Podcast o Lexikológia: Slovo a slovná zásoba

Kapitoly

Mýtus o význame slova

Dva významy jedného slova

Sémantický trojuholník v praxi

Druhy slov podľa významu

Zábavné vzťahy medzi slovami

Jadro a okraj slovnej zásoby

Slová podľa štýlu

Spisovné a nespisovné slová

Keď slová majú city

Aktívna vs. pasívna zásoba

Zhrnutie a záver

Přepis

Nina: Väčšina z nás si myslí, že každé slovo, ktoré vyslovíme, musí mať nejaký vecný význam. Ale čo ak vám poviem, že to nie je tak úplne pravda?

Šimon: Presne tak, Nina. Napríklad, poviem slovo... SROGL. Znie to ako slovo, však? Dokonca vieme určiť, že by to mohlo byť podstatné meno mužského rodu. Ale jeho lexikálny, teda vecný význam... je nula. Neoznačuje vôbec nič.

Nina: Takže môžem mať slovo bez významu? To je zaujímavé! A presne o takýchto zákutiach jazyka sa budeme dnes rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Šimon: Každé skutočné slovo má v sebe dva kľúčové prvky. Lexikálny a gramatický význam. Ten lexikálny je to, čo si predstavíme. Keď poviem DOM, predstavíš si budovu na bývanie.

Nina: Jasné, to je ten vecný obsah. A ten gramatický?

Šimon: To je schopnosť slova sa ohýbať. Pri slove DOM sú to tvary ako domu, dome, domy... Vďaka gramatickému významu vieme slovo použiť vo vete a dať mu správnu funkciu.

Nina: Takže lexikálny význam je 'čo to je' a gramatický 'ako sa to správa vo vete'. Spolu tvoria úplný význam slova. Chápem!

Šimon: Presne. A lexikológia skúma hlavne ten lexikálny význam. Krásne to ukazuje takzvaný sémantický trojuholník. Je to vlastne mapa nášho myslenia.

Nina: Znie to zložito. Ako to funguje v praxi?

Šimon: Je to úplne jednoduché. Predstav si, že vonku vidíš psa. To je reálna vec, prvý bod trojuholníka. V hlave sa ti okamžite vybaví pojem – chlpaté zviera, štyri nohy, šteká... To je druhý bod.

Nina: A tretí bod je, že tomu priradím konkrétne slovo. V našom prípade P-E-S.

Šimon: Presne tak! Vec, pojem a slovo. To je celý sémantický trojuholník. V angličtine by k tomu istému pojmu priradili slovo DOG. Pojem je rovnaký, len jazykový znak je iný.

Nina: Super, takže slová majú rôzne významy. Ale ako sa delia? Sú všetky rovnaké?

Šimon: Vôbec nie. Máme jednovýznamové slová, napríklad odborné termíny ako VENTILÁTOR. To je proste ventilátor. Ale potom sú tu viacvýznamové, a tam začína zábava.

Nina: To sú tie, kde jedno slovo označuje viac vecí? Napríklad hlava?

Šimon: Áno! Hlava ako časť tela je základný význam. Ale potom máme kapustnú hlavu, čo je metafora, teda prenesenie významu na základe vonkajšej podobnosti.

Nina: Alebo keď niekto povie, že číta Kukučína. Nemyslí tým autora, ale jeho knihu. To je metonymia, však?

Šimon: Perfektný príklad! To je prenesenie na základe vnútornej súvislosti.

Nina: A čo slová, ktoré majú medzi sebou nejaký špeciálny vzťah? Ako synonymá, homonymá a antonymá.

Šimon: Presne. Synonymá sú slová s podobným významom, ako KRÁSNY a PÔVABNÝ. Antonymá sú ich presný opak, napríklad VEĽKÝ a MALÝ.

Nina: A najzábavnejšie sú asi homonymá. Slová, ktoré rovnako znejú, ale znamenajú niečo úplne iné.

Šimon: To áno. Predstav si, že povieš kamarátovi: 'Stretneme sa pri zámku!' Jeden si zoberie kľúče a druhý foťák, aby si odfotil hrad.

Nina: To by bolo nedorozumenie! Ale je to skvelý príklad. Takže toto všetko spadá pod lexikológiu. Ideme na ďalšiu tému?

Nina: A presne o tom sa budeme baviť aj ďalej. Poďme sa ponoriť do slovnej zásoby. Šimon, čo to vlastne tá slovná zásoba, alebo lexika, je?

Šimon: Predstav si ju ako obrovskú, neustále sa meniacu knižnicu. Sú tam všetky slová, ktoré v jazyku máme. A nie je to len statický zoznam. Je to živý organizmus.

Nina: Živý organizmus? Ako to myslíš?

Šimon: No, má svoje centrum, alebo jadro. Tam sú tie najpoužívanejšie slová, ktoré sa menia len veľmi pomaly. Slová ako 'matka', 'voda' alebo 'byť'.

