Ahojte študenti! Pripravili sme pre vás ucelený prehľad kriminalistických metód a postupov, ktorý vám pomôže lepšie pochopiť základné princípy práce v kriminalistike. Či už sa pripravujete na skúšky alebo si len chcete rozšíriť vedomosti, tento článok je presne pre vás. Preskúmame kľúčové metódy ako rekognícia, experiment, verzie, prehliadka, previerka výpovede na mieste a tiež dôležitosť kriminalistických informačných systémov a expertíz.

TL;DR: Tento článok podrobne rozoberá kriminalistické metódy a postupy vrátane rekognície osôb a vecí, kriminalistického experimentu na overenie javov, tvorby a previerky kriminalistických verzií, previerky výpovede na mieste udalosti, vyhľadávacej prehliadky, rekonštrukcie a úlohy kriminalistických informačných systémov (KIS) a evidencií (KE) spolu s kriminalisticko-taktickým skúmaním a expertízami. Pripravte sa na hĺbkový ponor do sveta kriminalistiky!

Kriminalistické metódy a postupy: Detailný rozbor

Kriminalistické metódy a postupy sú súborom špecifických techník a procesov, ktoré orgány činné v trestnom konaní používajú na objasňovanie, vyšetrovanie a predchádzanie trestnej činnosti. Ich cieľom je získavanie, preverovanie a hodnotenie kriminalistických stôp a informácií.

1. Rekognícia: Znovu poznanie objektov

Rekognícia je metóda kriminalistickej taktiky, ktorá spočíva v rozpoznávaní objektov. Toto rozpoznanie sa deje na základe pamäťovej stopy, podporovanej asociáciou s vonkajšími, funkčnými a dynamickými vlastnosťami skúmaných objektov.

Podstata rekognície je teda znovu poznanie objektov. Vychádza z psychického procesu asociácie, ktorý sa vyvoláva z pozorovania predvádzanej skupiny objektov a na základe pamäťovej stopy. Pozitívny výsledok rekognície vedie k individualizácii objektu.

Subjekt rekognície je osoba, ktorá objekt bezprostredne vnímala svojimi zmyslami. Objektom môže byť osoba, vec alebo zviera. Individuálny objekt sa vyznačuje neopakovateľnými znakmi a vlastnosťami, ktoré sú kľúčové pre identifikáciu.

Druhy rekognície pre komplexné objasňovanie

Rozlišujeme niekoľko druhov rekognície podľa rôznych kritérií:

Podľa objektu: rekognícia osoby, zvieraťa alebo veci.
Podľa pôvodnosti: in natura (prirodzená forma) alebo podľa modelu (napríklad fotografia).
Podľa charakteru identifikačných znakov: podľa vonkajších znakov alebo podľa funkčných a dynamických vlastností.
Podľa spôsobu vizuálneho kontaktu: otvorená/neskrytá alebo skrytá rekognícia.

Dôvody pre skrytú rekogníciu sú dôležité pre ochranu svedkov a zabezpečenie priebehu úkonu. Patria sem situácie, keď skúmajúcou osobou je svedok s nárokom na ochranu, ak sa očakáva zmarenie priebehu skúmanou osobou, alebo ak má skúmajúca osoba strach stretnúť sa s páchateľom.

Zásady a príprava rekognície

Kľúčové zásady rekognície zahŕňajú predvádzanie skúmaného objektu v skupine podobných objektov. Je dôležité predvádzať ho v rôznych skupinách a dodržiavať logický sled. Metóda by mala byť neodkladná a neopakovateľná, aby sa predišlo skresleniu.

Príprava rekognície vyžaduje dôkladný opis skúmaného objektu, včasnosť prípravy a starostlivý výber pribratých objektov, ktoré musia byť podobné skúmanému objektu vo všeobecných znakoch.

