Podcast o Literárna avantgarda a náučný štýl

Kapitoly

Mýtus o chaose

Prečo toľko hnevu?

Prehliadka "-izmov"

Oslava života

Stepilí cowboyi a mŕtvoly

Veda a vzdelávanie

Jazyk pod mikroskopom

Veda pre všetkých a záver

Přepis

Natália: Väčšina študentov si myslí, že avantgarda je len kopa nezmyselných básní, ktoré sa nedajú čítať. Proste chaos na papieri.

Filip: A presne to je ten najväčší mýtus! V skutočnosti, ten zdanlivý chaos bol premyslená zbraň. Zbraň proti vojne, spoločnosti a všetkým starým pravidlám v umení.

Natália: Zbraň? To znie dramaticky. Toto je Studyfi Podcast, a dnes sa pozrieme na to, prečo umelci začiatkom 20. storočia potrebovali búrať úplne všetko.

Filip: Tak si predstav, že si prežil prvú svetovú vojnu. Videl si nezmyselné zabíjanie a krach všetkých ideálov, ktorým si dovtedy veril. A do toho prichádza obrovský rozvoj techniky – autá, lietadlá, film... Svet sa úplne zmenil.

Natália: A staré, uhladené umenie o láske a prírode na to už akosi nestačilo. Chápem.

Filip: Presne. Avantgardisti povedali, že na nový, bláznivý svet potrebujeme nové, bláznivé umenie. A tak začali experimentovať. Vytvárali manifesty, spájali sa do skupín a hľadali nové formy. Odmietali logiku, gramatiku, všetko.

Natália: A z týchto experimentov vznikli všetky tie smery, ktoré končia na "-izmus", však? Futurizmus, dadaizmus, surrealizmus... Mám z toho v hlave trochu guláš.

Filip: To je normálne, ale je to jednoduchšie, ako sa zdá. Zoberme si napríklad futurizmus. Tí boli posadnutí rýchlosťou, technikou, mestom a áno, aj vojnou. Ich básne mali znieť ako motor auta alebo guľomet.

Natália: Takže veľa citosloviec ako 'vŕŕŕ' a 'buch'? Znie to, akoby písali komiks.

Filip: Dobrá analógia! Alebo tu máme expresionizmus. Ten sa naopak ponoril dovnútra. Skúmal pocity úzkosti, strachu a zúfalstva. Predstav si diela Franza Kafku, to je presne ono.

Natália: To je už o niečo temnejšie. A čo dadaizmus? To sú tí, čo vraj tvorili básne tak, že strihali slová z novín a ťahali ich z klobúka?

Filip: Áno, Tristan Tzara a jeho partia. A vieš čo? Malo to hlboký zmysel! Chceli ukázať, že jazyk, ktorý politici použili na ospravedlnenie vojny, úplne stratil význam. Tak prečo by sa ním mali riadiť oni?

Natália: Takže vlastne trollili spoločnosť umením.

Filip: Presne tak! A nakoniec surrealizmus, ktorý z toho všetkého asi poznáme najlepšie. Ten hľadal inšpiráciu v podvedomí, v snoch, v halucináciách. Chcel oslobodiť myseľ od kontroly rozumu.

Natália: Tu mi hneď napadne Salvador Dalí s jeho topiacimi sa hodinami.

Filip: Áno, a v literatúre André Breton. Práve z francúzskeho surrealizmu potom vychádzal aj náš slovenský nadrealizmus, napríklad Rudolf Fábry a jeho zbierka *Uťaté ruky*.

Natália: Takže avantgarda nebol len chaos. Bol to vlastne súbor rôznych, veľmi špecifických protestov.

Filip: Perfektne zhrnuté. Každý "-izmus" mal svoj jasný program a cieľ. A práve o tom, ako tieto smery ovplyvnili konkrétnych slovenských autorov ako Smrek, Lukáč či Novomeský, si povieme nabudúce.

Natália: Filip, minule si spomínal Smreka a ďalších. Poďme sa naňho pozrieť. On bol asi úplný opak tej pochmúrnej avantgardy, však?

Filip: Presne tak! Ján Smrek je náš hlavný predstaviteľ vitalizmu. A ten názov hovorí za všetko. Vita znamená život. Je to smer, ktorý oslavuje radosť, lásku, krásu a prírodu... proste život so všetkým, čo je na ňom pekné.

Natália: Takže po všetkých tých vojnových hrôzach to bol vlastne taký literárny nádych. Kde to vidíme najlepšie?

Filip: Jednoznačne v jeho zbierke Cválajúce dni. To je čisté opojenie životom. Lásku chápe ako prirodzený, bezproblémový vzťah a ženu zobrazuje ako ideálne krásnu bytosť. Žiadne komplikované vnútorné boje.

Natália: Znie to veľmi optimisticky. A čo presne symbolizujú tie 'cválajúce dni'?

Filip: Oslavujú mladosť, civilizáciu, pokrok. Smrek vnímal svoju generáciu ako neuveriteľne dynamickú. A jej príslušníkov dokonca označuje symbolom... 'stepilí cowboyi'.

Natália: Stepilí cowboyi? To znie ako z westernu, nie z básne.

Filip: Presne! Ale vystihuje to tú energiu a dravosť. A naopak, ľudí so starým myslením, ktorí nedržali krok s dobou, nazval veľmi tvrdo – 'mŕtvoly'.

Natália: Takže to bol jasný generačný odkaz.

Filip: Áno, a ešte im aj priamo odkazuje: „Hurrá, hurrá! / Z cesty nám!! / Pádime! / Nevidíte?“. Bol to hlas mladej generácie. Ale nebol jediný, kto reagoval na novú dobu podobne optimisticky...

Natália: Apropo, keď sme pri jasných odkazoch... poďme sa pozrieť na štýl, ktorý si na presnosti a jasnosti extrémne zakladá. Na náš posledný, náučný štýl.

Filip: Presne tak. Ten nájdeme hlavne vo vedeckom a vzdelávacom prostredí. Jeho hlavnými znakmi sú objektivita, presnosť a samozrejme, odborné termíny. Žiadne emócie, len fakty.

Natália: Takže referáty, diplomovky, prednášky... to je presne ono, však?

Filip: Áno. Všade tam, kde treba sprostredkovať odborné informácie. Typické sú preň zložitejšie vety a poriadna nádielka interpunkcie – čiarky, zátvorky, pomlčky.

Natália: Čo robí ten jazyk takým... odborným? Okrem termínov.

Filip: Je to napríklad takzvaná multiverbizácia, keď jedno slovo nahradíme viacerými. Namiesto „analyzovať“ povieme „vykonať analýzu“. Znie to dôležitejšie, no nie?

Natália: Určite! A hneď mám pocit, že potrebujem k tomu aj titul.

Filip: Používa sa tiež pasívum, alebo autorský plurál, keď autor píše „v našej práci sme zistili“, aj keď ju písal sám.

Natália: A je rozdiel medzi textom pre vedcov a povedzme... pre nás, bežných smrteľníkov?

Filip: Obrovský! To je rozdiel medzi vedecko-náučným a populárno-náučným štýlom. Ten vedecký má prísne pravidlá, citácie, bibliografiu. Ten populárny je voľnejší, pútavejší, bez formalít.

Natália: Takže toto bol náš posledný štýl. Prešli sme si hovorovým, umeleckým, publicistickým, administratívnym, rečníckym a náučným. Filip, ďakujem ti za skvelý prehľad!

Filip: Aj ja ďakujem za pozvanie, Natália. A vám, milí poslucháči, držíme palce pri ďalšom štúdiu. Majte sa pekne!