Podcast o Kriminológia, páchatelia a použitie sily

Kapitoly

Príbeh z nočnej služby

Čo je ozbrojené stretnutie?

Miesto, čas a vzdialenosť

Útočník verzus obranca

Kto je páchateľ?

Živý nástroj

Keď je ich viac

Kedy sa strieľa?

Policajný postup

Mestskí a SBS

Čo po výstrele?

Čo je to opis osoby

Úradný vs. Laický Opis

Zhrnutie a Záver

Přepis

Tomáš: Predstav si Lukáša, študenta, ktorý si privyrába ako nočný strážnik v malom sklade. Zrazu, uprostred ticha, počuje rozbitie skla. Srdce mu búši ostošesť, keď vidí tmavú postavu, ktorá sa vkráda dnu...

Tereza: Presne takáto desivá situácia je jadrom našej dnešnej témy. Počúvate Studyfi Podcast.

Tomáš: Dobre, takže čo presne definuje „ozbrojené stretnutie“? Musí ísť vždy o prestrelku ako z filmu?

Tereza: Vôbec nie. Je to akákoľvek konfrontácia, kde hrozí útok. A pozor, útočník nemusí mať hneď pištoľ. Zbraňou sa môže stať čokoľvek. Niekedy je najlepším riešením útek. To nie je zbabelosť, ale stratégia.

Tomáš: Takže utiecť je niekedy víťazstvo. To sa mi páči. Ale čo ak to nejde?

Tereza: A presne vtedy vstupujú do hry kľúčové faktory, ktoré rozhodujú o všetkom. Tieto okolnosti ovplyvňujú priebeh, taktiku aj následky.

Tomáš: Aké sú to faktory? Povedzme tie najdôležitejšie.

Tereza: Tak v prvom rade, miesto. Si v úzkej uličke alebo na otvorenom poli? To mení možnosti úkrytu a úniku. Potom je tu vzdialenosť medzi aktérmi. Čím ďalej si, tým viac času máš na reakciu.

Tomáš: Logické. A čo čas?

Tereza: Čas je kľúčový v dvoch rovinách. Jednak ako denná doba — v tme je všetko ťažšie, nevidíš dobre hrozbu. A jednak ako dĺžka samotného stretnutia. Reagovať musíš v sekundách.

Tomáš: A čo ľudský faktor? Rozdiely medzi útočníkom a obrancom?

Tereza: Obrovské. Útočník má výhodu prekvapenia a často si vyberá slabšiu obeť. Môže byť pod vplyvom drog alebo konať v afekte. Obranca, napríklad policajt, musí dodržiavať zákon.

Tomáš: Takže obranca má vlastne zviazané ruky pravidlami, zatiaľ čo útočník nie.

Tereza: Presne tak. Použitie zbrane je pre neho až krajné riešenie. Plus, útočník si zbraň vyberá a často ju skrýva. Obranca musí reagovať na to, čo vidí. A aby toho nebolo málo, aj počasie môže zamiešať karty – poľadovica alebo hustý dážď menia pravidlá hry pre všetkých.

Tomáš: Páni, to je teda komplexné... Počasie, pravidlá, prekvapenie. Ale poďme sa pozrieť na tú druhú stranu. Kto je vlastne z pohľadu zákona „páchateľ“?

Tereza: Úplne zjednodušene, páchateľom je ten, kto trestný čin spáchal sám. Je to fyzická osoba, ktorá naplnila všetky znaky toho, čo zákon opisuje ako trestný čin. Alebo sa o to aspoň pokúsila.

Tomáš: Takže ak pokladník vezme peniaze z kasy v obchode, je páchateľom krádeže. Jednoduché.

Tereza: Presne tak. Ale nie vždy je to také priamočiare. Niekedy zákon vyžaduje aj špeciálnu vlastnosť, napríklad že páchateľom môže byť len úradník alebo vojak.

Tomáš: A čo ak niekto donúti spáchať zločin niekoho iného? Čo potom?

