Podcast o Land Art: Prehľad umeleckého smeru

Land Art: Prehľad umeleckého smeru pre študentov a maturitu

Podcast

Umenie v krajine: Land art0:00 / 8:40
0:001:00 zostáva
FilipPočkaj, šesťtisícšesťstopäťdesiat ton štrku a piesku? To je... to je šialené! To už nie je záhradkárčenie, to je presúvanie hôr!
ViktóriaPresne tak! A to všetko len pre umenie, ktoré si ani nemohol zavesiť na stenu. Vitajte pri počúvaní Studyfi Podcast!
Kapitoly

Umenie v krajine: Land art

Délka: 8 minut

Kapitoly

Úvod do Land artu

Dva prístupy k tvorbe

Kľúčoví umelci a diela

Umenie mimo galérie

Krajina ako plátno

Umenie mimo galérie

Balenie sveta

Príroda v galérii

Zen a príroda

Přepis

Filip: Počkaj, šesťtisícšesťstopäťdesiat ton štrku a piesku? To je... to je šialené! To už nie je záhradkárčenie, to je presúvanie hôr!

Viktória: Presne tak! A to všetko len pre umenie, ktoré si ani nemohol zavesiť na stenu. Vitajte pri počúvaní Studyfi Podcast!

Filip: Dobre, tak poďme na to. Čo to vlastne je ten Land art, alebo teda umenie v krajine?

Viktória: V podstate je to presne to, čo názov napovedá. Land znamená krajina, art je umenie. Vzniklo to v Amerike v 60. rokoch, keď mali umelci pocit, že galérie sú pre nich príliš tesné.

Filip: Takže si jednoducho povedali: „Ideme von!“?

Viktória: Áno! Chceli tvoriť umenie, ktoré je súčasťou prírody, nie len objektom v bielej miestnosti. Inšpirovali sa napríklad predhistorickými stavbami ako Stonehenge.

Filip: A ako taký umelec v prírode tvorí? Predpokladám, že nepoužíva štetec a plátno.

Viktória: To určite nie. Jeho materiálom je samotná príroda. A sú tu dva hlavné prístupy. Ten prvý by sme mohli nazvať jemný alebo citlivý zásah.

Filip: Čo to znamená?

Viktória: Predstav si umelca Denisa Oppenheima, ktorý jednoducho zanechal svoje stopy v snehu. To je celé dielo. Keď sa sneh roztopil, dielo zmizlo.

Filip: Wow, takže umenie, ktoré je extrémne dočasné. A ten druhý prístup je asi opak, však?

Viktória: Presne. To sú tie výrazné zásahy. Navážanie zeminy, výkopové práce... Tu umelec zanecháva v krajine dominantnú, masívnu stopu.

Filip: A to nás privádza späť k tým tisícom ton štrku, však?

Viktória: Áno, k najslávnejšiemu dielu Land artu. Volá sa Spiral Jetty od Roberta Smithsona. Vytvoril takmer pol kilometra dlhú špirálu v Soľnom jazere v Utahu. Dnes je už, mimochodom, zatopená.

Filip: Takže jediný dôkaz, že to existovalo, sú fotky? To je fascinujúce.

Viktória: Presne tak. Fotografia a video sú pre Land art kľúčové. Ale boli aj iní umelci. Napríklad Walter de Maria a jeho Pole bleskov.

Filip: Pole bleskov? To znie ako niečo z komiksu!

Viktória: Je to takmer tak. V púšti v Novom Mexiku rozmiestnil 400 kovových tyčí, ktoré priťahujú blesky. Ten vizuálny kontrast rovných tyčí a krivolakých bleskov je vraj neuveriteľný.

Filip: Tak tam by som sa počas búrky asi nechcel prechádzať. A čo ďalší?

Viktória: Zaujímavý je James Turell, ktorý začal pracovať so svetlom. Desiatky rokov upravoval kráter sopky v Arizone, aby vytvoril dielo, kde môžete pozorovať slnko a mesiac na základe optiky. Land art sa tu začína prelínať s performance a happeningom.

Filip: Od stôp v snehu až po úpravu kráterov. To je teda poriadny rozsah. Neuveriteľné.

Filip: ...a to nás vlastne plynule privádza k umeniu, ktoré úplne opúšťa galérie. Mám na mysli Land Art a inštalácie.

Viktória: Presne tak! Je to fascinujúca oblasť. Začnime s umelcami, ktorí pracovali so svetlom a priestorom, ako napríklad Eric Orr.

Filip: Orr a jeho dielo Lumière... To je tá pyramída zo svetelných lúčov na budove, však?

Viktória: Áno, presne. Hovoril tomu najminimalistickejší minimalizmus. Celá myšlienka spočíva v pominuteľnosti svetla, ktoré to dielo tvorí. Je tam a zároveň nie je.

Filip: To je skvelý koncept. A čo Dan Graham? Jeho pavilóny sú tiež známe.

Viktória: Graham to posunul ešte ďalej. Jeho Dvojitý trojuholníkový pavilón používa zrkadlá, ktoré odrážajú okolie. Divák zrazu nevie, čo je skutočnosť a čo len odraz.

Filip: Takže umením nie je len ten objekt, ale všetko okolo neho, vrátane teba.

Viktória: Presne! A to je kľúčové pre celý Land Art. Spomeňme si na ikonické diela ako Spiral Jetty od Roberta Smithsona alebo Bleskové pole od Waltera De Mariu.

Filip: Alebo Christo a Jeanne-Claude, ktorí zabalili celý Reichstag! To musel byť pohľad.