Špecifiká jednotlivých druhov rekognície

Živá osoba in natura (podľa vonkajších znakov): Osoby sa nesmú stretnúť pred rekogníciou. Skúmaná osoba je poučená a môže si sama vybrať miesto a číslo v rade. Pribrané osoby musia byť podobné skúmanej osobe.
Živá osoba in natura (podľa funkčných a dynamických znakov): Vychádza sa z popísaných znakov a zváži sa realizácia v interiéri/exteriéri.
Mŕtva osoba in natura: Vykonáva sa bez pribratých objektov. Skúmajúce osoby sú z radov poznajúcich vonkajšie znaky alebo odev. V prípade potreby sa vykoná úprava zovňajška.
Rekognícia veci in natura: Vykonáva sa s vecami pochádzajúcimi z trestnej činnosti. Rekognícia nehnuteľnosti sa robí tak, aby sa osoba nevedela orientovať podľa názvu ulice.
Rekognícia zvieraťa in natura: Používa sa na zistenie totožnosti zvieraťa. Robí sa medzi podobnými kusmi alebo v stáde rovnakého druhu.
Podľa fotografie a iných zobrazení: Používa sa, ak nie je k dispozícii naturálna forma. Fotografia sa ukazuje s inými fotografiami (napríklad z fotoalbumu).
Rekognícia reči: Vykonáva sa na základe nahrávky hlasu.
Vonkajšie, funkčné a dynamické znaky: Môžu byť skúmané pomocou videozáznamu.

Dokumentácia rekognície je kľúčová a zahŕňa zápisnicu, fotografický, zvukový alebo videozáznam.

Hodnotenie priebehu a výsledkov rekognície

Pri hodnotení sa zohľadňuje, ako sa formovala pamäťová stopa, podmienky vnímania objektu, uplynulá doba, úplnosť a presnosť opisu objektu, úroveň zmyslových a rozumových vlastností subjektu. Dôležité je tiež posúdiť priebeh rekognície, dostatočný počet pribratých objektov, spontánne spoznanie, schopnosť zdôvodniť rozpoznanie, súlad znakov s predchádzajúcou výpoveďou, zhodnosť výsledku pri viacerých osobách, súlad s ostatnými dôkazmi a vierohodnosť skúmanej osoby.

2. Kriminalistický experiment: Overenie hypotéz v praxi

Experiment je metóda kriminalistickej taktiky, ktorá spočíva vo vykonávaní pokusov. Cieľom je skúmanie kriminalistických stôp v umelo vytvorených alebo reálne existujúcich podmienkach. Tieto podmienky sú systematicky menené s cieľom preverenia existujúcich alebo získania nových stôp. Podstata experimentu je pokusná činnosť, ktorá umožňuje poznať zákonitosti existujúce za určitých podmienok.

Význam experimentu v kriminalistike je mnohostranný. Subjekt experimentu môže sám modelovať javy, meniť podmienky, opakovať pokusy a skúmať vyvolané javy a podmienky. Experiment sa uplatňuje ako samostatný vyšetrovací pokus, preverovací pokus, súčasť iných kriminalistických metód alebo ako jedna z metód znaleckého skúmania.

Druhy kriminalistického experimentu

Experimenty sa delia podľa ich zamerania:

Zmyslový: zisťovanie možnosti vnímania (napr. počuť zvuk, vidieť objekt).
Situačný: ďalej delený na:
Alternatívny: zisťovanie možnosti uskutočnenia činnosti.
Existenčný: preverenie faktu existencie určitého javu.
Dejový: skúmanie mechanizmu udalostí.
Generický: skúmanie mechanizmu vytvorenia stôp udalosti.

Príprava a taktika experimentu

Príprava experimentu prebieha v dvoch etapách:

Všeobecná príprava: Určenie cieľa, poradia a spôsobu pokusov, podmienok (pôvodné, zmenené, overovacie), miesta, času a účastníkov. Zabezpečenie materiálneho a technického vybavenia.
Príprava na mieste: Zistenie zmien situácie, zadokumentovanie, stanovenie spôsobov komunikácie a inštruktáž pre účastníkov.