Tereza: Výborná otázka! Tomu hovoríme nepriame páchateľstvo. Je to situácia, keď páchateľ úmyselne použije inú osobu ako taký „živý nástroj“.

Tomáš: Živý nástroj? To znie ako z nejakého sci-fi filmu. Čo to znamená v praxi?

Tereza: Znamená to, že tá druhá osoba buď nie je trestne zodpovedná, alebo koná bez viny. Napríklad ak dospelý pošle kradnúť malé dieťa, ktoré ešte nie je zodpovedné za svoje činy.

Tomáš: Rozumiem. Alebo keby niekoho vydieraním donútil, aby spáchal trestný čin za neho.

Tereza: Presne. Patrí sem aj zneužitie právomoci, napríklad keď nadriadený vydá vojakovi nezákonný rozkaz. Ten vojak je len nástrojom v rukách toho veliteľa.

Tomáš: Dobre, to dáva zmysel. A čo keď trestný čin spácha celá partia? Ako to funguje?

Tereza: Ak ho spáchajú dve alebo viaceré osoby spoločným konaním, hovoríme o spolupáchateľstve. A tu je kľúčové, že každý z nich zodpovedá tak, akoby to spáchal celé sám.

Tomáš: Počkať, takže ak jeden stráži a druhý kradne, obaja sú vinní z krádeže rovnako?

Tereza: Áno. Dôležitý je spoločný úmysel a spoločné konanie. Je jedno, či jeden drží obeť a druhý mu berie peňaženku. Obaja sú spolupáchatelia lúpeže.

Tomáš: A čo ak sa to zvrtne? Dohodnú sa, že nikoho nezrania, ale jeden z nich v panike niekoho postrelí.

Tereza: To je takzvaný exces. V takom prípade ten, kto prekročil spoločnú dohodu, zodpovedá za následok sám. Ten druhý za to zranenie zodpovedný nebude.

Tomáš: Takže sme si definovali, kto sú páchatelia. Ale ako ich vyšetrovatelia vlastne nájdu? Predpokladám, že dobrý opis osoby je úplný základ, však?

Tereza: Presne tak, dobrý opis a svedkovia sú základ. Ale poďme na chvíľu k situácii, kedy sa to celé vyhrotí. Čo ak páchateľ vytiahne zbraň? Alebo sa snaží ujsť a ohrozuje ľudí? Vtedy prichádza na rad použitie zbrane zo strany polície.

Tomáš: To znie dosť drsne. Predpokladám, že to nie je len tak, že policajt môže začať strieľať, kedy sa mu zachce.

Tereza: Určite nie. To by sme boli ako na divokom západe. Použitie zbrane je ten úplne posledný, krajný prostriedok. Riadi sa tromi hlavnými zásadami: musí to byť zákonné, nevyhnutné a primerané situácii. Inými slovami, ak stačí použiť putá, nesmie použiť zbraň.

Tomáš: Rozumiem. Zákonnosť, nevyhnutnosť, primeranosť. A čo to znamená v praxi?

Tereza: V praxi to znamená, že policajt musí najprv konať podľa presného postupu. Najprv musí osobu vyzvať, napríklad krikom „Stoj!“. Ak nereaguje, nasleduje varovanie: „Stoj, alebo strieľam!“. A ak ani to nepomôže, mal by nasledovať varovný výstrel do vzduchu.

Tomáš: Takže to vôbec nie je ako v akčných filmoch, kde sa hneď začne prestrelka.

Tereza: Presne tak. Realita je o dosť... menej dramatická a viac byrokratická. Samozrejme, sú výnimky. Ak niekto bezprostredne ohrozuje život policajta alebo niekoho iného, môže tieto kroky preskočiť. Napríklad ak na neho niekto mieri zbraňou.

Tomáš: To dáva zmysel. A kedy konkrétne teda môže policajt strieľať? Okrem nutnej obrany.

Tereza: Zákon vymenúva viacero situácií. Napríklad, ak sa nebezpečný páchateľ odmieta vzdáť, alebo ak chce policajt zabrániť jeho úteku a inak ho nemôže zadržať. Taktiež na zastavenie auta, ktorého vodič svojou jazdou ohrozuje životy ľudí a nereaguje na výzvy.

