Podcast o Kriminálna súčinnosť, forenzná biológia a legislatíva zbraní

Kapitoly

Neviditeľní svedkovia

Čo je kriminalistická biológia?

Stopy ľudského pôvodu

Stopy z ríše zvierat a rastlín

Zaisťovanie a význam expertíz

Zhrnutie na záver

Přepis

Natália: Predstavte si scénu ako z kriminálky. Brutálny zločin, žiadni očití svedkovia, žiadne odtlačky prstov. Vyzerá to beznádejne. Ale potom si technik na saku obete všimne jediný, takmer neviditeľný cudzí vlas. Zdá sa to ako maličkosť, ale práve tento detail môže byť kľúčom k odhaleniu celého prípadu. A veda, ktorá stojí za týmito odhaleniami, je presne naša dnešná téma.

Michal: Presne tak. Tieto malé, tiché stopy dokážu byť niekedy oveľa výrečnejšie ako akýkoľvek svedok.

Natália: Počúvate Studyfi Podcast. Som Natália a dnes je tu so mnou expert na kriminalistiku, Michal. Vitaj!

Michal: Ahoj Natália, ahojte všetci. Ďakujem za pozvanie.

Natália: Takže, Michal, poďme rovno na to. Kriminalistická biológia. Znie to veľmi odborne. Čo si pod tým máme presne predstaviť?

Michal: V podstate je to časť kriminalistickej techniky, ktorá sa zaoberá skúmaním biologických stôp. Sú to stopy, ktoré pochádzajú zo živých organizmov – či už ľudí, zvierat alebo rastlín.

Natália: A predpokladám, že na to nestačí len biológia zo strednej školy. Aké ďalšie vedy vám v tom pomáhajú?

Michal: To teda nestačí. Je to veľmi interdisciplinárne. Využívame poznatky zo všeobecnej biológie, samozrejme, ale aj zo serológie, čo je veda o krvnom sére, z biochémie, ktorá nám pomáha analyzovať chemické procesy v organizmoch, a dokonca aj zo zoológie a botaniky.

Natália: Páni, to je celý vedecký arzenál. Takže kriminalistický biológ musí byť tak trochu od všetkého expertom.

Michal: Presne tak. Musí vedieť prepojiť poznatky z rôznych oblastí, aby vedel správne interpretovať, čo mu stopa hovorí.

Natália: Dobre, poďme na konkrétne stopy. Keď sa povie biologická stopa, asi každému ako prvá napadne krv. Je to tá najčastejšia stopa?

Michal: Krv je určite jedna z najčastejších a najdôležitejších, hlavne pri násilných trestných činoch. Ale zoznam stôp ľudského pôvodu je oveľa dlhší.

Natália: Som zvedavá, čo všetko tam patrí.

Michal: Okrem krvi sú to napríklad ejakulát pri sexuálnych deliktoch, sliny, pot, vlasy, chlpy a dokonca aj moč. V podstate akákoľvek telesná tekutina alebo časť tela, ktorá môže obsahovať DNA.

Natália: Takže aj slina na poštovej známke alebo na okraji pohára môže byť kľúčová?

Michal: Absolútne. Ohorok od cigarety, ktorý páchateľ odhodí na mieste činu, je pre nás doslova zlatá baňa. Je plný jeho slín, a teda aj DNA.

Natália: To je fascinujúce. Vlasy a chlpy sú tiež klasika z filmov. Čo všetko sa dá z nich zistiť?

Michal: Z vlasu s korienkom vieme získať kompletnú DNA a určiť tak totožnosť osoby. Ak korienok chýba, stále vieme zistiť napríklad rasu, farbu, či boli vlasy farbené, alebo či osoba užívala drogy.

Natália: Super. Ale v úvode si spomínal aj zvieratá a rastliny. To už znie ako niečo z úplne iného súdka. Ako vie pomôcť napríklad hmyz pri vyšetrovaní?

Michal: To je veľmi zaujímavá oblasť, volá sa forenzná entomológia. Predstav si, že sa nájde telo v lese. Podľa druhu hmyzu a jeho vývojových štádií na tele vieme s pomerne veľkou presnosťou určiť čas smrti.

Natália: Takže chrobáky a muchy sú vlastne takí malí detektívi?

Michal: Dá sa to tak povedať. Sú to prví svedkovia, ktorí dorazia na miesto činu. Okrem hmyzu ale skúmame aj krv alebo tkanivá zvierat, napríklad pri prípadoch pytliactva alebo pri útokoch psov na ľudí.

Natália: A čo tie rastliny? Ako môže kus trávy pomôcť usvedčiť vraha?

Michal: Predstav si, že na topánkach podozrivého nájdeme peľové zrná alebo zvyšky rastliny, ktorá rastie iba na jednom špecifickom mieste – napríklad presne tam, kde sa našla obeť. Zrazu máme veľmi silné prepojenie medzi podozrivým a miestom činu.

Natália: Rozumiem. Keď už teda máme všetky tieto stopy – vlasy, peľ, sliny – čo je hlavným cieľom ich skúmania? Čo všetko sa z nich snažíte zistiť?

Michal: Tých cieľov je niekoľko. Ten najdôležitejší je, samozrejme, zistenie totožnosti neznámeho páchateľa. Porovnáme DNA zo stopy s DNA podozrivého alebo s národnou databázou DNA.

Natália: A čo ak nepoznáme ani páchateľa, ani obeť?

Michal: Potom nám biologické stopy pomáhajú zistiť totožnosť neznámej mŕtvoly. Taktiež vieme zrekonštruovať pohyb páchateľa. Ak nájdeme jeho krv na mieste činu a krv obete v jeho aute, vieme poskladať príbeh, čo sa asi stalo.

Natália: To dáva zmysel. A kde všade sa tieto stopy hľadajú a zaisťujú? Asi to nie je len na samotnom mieste činu, však?

Michal: Určite nie. Miesto činu je len začiatok. Kľúčové je zaistiť stopy aj na tele a oblečení osôb, či už podozrivých alebo obetí. Platí tu známy Locardov princíp výmeny – každý kontakt zanecháva stopu.

Natália: Čiže páchateľ si vždy niečo odnesie a niečo zanechá.

Michal: Presne tak. A samozrejme, podrobne skúmame aj predmety, ktoré boli použité pri spáchaní trestného činu. Nôž, pištoľ, páčidlo... na všetkom môžu byť mikroskopické biologické stopy.

Natália: Výborne, myslím, že sme to prebrali naozaj detailne. Ak by si mal dať študentom, ktorí sa pripravujú na skúšku, jednu hlavnú myšlienku, ktorú by si mali z kriminalistickej biológie odniesť, čo by to bolo?

Michal: Zapamätajte si, že každá biologická stopa je potenciálny nositeľ DNA. A DNA je neuveriteľne silný identifikačný dôkaz. Nezáleží na tom, či je to obrovská kaluž krvi alebo jediná peľová častica. Všetko má potenciál vyrozprávať príbeh a spojiť páchateľa s jeho činom.

Natália: Skvelé zhrnutie. Takže netreba podceňovať ani tie najmenšie detaily. Michal, veľmi pekne ti ďakujem, že si si našiel čas a takto skvele nám to všetko vysvetlil.

Michal: Rado sa stalo. Držím všetkým študentom palce pri skúškach.

Natália: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde Studyfi Podcast.