Taktické postupy vykonania experimentu zahŕňajú výber účastníkov (a diferencovanosť ich informovanosti), zhodnosť podmienok s pôvodnými, opakovanie pokusov v rovnakých podmienkach, vykonávanie pokusov v cieľavedome menených podmienkach a realizáciu v niekoľkých etapách.

Osoby prítomné na experimente môžu byť vedúci experimentu (vyšetrovateľ), obvinený, svedok, poškodený, prokurátor, nezúčastnená osoba, pomocné osoby, odborníci, znalci a obhajca.

Taktické postupy na zhodnosť podmienok zahŕňajú vykonanie experimentu na mieste pôvodnej udalosti, zhodnosť akustických podmienok, použitie pôvodných alebo zhodných predmetov, zhodnosť tempa pokusov s pôvodnou udalosťou, výber zhodných klimatických podmienok a rovnakej dennej doby.

Výsledky experimentu môžu byť pozitívne alebo negatívne. Závery sú kategorické (negatívne) alebo pravdepodobnostné. Dokumentácia sa vykonáva zápisnicou, fotograficky, videozáznamom, zvukovým záznamom, plánom alebo schémou.

Spoločné a rozdielne znaky s Rekonštrukciou

Spoločné znaky s rekonštrukciou zahŕňajú snahu vytvoriť podmienky zhodné s miestom udalosti, overenie, či mohlo dôjsť k udalosti, overenie získaných faktov a demonštráciu činnosti.

Rozdielne znaky: Pri rekonštrukcii nedochádza k zmene podmienok. Na isté druhy experimentu nie je potrebná dobrovoľná účasť svedka/páchateľa a svedok/páchateľ môže byť nahradený figurantom.

3. Kriminalistické verzie: Domnienky a ich previerka

Kriminalistické verzie sú kriminalistickou metódou, ktorej podstata spočíva vo vyvodení a previerke domnienok o formách spojenia a príčinách poznávanej udalosti. Cieľom je možné získanie nových faktov a objasnenie už známych faktov. Ide o metódu, ktorou sa hľadajú neznáme vzťahy medzi existujúcimi kriminalistickými stopami.

Podstata verzií je vo vyvodení a preverení všetkých materiálnych domnienok. Je to myšlienková činnosť kriminalistu, ktorá prechádza zistenými faktami a informáciami k domnienkam, ďalej k kriminalistickým verziám a napokon k dôsledkom (faktom a okolnostiam, ktoré by mali existovať, ak je verzia pravdivá).

Druhy kriminalistických verzií

Verzie sa delia z viacerých hľadísk:

Z hľadiska konkretizácie obsahu: základné a čiastkové verzie, verzie k jednotlivým znakom skutkovej podstaty TČ.
Z hľadiska subjektu: operatívno-pátracie, vyšetrovacie (k okolnostiam, či sa stal TČ, či ho spáchal obvinený, vplyv na nebezpečnosť činu, osobné pomery páchateľa, následok a výška škody, okolnosti vedúce k TČ), expertné a kontraverzie.

Pravidlá pri tvorbe kriminalistických verzií

Pri tvorbe verzií je dôležité dodržiavať nasledovné pravidlá:

Fakty a informácie si navzájom nesmú odporovať.
Tvoria sa všetky reálne možné verzie (spodná hranica minimálne tri).
Verzie, ktoré si navzájom protirečia, nemôžu byť obe pravdivé.
Preferuje sa tvorba menšieho počtu najpravdepodobnejších verzií.

Etapy tvorby a previerky verzií

Zhromažďovanie a všestranná analýza faktov a informácií: Zdroje prvotných informácií zahŕňajú podnety, obhliadky miesta činu, prehliadky, výpovede, operatívno-pátracie poznatky, kriminalistické evidencie a materiály z analogických prípadov.
Vyvodenie podmienok a následná formulácia kriminalistických verzií: Podmienky existencie verzie sú, že musí byť odôvodnená objektívne existujúcimi faktami, založená na skupine súvisiacich faktov a fakty sa nesmú navzájom vylučovať.
Určovanie dôsledkov.

