Podcast o Kultúrny a politický život Slovákov
Kultúrny a Politický Život Slovákov: Detailný Rozbor pre Študentov
Podcast
Kultúrny život na Slovensku0:00 / 3:20
0:001:00 zbývá
AdamPremýšľal si niekedy, keď ideš do miestneho múzea alebo na nejaký folklórny festival, ako to všetko vlastne vzniklo? Že to nebolo vždy samozrejmosťou, najmä v časoch silnej maďarizácie?
NinaPresne tak. Dnes sa pozrieme na obdobie, keď bol národný život pod obrovským tlakom.
Kultúrny život na Slovensku
Délka: 3 minut
Kapitoly
Záchrana slovenskej kultúry
Černovská tragédia
Obrana Slovákov
Dualizmus a maďarizácia
Zhrnutie a záver
Přepis
Adam: Premýšľal si niekedy, keď ideš do miestneho múzea alebo na nejaký folklórny festival, ako to všetko vlastne vzniklo? Že to nebolo vždy samozrejmosťou, najmä v časoch silnej maďarizácie?
Nina: Presne tak. Dnes sa pozrieme na obdobie, keď bol národný život pod obrovským tlakom.
Adam: Počúvate Studyfi Podcast. Takže, Nina, ako to vyzeralo po násilnom zatvorení Matice slovenskej?
Nina: Vyzeralo to pochmúrne, ale Slováci sa nevzdali. Kultúru udržiavali rôzne spolky! Napríklad spolok slovenských žien Živena, Muzeálna slovenská spoločnosť a Spolok svätého Vojtecha, ktorý vydával náboženské knihy.
Adam: Čiže taká kultúrna partizánčina, dalo by sa povedať.
Nina: Presne! Ale národnostný útlak sa neustále stupňoval.
Adam: A to nás privádza k jednej z najsmutnejších udalostí v našich dejinách.
Nina: Áno, k Černovskej tragédii v roku 1907. V Černovej mal vysvätiť nový kostol Andrej Hlinka, no uhorské úrady mu to pre jeho politickú činnosť zakázali.
Adam: A do dediny poslali žandárov, aby „urobili poriadok“.
Nina: Miestni sa postavili na odpor. Chceli len brániť svojho kňaza a svoj kostol. Veliteľ žandárov však prikázal strieľať priamo do davu.
Adam: Výsledok bol hrozný. Pätnásť mŕtvych, vrátane žien a detí, a desiatky ťažko zranených.
Nina: Presne tak. Preto je 27. október dodnes pamätným Dňom černovskej tragédie. Je to silná pripomienka toho, aká krehká môže byť sloboda.
Adam: Takže to nás privádza k poslednej téme – ako sa vlastne Slováci bránili? Neboli v tom sami, však?
Nina: Presne tak. Vzdelanci hľadali pomoc hlavne v Česku a Rusku. A práve slovensko-českú spoluprácu silno podporoval Tomáš Garrigue Masaryk.
Adam: Áno, okolo neho sa sformovala skupina takzvaných "hlasistov", však? Podľa časopisu Hlas.
Nina: Správne. No neboli jediní. Kňaz a politik Andrej Hlinka napríklad založil Slovenskú ľudovú stranu, ktorá sa stala veľmi dôležitou.
Adam: A do toho všetkého prišlo Rakúsko-uhorské vyrovnanie. Čo to presne znamenalo?
Nina: Zjednodušene? Dualizmus. Monarchia sa rozdelila na dve časti – Rakúsko a Uhorsko. Dve krajiny, dve vlády... ale len jeden panovník.
Adam: Takže dvaja šéfovia oddelení, ale stále len jeden generálny riaditeľ. To znie... komplikovane.
Nina: Presne tak! Spoločné mali len ministerstvá zahraničia, vojska a financií.
Adam: A to bol pre národnostné menšiny v Uhorsku obrovský problém...
Nina: Obrovský. Zrazu sa nemohli spoliehať na pomoc cisára vo Viedni. Všetko sa muselo riešiť v Pešti.
Adam: Čo vlastne naštartovalo tú silnú maďarizáciu.
Nina: Áno. Maďarčina sa stala štátnym jazykom, povinne sa učila v školách. Zrušili slovenské gymnáziá aj Maticu slovenskú. Kto sa postavil proti, bol sledovaný a často aj potrestaný.
Adam: Takže, aby sme to zhrnuli, Slováci síce hľadali spojencov, ale zároveň čelili obrovskému tlaku dualistickej monarchie, ktorý vyústil do tvrdej maďarizácie.
Nina: Presne tak. Bol to naozaj boj o prežitie národa. Ďakujeme, že ste nás počúvali!
Adam: A my sa na vás tešíme pri ďalšej časti Studyfi Podcastu. Majte sa!