Tomáš: Dobre, a platí tento postup pre všetkých rovnako? Čo taký mestský policajt alebo pracovník SBS?

Tereza: Výborná otázka. Nie, neplatí. Právomoci sa postupne zužujú. Najširšie má štátna polícia. Mestský policajt má oprávnenia o niečo menšie, zvyčajne viazané na územie mesta a ochranu verejného poriadku. Nemôže napríklad prenasledovať niekoho cez tri okresy.

Tomáš: A SBS-kár v obchodnom centre?

Tereza: Ten má ruky zviazané najviac. Pracovník SBS môže použiť zbraň prakticky len v medziach nutnej obrany alebo krajnej núdze. Teda na odvrátenie útoku na svoj život, zdravie, alebo na ochranu majetku, ak hrozí naozaj vážne nebezpečenstvo. Nemá žiadne policajné právomoci.

Tomáš: Dobre, takže je v tom jasná hierarchia. A čo sa stane potom, keď už niekto tú zbraň použije? Predpokladám, že si nemôže len tak utrieť ruky a odísť.

Tereza: Presne. Každé použitie zbrane sa prísne vyšetruje. Prvou povinnosťou je vždy poskytnúť prvú pomoc zranenej osobe a zavolať záchranku. Potom to musí okamžite nahlásiť svojmu nadriadenému a všetko podrobne spísať. Každý výstrel je pod drobnohľadom.

Tomáš: Čiže ak sa ukáže, že to nebolo oprávnené, má veľký problém.

Tereza: Obrovský problém. Od disciplinárneho konania až po trestné stíhanie. Preto je to rozhodnutie, ktoré musia urobiť v zlomku sekundy, ale jeho následky sa s nimi môžu vliecť roky. Je to obrovská zodpovednosť.

Tomáš: Takže sme si prešli, kto a kedy môže použiť zbraň. Ale čo sa deje priamo na mieste činu po takomto zákroku? Ako sa vlastne zbierajú dôkazy?

Tereza: Výborná otázka, Tomáš. Zbieranie dôkazov je mravenčia práca. A jednou z prvých vecí, často ešte pred nábojnicami, je detailný opis osoby.

Tomáš: Opis osoby? To znie ako z detektívky. 'Vysoký, tmavovlasý muž v čiernom kabáte'.

Tereza: Presne tak, ale je to oveľa detailnejšie. Forenzika rozoznáva statické znaky, ako tvar tváre či farba očí, a dynamické, napríklad spôsob chôdze alebo gestikuláciu.

Tomáš: Aha, čiže nielen ako vyzerá, ale aj ako sa hýbe. To je zaujímavé.

Tereza: Presne. A máme dva hlavné typy. Prvý je 'úradný opis', ktorý robí policajt podľa presnej terminológie. Opisuje všetko od tvaru tváre... až po jazvy či tetovania.

Tomáš: Takže to je, keď majú podozrivého priamo pred sebou?

Tereza: Áno. Ten druhý je 'laický opis'. Ten vzniká na základe výpovede svedka. A tam to býva komplikovanejšie.

Tomáš: Chápem. Stres, tma, strach... človek si nemusí všetko zapamätať presne.

Tereza: Presne tak. Objektívne aj subjektívne faktory hrajú obrovskú rolu. A na základe tohto opisu sa potom tvorí napríklad Identikit.

Tomáš: Takže od použitia zbrane až po kreslenie portrétu... je to neuveriteľne zložitý proces. Ďakujem ti, Tereza, že si nám to dnes tak skvele priblížila.

Tereza: Rado sa stalo, Tomáš. Kľúčové je pamätať si, že za každým krokom je obrovská zodpovednosť a detailná práca.

Tomáš: Skvelé zhrnutie. A to je od nás pre dnešok všetko. Počujeme sa opäť nabudúce v Studyfi Podcaste. Majte sa pekne!

Tereza: Dovidenia!