Taktické zásady previerky verzií zahŕňajú stanovenie cieľov, zabezpečenie realizácie, spôsob dokumentácie, riadenie priebehu, stanovenie zúčastnených osôb (riadiaci, priami účastníci, subjekty s právom účasti, osoby zabezpečujúce priebeh) a určenie plánu (cieľ, doba, miesto, zabezpečenie prítomnosti, predmety a technické prostriedky).

4. Previerka výpovede na mieste: Konfrontácia s realitou

Previerka výpovede na mieste je kriminalisticko-taktická metóda. Vypočutá osoba pri nej dobrovoľne ukáže miesta a objekty súvisiace s preverovanou udalosťou, popíše súvislosti a okolnosti a demonštruje niektoré činnosti. Realizátor metódy skúma ukázané miesto a objekty, porovnáva výpoveď a dokumentuje priebeh a výsledky.

Podstata spočíva v tom, že osoba ukáže miesta a objekty spojené s udalosťou, popíše okolnosti a demonštruje činnosti, ak je to potrebné.

Cieľom previerky je zistiť, či osoba miesto skutočne pozná, či obsah výpovede korešponduje s reálnou situáciou a vyhľadať, zaistiť a zadokumentovať nové kriminalistické stopy.

Zásady a príprava previerky

Kľúčové zásady sú dobrovoľnosť a iniciatíva osoby, aktívne pôsobenie realizátora, ostražitosť a pozorovanie osoby.

Príprava začína analýzou výsledkov a materiálov. Následne je potrebné určiť cieľ a úlohy, stanoviť dobu, oporný, východiskový a orientačný bod, určiť účastníkov a ich úlohy, spôsob a metódy dokumentácie, zabezpečiť prostriedky, rozhodnúť o predbežnej obhliadke a vykonať inštruktáž.

Taktika previerky výpovede na mieste

Taktika previerky závisí od procesného postavenia osoby, cieľa a charakteru situácie. Od východiskového bodu je osobe umožnené určiť smer pohybu, nerušene obhliadnuť miesto, zorientovať sa, určiť zmeny a voľne označiť oporné a orientačné body.

Oporný bod: má vzťah k TČ (napr. miesto, kde bola zbraň).
Orientačný bod: nemá vzťah k TČ (napr. náhodný strom/budova).

Postupy na preverenie znalosti miesta zahŕňajú začatie voľným rozprávaním osoby, priebežné označovanie objektov, kladenie doplňujúcich otázok až po označení významných objektov, požadovanie demonštrácie činností, samostatné vykonávanie previerok (nie viac osôb naraz), neustále vyhodnocovanie a zabezpečenie neodkladného vykonania úkonov. Priebežná dokumentácia je samozrejmosťou. Previerka sa ukončí v situácii vedúcej k sťaženiu alebo zmarenia, prípadne ak osoba odmietne aktívnu účasť.

Dokumentácia prebieha zápisnicou, fotograficky, videozáznamom a topograficky. Zápisnica obsahuje úvodnú, opisnú a záverečnú časť. V záverečnej časti sa hodnotí splnenie cieľa, aktívna účasť a prípadné chyby. Hodnotenie previerky zahŕňa zisťovanie zhody s výpoveďou, hodnotenie rozdielov a určenie hodnovernosti.

5. Prehliadka: Hľadanie kľúčových stôp

Prehliadka je kriminalistická metóda, ktorá spočíva v cieľavedomom vyhľadávaní konkrétnych kriminalistických stôp na objektoch a v priestoroch. Jej podstata je priame, systematické a plánovité vyhľadávanie.

Druhy prehliadok zahŕňajú osobnú, domovú prehliadku, prehliadku iných priestorov, pozemkov, terénu alebo data carrier (DP).

Zásady a delenie prehliadky

Medzi hlavné zásady prehliadky patrí prekvapivosť, systematickosť, dôslednosť, ostražitosť, pozorovanie osoby a utajenosť. Pri prehliadke sa využívajú metódy ako pozorovanie, porovnávanie a meranie.