Viktória: Určite. Umelci ako oni, James Turrell či Andy Goldsworthy nám ukázali, že plátnom môže byť celá krajina. A práve táto práca s prírodnými materiálmi nás vedie k ďalšej zaujímavej téme...

Filip: Dobre, takže sme sa bavili o umení, ktoré visí na stenách. Ale čo ak tá stena... je útes? Alebo plátnom je celý ostrov?

Viktória: Presne tak! To nás privádza k našej poslednej téme a je to veľká vec: Land Art.

Filip: Land Art. Takže umenie vytvorené... na zemi? Znie to celkom jednoducho.

Viktória: V podstate áno. Ale to, čo vyráža dych, je jeho rozsah. Umelci opustili galérie a začali používať samotnú krajinu ako svoj materiál a plátno.

Filip: Kto boli priekopníkmi?

Viktória: Kľúčovou dvojicou bol Christo a jeho manželka Jean-Claude. Jedno z ich prvých veľkých diel vzniklo v roku 1961 v Paríži.

Filip: Čo urobili?

Viktória: Úplne zablokovali ulicu Rue Visconti stenou z takmer 90 ropných barelov. Nazvali to „Železná opona“.

Filip: Páni, to je silné vyhlásenie. To nie je len nejaký obraz.

Viktória: Bola to jedna z prvých veľkých inštalácií vo verejnom priestore. Skutočné narušenie bežného života.

Filip: A preslávili sa balením vecí, však?

Viktória: Áno, to bola ich signifikantná technika, nazývaná „empaketáž“. Zabalili všetko od pobreží po budovy, ako napríklad Reichstag v Berlíne.

Filip: Videl som fotky! Ale čo ich práca v čistej prírode?

Viktória: Jedným z ich najznámejších diel bol „Valley Curtain“ v Colorade. Obrovská oranžová opona natiahnutá cez údolie.

Filip: To muselo byť neuveriteľné vidieť.

Viktória: Aj bolo! Ale tu je ten háčik – vydržala iba 28 hodín, kým ju strhol obrovský vietor.

Filip: Len 28 hodín po 28 mesiacoch príprav? Fíha.

Viktória: Presne. Zdôrazňuje to dočasnú, pominuteľnú povahu ich práce. Alebo „Surrounded Islands“ v Miami, kde obkolesili ostrovy žiarivo ružovou látkou.

Filip: Ružové ostrovy! Stavím sa, že to vyzeralo úžasne.

Viktória: Veru áno a malo to aj nečakaný prínos. Ich tím počas inštalácie vyzbieral z okolia viac ako 40 ton odpadu.

Filip: Takže to bolo krásne a zároveň to vyčistilo záliv? To je výhra na oboch stranách.

Viktória: Ukázalo to, ako toto umenie môže zahŕňať masívnu spoluprácu a mať dokonca pozitívny vplyv na životné prostredie.

Filip: Dobre, takže niektorí umelci išli do veľkých vonkajších projektov. Skúsil niekto priniesť tú „krajinu“ späť do galérie?

Viktória: Skvelá otázka! Áno, umelec menom Richard Long urobil presne to. Vytváral na podlahách galérií kruhy z kameňov z rôznych miest.

Filip: Takže priniesol horu do múzea, namiesto toho, aby to bolo naopak.

Viktória: Dá sa to tak povedať! Tým, že použil kamene napríklad z Vermontu a Wyomingu, priniesol esenciu týchto miest do jednej miestnosti. A to spravilo Land Art zaujímavým aj pre zberateľov.

Filip: To je šikovné. Ale nerobil aj veci vonku v prírode?

Viktória: Ó, áno. Opačný extrém. Vyšľapal líniu do trávnatého poľa alebo usporiadal niekoľko kameňov na chodníku v Nepále, zdokumentoval to fotkou a to bolo všetko.

Filip: Takže to takmer nikto nevidel naživo?

Viktória: Pravdepodobne nie. Čo nás privádza k ďalšiemu umelcovi, Wolfgangovi Laibovi, ktorý pracoval s peľom. Vytváral nádherné štvorce z peľu na podlahe múzea...

Filip: Z peľu? Moje alergie sa ozývajú už len pri tej predstave.

Viktória: No, jeho umenie by nevydržalo dosť dlho na to, aby ťa potrápilo. Jednoducho ho rozfúkal vietor, čím zdôraznil, aký prchavý je okamih krásy.

Filip: Takže je tu silná téma pominuteľnosti.

Viktória: Jednoznačne. A to je ústredným motívom práce Andyho Goldsworthyho. Bol silne ovplyvnený Zen Budhizmom.

Filip: Aké veci vytváral?

Viktória: Používal materiály, ktoré našiel na mieste. Mohol pokryť balvan dokonalou vrstvou červených javorových listov alebo postaviť krehkú sochu z cencúľov, ktorá sa do obeda roztopila.

Filip: Dialóg s prírodou, nie jej dobývanie.

Viktória: Presne tak! Jeho práca je o tomto spojení, a preto bola tak dobre prijatá, najmä v Japonsku.

Filip: Bolo to fascinujúce. Od blokovania ulíc sudmi až po aranžovanie listov na skale.

Viktória: Naozaj to rozširuje definíciu umenia, však? Je to o mierke, čase a našom vzťahu so svetom okolo nás. Perfektné miesto na zamyslenie na záver našej dnešnej diskusie.

Filip: S tým úplne súhlasím. Viktória, ako vždy, ďakujem pekne. A všetkým, ktorí počúvate Studyfi Podcast, ďakujeme, že ste sa k nám pridali. Počujeme sa nabudúce!