Podcast o Ľudovít Štúr

Kapitoly

Úvod

Rok, ktorý zmenil všetko

Štúrov život v kocke

Revolúcia a tragický koniec

Najdôležitejšie diela

Štýl, témy a romantizmus

Štúr v škole a jeho odkaz

Kľúčové obdobie Štúra

Štúr ako profesor

Nemecké vplyvy

Bod zlomu

Zhrnutie a záver

Přepis

Barbora: Predstavte si študenta Alexa, ako sedí nad knihami a frustrovane píše kamarátovi: „Uf, táto gramatika ma zabije. Prečo je to všetko tak zložité?” A kamarát mu odpíše: „Buď rád, že vôbec nejakú slovenčinu máme.” A presne tam sa začína náš dnešný príbeh.

Michal: Presne tak. Za tým, že si dnes môžeme takto písať, stojí jeden konkrétny muž a jedno kľúčové rozhodnutie. A nebolo to vôbec jednoduché.

Barbora: Toto je Studyfi Podcast. Dnes sa pozrieme na velikána slovenských dejín – Ľudovíta Štúra.

Michal: Správne. A začneme v roku, ktorý zmenil všetko – 1843.

Barbora: Takže, čo sa v tom roku 1843 stalo také prelomové?

Michal: V dedinke Hlboké sa stretli traja mladí muži plní ideálov – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. A tam padlo rozhodnutie: „Potrebujeme vlastný, jednotný jazyk.”

Barbora: A prečo práve vtedy? nestačila im napríklad čeština, ktorá sa vtedy používala?

Michal: Skvelá otázka. Oni cítili, že slovenský národ potrebuje vlastný nástroj na zjednotenie. Jazyk, ktorý bude zrozumiteľný pre všetkých, od sedliakov po inteligenciu. A za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, lebo bolo najrozšírenejšie a najpôvodnejšie.

Barbora: A predpokladám, že to neostalo len pri rečiach pri káve.

Michal: Určite nie. Oficiálne to ohlásili o rok neskôr a Štúr sa pustil do práce. Vydal dve kľúčové diela, ktoré to celé spečatili. Prvým bola „Náuka reči slovenskej“.

Barbora: To znie ako prvá slovenská učebnica gramatiky.

Michal: Presne! Bola to v podstate kodifikačná príručka. Systematicky tam opísal fonetiku, morfológiu, syntax... Všetko, čo potrebovali, aby mohli začať nový jazyk používať v knihách, školách a novinách.

Barbora: A tými novinami myslíš „Slovenskje národňje novini”?

Michal: Áno, tie začal vydávať v rokoch 1845 až 1848. Boli to prvé slovenské politické noviny a mali aj literárnu prílohu „Orol tatranský“. Bol to vlastne taký devätnástostoročný internet pre šírenie národného povedomia.

Barbora: Poďme sa na chvíľu pozrieť na Štúra ako človeka. Kde sa vlastne vzal tento energický mladý muž?

Michal: Narodil sa v roku 1815 v Uhrovci, v rodine učiteľa. Takže lásku k vzdelaniu mal v krvi. Už ako chlapec bol extrémne nadaný. Študoval na gymnáziu v Rábe, dnešnom Győri, a neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave.

Barbora: A to lýceum bolo vtedy asi viac než len škola, však?

Michal: Rozhodne. Bolo to epicentrum národného života. Štúr sa tam stal členom a neskôr vedúcou osobnosťou Spoločnosti česko-slovanskej. Organizoval napríklad legendárne výlety na Devín, kde skladali prísahy vernosti národu.

Barbora: To znie veľmi romanticky a odhodlane.

Michal: Presne také to obdobie bolo. Plné pátosu a viery v lepšiu budúcnosť. A Štúr bol jeho hlavným motorom.

Barbora: Ale potom prišli búrlivé revolučné roky 1848 a 1849. Čo sa dialo so Štúrom vtedy?

Michal: Stal sa poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen, kde tvrdo obhajoval práva Slovákov. Keď vypukla revolúcia, bol jedným z hlavných organizátorov Slovenského národného povstania.

Barbora: To sa ale, ako vieme z dejepisu, neskončilo veľmi slávne.

Michal: Žiaľ, nie. Povstanie bolo potlačené a Štúr sa stal prenasledovanou osobou. Musel sa stiahnuť do ústrania, žil v Modre pod neustálym policajným dozorom.

Barbora: Aký bol jeho osud potom?

Michal: Zomrel veľmi mlado a tragicky. Mal len 40 rokov. V decembri 1855 sa na poľovačke nešťastne postrelil a na následky zranenia v januári 1856 zomrel.

Barbora: Vráťme sa ešte k jeho dielam. Spomínali sme „Náuku reči slovenskej“. Ale napísal aj „Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“. Čo bolo cieľom tejto knihy?

Michal: Ak bola „Náuka“ praktická príručka, tak „Nárečja“ bola jej teoretická obhajoba. Polemické dielo, kde Štúr argumentačne ničí všetkých odporcov novej slovenčiny. Vysvetľuje, prečo je vlastný jazyk pre existenciu národa nevyhnutný. Je to fascinujúce čítanie o dobových debatách.

Barbora: A potom je tu ešte jedno, dosť kontroverzné dielo – „Slovanstvo a svet budúcnosti“.

