Podcast o Literárna analýza: Rodina Tapákovcov

Kapitoly

Kto sú Ťapákovci?

Iľa verzus Anča

Ilin odvážny krok

Paľova (ne)reakcia

Bod zlomu a nový začiatok

Přepis

Lukáš: Dobre, toto som absolútne nečakal – a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Takže, oni naozaj začínali práce na poli zásadne v piatok, aj keď už bolo treba orať v stredu?

Ema: Presne tak, Lukáš. Tradícia bola viac ako zdravý rozum. Vitajte pri Studyfi Podcast, kde sa dnes pozrieme na jednu z najznámejších slovenských rodín – Ťapákovcov.

Lukáš: A teda poriadne lenivú rodinu, ako sa zdá. Šestnásť ľudí v jednom dome a nikomu sa nechce pohnúť?

Ema: V podstate áno. Jar je v plnom prúde, príroda sa prebúdza, no Ťapákovci len tak postávajú na dvore a dumajú. Im ten nečinný život vyhovoval.

Lukáš: Až na jednu výnimku, však? Vždy sa nájde niekto, kto chce zmenu.

Ema: Presne. Tou výnimkou je Iľa, žena jedného z bratov, Paľa. Ostatní ju vnímajú ako príliš „panskú“, lebo s ničím nie je spokojná. Kritizuje ich neporiadok a hlavne lenivosť.

Lukáš: Chápem. Predstavujem si to napätie. Čo bol ten povestný spúšťač hádky?

Ema: Studňa bez zrubu. Iľa sa bála, že do nej niekto spadne, ale jej muž Paľo to celé obrátil na žart. A to už bola pre ňu posledná kvapka.

Lukáš: Takže manžel ju nepodržal. To muselo byť frustrujúce.

Ema: A nielen to. Hneď sa pridala jeho sestra, Anča, ktorá Ile povedala, že ak sa jej nepáči, môže ísť preč. A vtedy sa strhla hádka.

Lukáš: Aký typ postavy je vlastne Anča? Znie dosť drsne.

Ema: Anča je tragická postava. Je mrzáčka, zatrpknutá, a preto nedopraje šťastie nikomu inému. Všetci ju volajú Anča-zmija. Iľu vníma ako svoju najväčšiu rivalku v dome.

Lukáš: To je smutné. A čo ostatní chlapi? Tí len ticho stáli a pozerali?

Ema: Presne tak. Čušali, akoby sa ich to netýkalo. Typický obraz u Ťapákovcov. Iľa im vykričala, že žijú v „tmavej, zdusenej jame“.

Lukáš: Drsná, ale asi presná diagnóza. V tomto momente dala Iľa nejaké ultimátum, však?

Ema: Áno. Po tom, čo ich navštívil Jano Fuzákovie, do ktorého bola Anča kedysi zamilovaná, Iľa povedala Paľovi na rovinu: buď toto leto postaví nový dom, alebo ona odíde.

Lukáš: A aká bola Paľova reakcia? Stavím sa, že to opäť zľahčoval.

Ema: Trafil si. Pristupoval k tomu žartovne a viac-menej mlčal. Iľa pochopila, že sa ničoho nedočká.

Lukáš: Takže Iľa to nakoniec naozaj urobila? Odišla?

Ema: A ako! Keď ostatní zistili, že sa zamestnala ako slúžka v škole u rechtora, v dome nastal obrovský smiech a radosť. Konečne sa zbavili „kazára“.

Lukáš: Počkať, oni sa tešili? To je neuveriteľné. A čo Paľo? Ten sa tiež smial?

Ema: Nie, on jediný spolu s Ančou nie. Paľo jednoducho neriešil „babské reči“. Ale Anča zúrila, akú hanbu im Iľa urobila pred celou dedinou.

Lukáš: Takže Iľa odišla a Paľo... odišiel pásť ovce. To znie ako dokonalé vyhýbanie sa problémom.

Ema: Presne. Odišiel do Ardieľa a Iľa medzitým začala nový život u rechtora. Pracovala tvrdo, ale bola spokojná, že sa nemusí s nikým hádať.

Lukáš: Ako to zvládala? Predsa len, nebola zvyknutá slúžiť.