Delenia prehliadok sú nasledovné:

Podľa časovej postupnosti: prvotné, opakujúce, doplňujúce.
Podľa počtu: jednotlivé, skupinové.
Podľa naliehavosti: neodkladné, pripravované.

Príprava a štádiá prehliadky

Príprava prehliadky zahŕňa analýzu podnetu, zhromaždenie informácií, analýzu získaných informácií, prípravu technických prostriedkov, výber účastníkov, stanovenie času, vypracovanie plánu (čas vykonania, presun síl a prostriedkov, pozorovanie, vstup do objektu, postup, dokumentácia) a inštruktáž zúčastnených a nezúčastnených osôb.

Postupy prehliadania môžu byť koncentrické, excentrické, frontálne alebo rajónové. Prehliadka prebieha v štádiách: začiatočné, orientačné, detailné a záverečné štádium.

Dokumentácia sa realizuje zápisnicou, náčrtkami, plánikmi, fotografiami a videozáznamami. Zápisnica obsahuje úvodnú, opisnú a záverečnú časť. Úvodná časť uvádza názov spisu, príkaz, mená osôb, miesto a čas. Opisná časť detailne popisuje priebeh, nájdené objekty, odhalené úkryty a použité technické prostriedky. Záverečná časť obsahuje zoznam zaistených objektov, informácie o nakladaní s nimi, zoznam príloh, čas zahájenia a ukončenia, námietky, sťažnosti a podpisy.

Príčiny negatívneho výsledku prehliadky môžu byť nepravdivé informácie, nekvalitné preverenie informácií, podcenenie okolností, nedôslednosť v príprave alebo v taktike a realizácii prehliadky.

6. Kriminalisticko-taktické skúmanie a expertíza: Odborné posúdenie dôkazov

Kriminalisticko-taktické skúmanie je proces poznávania znakov kriminalistickej stopy a ich identifikácia kriminalisticko-taktickými metódami. Etapy kriminalistického skúmania (a expertízy) sú analýza podmienok nájdenia stopy, analýza znakov stôp a iných informácií, analýza súvzťažných znakov na porovnávaných objektoch, stanovenie hypotéz a postupu, a napokon porovnanie s cieľom dosiahnuť individuálnu identifikáciu. V procese môžu nastať chyby.

Kriminalistická expertíza a znalecké skúmanie

Pojmové znaky kriminalistickej expertízy a znaleckého skúmania sú:

Nariaďuje ju orgán činný v trestnom konaní, ktorý určuje otázky a zabezpečuje podklady.
Predmetom sú problémy, na ktorých objasnenie treba odborné znalosti.
Skúmajú sa rôzne objekty, ktoré majú vzťah k skúmanej veci.
Skúmanie vykonávajú osobne znalci alebo experti.
Výsledkom je znalecký posudok.

Delenie expertíz prebieha podľa:

Druhu odborných vedomostí: prakticky neohraničené (najviac kriminalistická technika: balistika, daktyloskopia, mechanika, trasológia atď.).
Počtu pribratých znalcov: jedným, dvoma alebo viac (viacodborové skúmanie).
Skladby odborných vedomostí: jednoodborové, viacodborové.
Postupnosti: prvotné, doplňujúce, opakované.

Objekty kriminalistickej expertízy sú tie, pre ktoré sa predpokladá príčinná súvislosť so skúmanou udalosťou alebo niektorou jej okolnosťou, a tiež objekty, pre ktoré sa nepredpokladá príčinná súvislosť (napr. porovnávacie materiály). Používajú sa aj pomocné materiály.

Zásady zostavenia otázok pre znalca

Otázky pre znalca musia byť jasné, presné, konkrétne a tvoriť ucelený systém. Nesmú presahovať rámec zodpovednosti znalca, musia mať čisto odborný charakter a nesmú byť sugestívne, náhodné, úskočné alebo klamlivé. Nesmú byť kladené otázky, na ktoré nie je možné odpovedať vzhľadom na súčasnú úroveň poznania.

