Test na Krytosemenné rastliny: Morfológia, Rozmnožovanie a Klasifikácia

Krytosemenné rastliny: Morfológia, Rozmnožovanie a Klasifikácia

Otázka 1 z 50%

V zrelom zárodočnom miešku krytosemenných rastlín sa tri jadrá sústredia na mikropylárnom konci, z ktorých jedno sa mení na vajcovú bunku (oosféru) a dve sú synergidy.

Test: Krytosemenné rastliny, Jednoklíčnoslistové, Magnóliorasty, Dvojklíčnoslistové

30 otázok

Otázka 1: V zrelom zárodočnom miešku krytosemenných rastlín sa tri jadrá sústredia na mikropylárnom konci, z ktorých jedno sa mení na vajcovú bunku (oosféru) a dve sú synergidy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: U krytosemenných rastlín sa po mitotickom delení zostávajúcej spóry vytvorí bunka s ôsmimi haploidnými jadrami. Z týchto jadier sa tri sústredia na mikropylárnom konci, z nich jedno sa mení na vajcovú bunku (oosféru) a dve sú podporné bunky (synergidy).

Otázka 2: Listová žilnatina rastlín z čeľade Lipnicovité je sieťovitá.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Rastliny z čeľade Lipnicovité majú rovnobežnú žilnatinu.

Otázka 3: Ktoré tvrdenia správne opisujú evolučný vývoj kvetu magnóliorastov (krytosemenných rastlín)?

A. Pôvodné kvety mali šiškovitý tvar, predĺžené kvetné lôžko a acyklicky usporiadané kvetné časti.

B. Všetky časti kvetu okrem kvetného lôžka a výtrusníc majú listový pôvod.

C. Tyčinky boli pôvodne ploché a lupeňovité, neskôr sa diferencovali na nitku, spájadlo a peľnicu.

D. Na začiatku boli všetky kvetné časti zrastené, neskôr sa stali voľnými.

Vysvetlenie: Pôvodný výzor kvetu zahŕňal šiškovitý tvar, dlhšie kvetné lôžko a sterilné lístky v závitnici (acyklické kvety). Všetky časti kvetu okrem lôžka a výtrusníc majú pôvod listový. Tyčinky boli pôvodne široké a lupeňovité, neskôr sa diferencovali na nitku, spájadlo a peľnicu. Naopak, najskôr boli všetky časti kvetu nezrastené, voľné a zrastali až neskôr, nie naopak.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o Magnóliorastoch (Krytosemenných rastlinách) sú správne?

A. Magnóliorasty predstavujú najvyšší stupeň vývoja zo všetkých rastlinných skupín.

B. Ich gametofyt je redukovaný a sporofyt je úplne prispôsobený suchozemskému životu.

C. Všetky magnóliorasty majú trojpočetné kvety.

D. Pôvodne sa magnóliorasty vyvinuli ako bylinné formy, z ktorých sa neskôr vyvinuli dreviny.

Vysvetlenie: Magnóliorasty predstavujú najvyšší stupeň vývoja zo všetkých rastlinných skupín. Ich gametofyt je redukovaný a sporofyt je úplne prispôsobený suchozemskému životu. Tvrdenie, že všetky magnóliorasty majú trojpočetné kvety, je nesprávne, pretože dvojklíčnolistové rastliny majú 4- alebo 5-početné kvety. Tvrdenie, že pôvodne sa vyvinuli ako bylinné formy, je tiež nesprávne; na začiatku to boli dreviny, ktoré sa neskôr vyvinuli aj do bylinných foriem.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich alkaloidov sa podľa študijných materiálov nachádzajú v pletivách rastlín čeľade Ľuľkovité?

A. Solanín

B. Nikotín

C. Koniín

D. Atropín

Vysvetlenie: V študijných materiáloch sa explicitne uvádza, že v pletivách rastlín čeľade Ľuľkovité sa nachádzajú alkaloidy ako solanín, nikotín a atropín. Solanín je spomenutý pri ľuľku zemiakovom, ľuľku baklažánovom a rajčiaku jedlom. Nikotín je uvedený pri tabaku virgínskom a rajčiaku jedlom. Atropín sa spomína v súvislosti s ľuľkovcom zlomocným, blenom čiernym a durmanom obyčajným. Koniín je alkaloid obsiahnutý v bolehlave škvrnitom, ktorý nepatrí do čeľade Ľuľkovité.