Michal: Áno, to je jeho filozofický testament, napísaný v nemčine a vydaný až po jeho smrti. Je to jeho vízia budúcnosti, v ktorej kritizuje západnú civilizáciu a vyzdvihuje Slovanov, pričom za ich vodcu považuje Rusko.

Barbora: To dnes znie... komplikovane.

Michal: Je to dielo svojej doby a dnes sa naň pozeráme kriticky. Ale ukazuje neuveriteľnú hĺbku jeho myslenia. Nebol len jazykovedec, bol to filozof, ktorý premýšľal o smerovaní celého sveta.

Barbora: Keď sa povie Štúr, vybaví sa mi silné vlastenectvo. Aké sú hlavné témy a motívy jeho tvorby?

Michal: Národná identita, sloboda, sociálna spravodlivosť a slovanská vzájomnosť. To sú piliere jeho tvorby. Často sa inšpiroval históriou, ľudovými tradíciami a dominantný je motív boja a obete za národ.

Barbora: A aký bol jeho štýl? Ako to znie, keď čítaš Štúra?

Michal: Je to veľmi rétorické, plné pátosu a vznešených slov. Používal bohaté metafory a symboly. Chcel v čitateľovi prebudiť emócie, národnú hrdosť. Jeho poézia je čistý romantizmus inšpirovaný ľudovou piesňou.

Barbora: Takže patril do obdobia romantizmu, ktoré vtedy prebiehalo v celej Európe.

Michal: Presne tak. Bol ovplyvnený ideálmi romantizmu – dôraz na cit, slobodu, lásku k vlasti a prírode. Zároveň čerpal z nemeckej filozofie, najmä od Herdera a Hegela, ktorí hovorili o historickom poslaní národov. Štúr si z toho vzal myšlienku o poslaní Slovanov.

Barbora: Poďme k tomu, čo zaujíma našich poslucháčov asi najviac. Čo zo Štúra je povinné čítanie?

Michal: Prirodzene. Kľúčová je jeho básnická zbierka „Spevy a piesne“, ktorá vyšla v roku 1853. Sú tam ikonické básne ako „Rozžehnání“ alebo „Duma bratislavská“. Tam najlepšie vidno jeho romantickú dušu.

Barbora: A okrem básní?

Michal: Samozrejme, koncept kodifikácie. Nikto od vás nechce, aby ste sa bifľovali celú „Náuku reči slovenskej“, ale je dôležité rozumieť, prečo a ako vznikla. A často sa čítajú aj úryvky z jeho novinových článkov, ktoré ukazujú Štúra ako politika a spoločenského reformátora.

Barbora: A keď by si mal zhrnúť jeho význam v jednej vete pre niekoho, kto si potrebuje zapamätať to najdôležitejšie?

Michal: Ľudovít Štúr je otcom moderného slovenského jazyka. Bez neho by slovenský národ mal oveľa ťažšiu cestu k vlastnej identite a kultúre. Je symbolom boja za jazykovú a kultúrnu slobodu, a to je univerzálna téma.

Barbora: Jeho odkaz je teda aktuálny aj dnes, ďaleko za hranicami Slovenska.

Michal: Absolútne! Prispel do mozaiky európskych kultúr 19. storočia a ukázal, akú silu má jazyk pri formovaní národa. A to je niečo, čo stojí za zapamätanie.

Barbora: A teraz sa presunieme k poslednej téme dnešného podcastu. Pozrieme sa na jedno kľúčové obdobie v živote Ľudovíta Štúra.

Michal: Presne tak. Toto obdobie bolo pre neho naozaj formujúce a viedlo k zásadným rozhodnutiam, ktoré ovplyvnili nás všetkých.

Barbora: Tak poďme na to. Kde začneme?

Michal: Začnime v roku 1836. Vtedy sa Štúr stal zástupcom profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej v Bratislave.

Barbora: To muselo byť pre neho obrovská príležitosť, však?

Michal: A bola! Získal tak priamy vplyv na mladú generáciu študentov a mohol medzi nimi šíriť svoje národné myšlienky.

Barbora: Ale on nezostal len v Bratislave, však? Viem, že aj cestoval.

Michal: Správne. V rokoch 1838 až 1840 odišiel študovať na univerzitu v Halle v Nemecku.

Barbora: A čo ho tam tak zaujalo?

Michal: Venoval sa filozofii, histórii a jazykovede. Zoznámil sa tam s myšlienkami Hegela a Herdera, ktoré ho výrazne ovplyvnili.

Barbora: Takže sa vrátil domov plný nových nápadov. Čo sa dialo potom?

Michal: Opäť pôsobil ako zástupca Palkoviča. Ale jeho národné aktivity a kritika uhorskej vlády sa, samozrejme, nepáčili.

Barbora: A to sa mu asi stalo osudným, však?

Michal: Bohužiaľ áno. V roku 1843 ho zbavili profesúry. Tento moment bol pre neho ale prelomový a viedol k rozhodnutiu kodifikovať spisovnú slovenčinu.

Barbora: Takže táto, na prvý pohľad negatívna udalosť, bola vlastne spúšťačom pre niečo veľké. Fascinujúce.

Michal: Presne tak. Dnes sme toho prebrali naozaj veľa. Dúfam, že to bolo pre vás, naši poslucháči, užitočné.

Barbora: Veríme, že áno. Ďakujeme vám za počúvanie Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!

Michal: A úspešný týždeň. Dovidenia!