Znalecký posudok sa žiada uznesením, odborné vyjadrenie opatrením. Individuálnu identifikáciu osoby je možné zistiť daktyloskopiou alebo biológiou. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky). Kriminalistickí technici využívajú IS KEU-NEO, a na KEUPZ sa využíva IS Evidence. Kľúčové zákony sú č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a vyhláška MS č. 491/2004 o odmenách pre znalcov.

7. Kriminalistické informačné systémy a evidencie (KIS a KE): Dátová podpora kriminalistiky

Kriminalistická informatika je teória o získavaní, využívaní a spracovaní kriminalisticky relevantných informácií. Kriminalistická informatická expertíza sa zaoberá skúmaním prostriedkov výpočtovej techniky, programov, dát, počítačových systémov a informačných systémov.

Kriminalisticko-informačné systémy (KIS) možno charakterizovať ako súbor informačných prvkov a informačných činností pre potreby kriminalistického skúmania. Informačné činnosti KIS zahŕňajú získavanie, vytváranie, spracovanie, sprístupnenie a využívanie informácií.

Funkcie KIS sú:

Heuristická: využitie informácií na nové účely.
Analytická: spracovanie informácií pre zaradenie do KIS.
Syntetická: spájanie informácií a vytváranie nových s vyššou informačnou hodnotou.
Distribučná: poskytovanie informácií.

Základom KIS sú systémy evidencií a zbierok. Kriminalistické evidencie (KE) sú využívané na zhromažďovanie, klasifikáciu, registrovanie a využívanie kriminalisticky významných informácií pri objasňovaní, vyšetrovaní a predchádzaní TČ. Delia sa podľa teritoriálnej úrovne (okres, VÚC, centrála), spôsobu vedenia (manuálne, počítačové) a ďalších kritérií.

Objekty a význam Kriminalistických Evidencií

Objekty v KE zahŕňajú:

Osoby: osobné dáta, vonkajšie znaky, papilárne línie, zvláštne znamenia, tetovania, prezývky, antropologické údaje.
Trestné činy a priestupky: evidencie neobjasnených TČ a priestupkov.
Veci a stopy: evidencie súvisiace s TČ a evidencie stôp z miesta činu.

Význam KE spočíva v sústreďovaní, klasifikácii a systematizácii kriminalisticky relevantných informácií, sledovaní dynamiky trestnej činnosti, hodnotení vyšetrovacích činností, sústreďovaní informácií pre prevenciu, vytváraní predpokladov pre identifikáciu a distribúcii dôležitých informácií.

Druhy KE a ďalšie informačné zdroje

Evidenčno-štatistické evidencie (EŠSK): Sledujú stav, štruktúru a dynamiku kriminality, miesto a čas spáchania.
Operatívno-taktická evidencia (OTE-POLDAT): Obsahuje mennú evidenciu, evidenciu známych páchateľov, vecí, falošných mien, zvláštnych znamení, tetovaní, daktyloskopických kariet a testov DNA, neobjasnených TČ.
AFIS: Digitalizovaná zbierka daktyloskopických stôp a odtlačkov z miesta neobjasnených TČ a odtlačkov známych páchateľov.
FADO: Evidencia falzifikátov dokladov totožnosti a iných dokumentov.
FALZO: Údaje o výskyte falzifikátov peňazí, cenných papierov a verejných listín.
Služba KP-POLYGON: Metóda na zber, sústreďovanie, triedenie, porovnávanie a vyhodnocovanie informácií s cieľom hľadať súvislosti.
PIS: Systémy ako PATROS, PATRMV, PATRZBRANE, PATRDOC, PATRVECI.
ZOP: Identifikačné údaje o páchateľovi, údaje o TČ a doplnkové údaje.

Kriminalistické zbierky zahŕňajú zbierky nástrojov a stôp nástrojov, nábojníc a striel, daktyloskopických kariet, mikro/makrostôp v chémii, anonymných písomností, pachových konzerv, trasologických stôp, kostrových materiálov + trichologická zbierka a grafo-diagnostická zbierka.