Ema: Bolo to pre ňu ťažké, lebo nemohla robiť, čo chce ona, ale čo chcú iní. No schválne sa tvárila veselo a sebavedomo, aby ju bolo počuť až k Ťapákovcom. Chcela Paľovi ukázať, o čo prišiel.

Lukáš: A podarilo sa? Všimol si ju, keď sa vrátil?

Ema: Všimol, ale vôbec si ju nevšímal. A to Iľu tak ranilo, že vyhlásila, že už viac nie je jeho ženou.

Lukáš: Takže Paľo sa vrátil domov a jeho žena je preč. Ako zareagoval, keď mu to sestra Anča všetko vyrozprávala?

Ema: Nijako. Prišiel domov, pýtal si čisté oblečenie. Anča mu jedovato odvetila, že mu ho nemá kto oprať, lebo jeho žena odišla robiť slúžku a sú na posmech celej dedine.

Lukáš: A on?

Ema: On sa jednoducho umyl a odišiel k susedom deliť ovce. Anča sa mohla aj roztrhať od zlosti, ale s ním to ani nepohlo. Bol majstrom ignorácie.

Lukáš: Toto je už vyšší level flegmatizmu. Takže Ančina snaha vyprovokovať ho bola úplne márna.

Ema: Úplne. Zostala sama so svojím žiaľom. Ľutovala svoj život mrzáčky a nešťastnú lásku k Janovi Fuzákoviemu, ktorý mal už inú ženu. A aby toho nebolo málo, musela počúvať Ilin hlasný smiech od susedov.

Lukáš: Musela sa cítiť strašne bezmocne.

Ema: Áno, a jej hnev sa obrátil aj proti bratovi Mišovi, ktorý sa zaľúbil do slúžky Katy. Nechcela v dome ďalšiu „rozvírenicu“. Mišo jej na to len odsekol, nech sa zadusí, a nazval ju zmijou.

Lukáš: Čo konečne donútilo Paľa konať? Pretože niečo ho nakoniec muselo rozhýbať.

Ema: Bola to jedna veta od Jana Fuzákovieho. Prišiel a akoby mimochodom spomenul, že okolo školskej záhrady sa potuluje istý Ďuro Ovodovie, ktorý mal o Iľu kedysi záujem.

Lukáš: Aha! Takže žiarlivosť. Klasika. To zabralo aj na takého flegmatika.

Ema: Okamžite. Ešte v ten večer išiel za Iľou. Našiel ju v jej izbičke, tvárila sa, že spí. Prikázal jej, aby sa vrátila domov.

Lukáš: A ona hneď súhlasila?

Ema: Kdeže. Sľúbil jej, že sa od rodiny oddelia, ale neverila mu. Bola urazená, že sa nesnažil viac. Tak ju tam nechal a odišiel.

Lukáš: Takže sa to zase zaseklo? Ako sa to nakoniec vyriešilo?

Ema: Zasiahol úrad. Iľa dostala predvolanie k notárovi, kde jej oznámili, že nemôže byť zároveň slúžka aj dedinská babica. Musela si vybrať.

Lukáš: A to bola pre ňu výhra!

Ema: Presne! S radosťou odišla od rechtora, chvíľu bývala u rodičov a o týždeň si po ňu prišiel Paľo. Naozaj sa oddelil od bratov a na jeseň postavili nový, krásny žltý dom.

Lukáš: Takže Iľa-kráľovná dosiahla svoje. A čo ostatní Ťapákovci?

Ema: Tí boli tiež spokojní. Zostalo ich štrnásť, dusili sa v tej istej izbe, ale nikto im nerozkazoval a nikto ich nenaháňal do roboty. Všetkým bolo dobre.

Lukáš: A čo Anča? Našla aj ona svoje šťastie?

Ema: Žiaľ, nie. Dielo sa končí pohľadom na ňu. Večer, keď zostane sama, pozerá s plačom na dom Jana Fuzákovieho a želá si, aby sa nikdy nebola narodila. Jej tragédia pokračuje.

Lukáš: Uf. Silný kontrast. Na jednej strane víťazstvo modernej, aktívnej ženy a na druhej strane pretrvávajúce utrpenie. Skvelý rozbor, Ema, ďakujem.

Ema: Aj ja ďakujem, Lukáš.