympaticus ťa pripraví na akciu, na boj alebo útek. A parasympaticus ťa potom upokojí a spustí trávenie. Sú to takí firemní špecialisti na krízu a relax.

Lenka: Páči sa mi táto analógia. Tak sa poďme pozrieť do hlavnej budovy... do mozgu. Vždy počúvame o lalokoch. Čo vlastne robia?

Filip: Každý má svoju špecializáciu. Napríklad čelový lalok, alebo frontálny, je zodpovedný za reč, myslenie a plánovanie. Je to naše kreatívne oddelenie.

Lenka: A ktorý lalok spracováva tento podcast?

Filip: Na to slúži spánkový lalok, ten má na starosti sluch! Hneď vedľa je záhlavný, ktorý je naše vizuálne centrum – spracováva všetko, čo vidíš. A samozrejme, temenný lalok cíti dotyk a chuť.

Lenka: A čo ten malý mozog vzadu? Mozoček?

Filip: To je náš super-koordinátor! Zaisťuje rovnováhu, polohu tela a spresňuje všetky pohyby. Vďaka nemu trafíš loptu do brány alebo lyžičkou do úst.

Lenka: Takže bez neho by sme boli poriadne nemotorní.

Filip: To teda áno! Bol by to večný boj s gravitáciou. No a presne o tom, ako tieto signály cestujú z mozgu do svalov, si povieme viac nabudúce pri reflexoch.

Lenka: Takže, keď telo spracuje všetky živiny, musí sa nejako zbaviť odpadu. A tu na scénu prichádza močový systém, však?

Filip: Presne tak, Lenka! Je to taká dokonalá čistiaca stanica nášho tela, ktorá pracuje nonstop.

Lenka: Dobre, tak poďme na to. Hlavným hráčom sú obličky, alebo po latinsky *renes*. Kde ich vlastne máme a ako vyzerajú?

Filip: Sú to párové orgány v tvare fazule, uložené v takzvanom retroperitoneu. To je priestor za brušnou dutinou, pekne po stranách chrbtice. A sú chránené dvoma obalmi – vláknitým a tukovým puzdrom, takže sú v bezpečí.

Lenka: V bezpečí a poriadne zaneprázdnené. Čo všetko vlastne robia? Lebo to nie je len o tvorbe moču, však?

Filip: Ani zďaleka! Ich hlavná práca je udržiavanie homeostázy. Regulujú vodu, elektrolyty, pH... proste udržujú v tele dokonalú rovnováhu.

Lenka: Takže sú to takí naši vnútorní chemici.

Filip: Presne! A okrem toho produkujú dôležité látky. Napríklad erytropoetín pre tvorbu červených krviniek, renín na reguláciu tlaku a dokonca aktivujú aj vitamín D.

Lenka: Úžasné. A ako to celé funguje na mikroskopickej úrovni? Počula som slovo nefrón.

Filip: Nefrón je základná funkčná jednotka obličky. Každá oblička ich má asi milión! Predstav si ho ako filter – cievne klbko, glomerulus, kde sa krv filtruje, a systém kanálikov, ktoré potom rozhodujú, čo sa vráti do tela a čo sa vylúči ako odpad.

Lenka: A keď nefrón dokončí svoju prácu, kam putuje hotový produkt?

Filip: Z nefrónov sa moč zbiera v obličkových kalichoch a panvičke. Odtiaľ putuje močovodmi, teda uretermi, do močového mechúra, latinsky *vesica urinaria*.

Lenka: A z mechúra už len posledná zastávka...

Filip: Áno, močovou rúrou, urethrou, von z tela. Mimochodom, u žien je oveľa kratšia ako u mužov, len 3 až 5 centimetrov, zatiaľ čo mužská má 12 až 20.

Lenka: To je teda poriadny rozdiel. A práve o týchto rozdieloch a o tom, čo sa stane, keď sa tento systém pokazí, si povieme hneď po krátkej pauze.

Lenka: A sme späť! Filip, prebrali sme toho už naozaj dosť, ale toto bude asi najväčší skok. Pripravený na poslednú tému?

Filip: Vždy pripravený! Poďme na to. Dnes sa pozrieme na pohlavné orgány.

Lenka: Dobre, začnime teda u mužov. Čo tvorí ich pohlavné ústroje?

Filip: Základom sú semenníky, alebo testes, kde sa tvoria spermie. Sú uložené v miešku, teda v scrote. Hneď vedľa sú nadsemeníky, čiže epididymides, kde spermie dozrievajú.

Lenka: A ako sa odtiaľ dostanú von?

Filip: Pokračujú cez semennovod, ductus deferens. K nemu sa pripájajú semenné mechúriky a prostata, ktoré tvoria tekutú zložku ejakulátu. A samozrejme, vonkajší orgán je penis.

Lenka: Spomínal si, že v semenníkoch vznikajú spermie. Ako to presne funguje?

Filip: Semenník má väzivový obal, tunica albuginea, a je rozdelený na lalôčiky. V nich sú stočené semenotvorné kanáliky – tubuli seminiferi contorti. A práve tu vznikajú spermie.

Lenka: Super, to znie celkom logicky. A čo ženy? Čo sú naše pohlavné žľazy a bunky?

Filip: U ženy je pohlavná žľaza vaječník, ovarium, a pohlavná bunka je vajíčko. U muža je to, ako sme povedali, semenník a spermia.

Lenka: Poďme si teda prejsť ženské orgány. Čo patrí k tým vnútorným?

Filip: Sú to hlavne vaječníky, vajíčkovody, čiže tuba uterina, maternica, teda uterus, a pošva, vagina.

Lenka: A vonkajšie?

Filip: Tie sa súhrnne nazývajú vulva. Patrí sem napríklad klitoris alebo veľké a malé pysky ohanbia.

Lenka: Počkaj, maternica... to je dosť dôležitý orgán. Z čoho sa skladá jej stena?

Filip: Má tri hlavné vrstvy. Vnútorná je sliznica, endometrium, ktorá sa mení počas menštruačného cyklu. Stredná je hrubá svalovina, myometrium. A vonkajší je obal, perimetrium.

Lenka: Perfektné! To bol teda rýchly prehľad. Takže dnes sme si prebrali mužské aj ženské pohlavné orgány, od tvorby spermií až po stavbu maternice.

Filip: Presne tak. Dúfam, že to bolo užitočné.

Lenka: Určite bolo! Ďakujeme vám za počúvanie, priatelia. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!