8. Rekonštrukcia: Obnovenie udalostí a objektov

Rekonštrukcia je metóda kriminalistickej taktiky, pomocou ktorej dokážeme obnoviť významné objekty, situácie, okolnosti alebo ich podstatné znaky. Vychádza z pôvodných častí objektu, ktoré zostali zachované, alebo z výpovedí, popisov a fotografií, aby sa dosiahla analógia medzi originálom a modelom. Podstata je teda obnovenie významných objektov a znakov.

Výsledky rekonštrukcie možno použiť ako dôkaz, prostriedok ilustrácie, prostriedok overenia informácií, predpoklad pre aplikáciu vyšetrovacích úkonov, pátracie pomôcky, predpoklad pre expertíznu činnosť a zisťovanie totožnosti.

Druhy rekonštrukcie a ich príprava

Rozlišujeme nasledujúce druhy rekonštrukcie:

Rekonštrukcia miesta: miesta činu alebo miesta, ktoré nie je miestom činu (napr. miesto prípravy).
Rekonštrukcia predmetov: vecí ako materiálnych predmetov alebo dokumentov, listín a iných písomností.
Rekonštrukcia znakov človeka: 2D, 3D alebo iné znaky človeka.
Rekonštrukcia deja: rekonštrukcia samotného TČ alebo aktivity, ktorá nie je TČ.

Príprava rekonštrukcie sa zameriava na dôkladnú analýzu dostupných informácií a zabezpečenie všetkých potrebných podmienok pre čo najpresnejšie obnovenie udalosti alebo objektu. Predpokladá sa analýza podnetu, zhromaždenie a zistenie všetkých potrebných informácií a dokumentov, ich analýza, príprava a výber technických prostriedkov, výber účastníkov, stanovenie času, vypracovanie plánu, a inštruktáž zúčastnených osôb, podobne ako pri iných kriminalistických metódach.

Často kladené otázky o kriminalistických metódach a postupoch

Čo je hlavným cieľom kriminalistických metód a postupov?

Hlavným cieľom kriminalistických metód a postupov je objasňovanie, vyšetrovanie a predchádzanie trestnej činnosti. Ide o získavanie, preverovanie a hodnotenie kriminalistických stôp a informácií na zistenie pravdy o udalosti.

Aký je rozdiel medzi rekogníciou a experimentom?

Rekognícia sa zameriava na rozpoznávanie objektov na základe pamäťovej stopy, zatiaľ čo experiment spočíva vo vykonávaní pokusov v umelo vytvorených alebo reálne existujúcich podmienkach na skúmanie stôp a preverovanie javov. Experiment môže meniť podmienky, zatiaľ čo rekognícia sa snaží o čo najvernejšie zopakovanie pôvodných podmienok.

Na čo slúžia kriminalistické verzie?

Kriminalistické verzie sú domnienky o formách spojenia a príčinách poznávanej udalosti, ktorých cieľom je získanie nových faktov alebo objasnenie už známych. Pomáhajú kriminalistom systematicky preverovať rôzne možnosti a hľadať neznáme vzťahy medzi existujúcimi stopami.

Kedy sa vykonáva previerka výpovede na mieste?

Previerka výpovede na mieste sa vykonáva vtedy, keď je potrebné overiť, či vypočutá osoba skutočne pozná miesto udalosti a či jej výpoveď korešponduje s reálnou situáciou. Slúži aj na vyhľadanie a zaistenie nových stôp a dôkazov priamo na mieste, o ktorom vypovedá.

Akú úlohu majú kriminalistické informačné systémy a evidencie (KIS a KE)?

KIS a KE sú nevyhnutné pre efektívne zhromažďovanie, klasifikáciu, registrovanie, spracovanie a využívanie kriminalisticky významných informácií. Poskytujú dáta o osobách, trestných činoch, veciach a stopách, čím podporujú odhaľovanie, vyšetrovanie a prevenciu trestnej činnosti.