Nina: Jasné, tie používame každý deň.

Šimon: Presne. A potom je tu okraj, periféria. Tá je super dynamická. Tam slová prichádzajú a odchádzajú. Patria sem napríklad nové slová, neologizmy, ale aj tie zastarané, ako archaizmy.

Nina: Dobre, to dáva zmysel. A ako tie slová delíme? Určite nepoužívame rovnaké slová v bežnej reči a v odbornej knihe.

Šimon: Správna poznámka! Delíme ich podľa príslušnosti k jazykovému štýlu. V hovorovom štýle máme slová ako 'zasadačka' alebo profesionalizmy, napríklad keď povieš 'očiar' namiesto očný lekár.

Nina: A v náučnom štýle sú to zase termíny, však? Ako... fraktúra?

Šimon: Presne, fraktúra alebo kyselina sírová. V umeleckom štýle zas nájdeme knižné slová ako 'bázeň' alebo poetizmy, napríklad 'luna' namiesto mesiac. Každý štýl má svoje.

Nina: A čo napríklad noviny? Publicistický štýl?

Šimon: Tam sú typické publicizmy ako 'kampaň' alebo 'dôveryhodný zdroj'. A tiež klišé, ktoré všetci poznáme.

Nina: Počkaj... ako 'drvivá väčšina' alebo 'balíček opatrení'?

Šimon: Chytáš sa! Presne tie. Častým používaním stratili svoj pôvodný šmrnc.

Nina: A čo delenie na spisovné a nespisovné? To je asi celkom priamočiare, nie?

Šimon: V podstate áno. Okrem spisovných slov máme nespisovné. Napríklad nárečové slová, dialektizmy... 'krumple' alebo 'švábka'.

Nina: Podľa toho, odkiaľ si.

Šimon: Presne. Potom je tu slang. To sú slová určitej skupiny ľudí. Študenti majú 'matiku', 'fáro' je auto... A ešte máme argot, čo je vlastne tajná reč, napríklad reč podsvetia.

Nina: Dobre. A čo emócie v slovách? Lebo 'dom' a 'domček' vo mne vyvolávajú úplne iný pocit.

Šimon: To je skvelý postreh! To je delenie podľa citového príznaku. Máme neutrálne slová, a potom expresívne. S kladným nábojom, ako zdrobneniny – deminutíva. Tvoj 'domček' je toho príkladom.

Nina: Takže zdrobneniny sú vždy kladné?

Šimon: Väčšinou áno. Alebo eufemizmy, ktoré niečo zjemňujú. Povieme, že niekto 'si prihol', namiesto toho, že sa opil. Alebo 'usnul naveky' namiesto zomrel.

Nina: A čo tie záporné?

Šimon: Tam patria hanlivé slová, pejoratíva, ako 'korheľ' alebo 'darmožráč'. A samozrejme vulgarizmy. Ale aj dysfemizmy, ktoré vec pomenujú zámerne hrubšie, napríklad 'zdochnúť' namiesto zomrieť.

Nina: Wow, takže každé slovo má svoje presné miesto a funkciu. To je fascinujúce. Teraz, keď už chápeme tieto kategórie, poďme sa pozrieť na to, ako sa vlastne tvorí a mení význam slov.

Nina: Dobre, a poďme na našu poslednú dnešnú tému... slovná zásoba. To je celkom individuálne, však?

Šimon: Presne tak, Nina. A čo je na tom najzaujímavejšie... je, že každý z nás má v skutočnosti dve slovné zásoby.

Nina: Dve? To znie, akoby som mohla podvádzať pri Scrabble.

Šimon: Nie tak celkom. Bavíme sa o aktívnej a pasívnej slovnej zásobe.

Nina: Dobre, tak aký je medzi nimi rozdiel?

Šimon: Je to jednoduché. Aktívna zásoba sú všetky slová, ktorým rozumieš a bežne ich aj používaš v komunikácii.

Nina: Čiže slová ako 'podcast', 'domáca úloha' alebo... 'káva'.

Šimon: Presne. No a potom je tu tá pasívna. To sú slová, ktorým síce rozumieš, keď ich počuješ, ale sám ich bežne nepoužívaš.

Nina: Aha, ako nejaké odborné termíny z biológie, ktoré som od maturity nepovedala nahlas.

Šimon: Presne tak! A keď sa učíme cudzí jazyk, začíname práve so základnou slovnou zásobou, teda tými najčastejšími slovami.

Nina: Takže, aby sme to zhrnuli... dnes sme prebrali skloňovanie, vetnú stavbu a nakoniec typy slovnej zásoby. Šimon, opäť ti veľmi pekne ďakujem.

Šimon: Aj ja ďakujem za pozvanie. A pamätajte, jazyk je nástroj, tak sa s ním hrajte.

Nina: To je skvelá rada na záver! Toto bol Studyfi Podcast, počujeme sa opäť nabudúce. Ahojte!