Podcast o Kórejská vojna: Pôvod, priebeh a dôsledky

Kapitoly

Hádanka kórejskej vojny

Rozdelené dedičstvo

Prvý výstrel a reakcia sveta

Vstupuje Čína

Zákopová vojna a hrozba atómom

Krehké prímerie

Odpoveď a dôsledky

Dve Kórey dnes

Zhrnutie a odkaz

Přepis

Lenka: Kórejská vojna. Na teste sa vás môžu spýtať: bola to občianska vojna, alebo zástupná vojna medzi superveľmocami? A viete čo? Osemdesiat percent študentov tu spraví chybu, pretože odpoveď nie je taká jednoduchá, ako sa zdá.

Šimon: Presne tak. Ale je to presne tá otázka, ktorá odlišuje priemernú známku od tej najlepšej. Sľubujeme, že na konci tejto časti budete presne vedieť, ako na ňu odpovedať, a prečo je tento „zabudnutý“ konflikt tak neuveriteľne dôležitý. Nikdy viac sa v tom nepomýlite.

Lenka: Počúvate Studyfi Podcast.

Lenka: Dobre, Šimon, tak poďme na to. Ako sa vôbec Kórea dostala do bodu, kde sa rozdelila na dva nepriateľské štáty?

Šimon: Musíme sa vrátiť na koniec druhej svetovej vojny. Od roku 1910 bola Kórea pod nadvládou Japonska. Keď Japonsko v roku 1945 kapitulovalo, víťazné mocnosti sa museli rozhodnúť, čo ďalej.

Lenka: A tými mocnosťami boli, samozrejme, Sovietsky zväz a USA.

Šimon: Presne. A ako to už v tej dobe bývalo, mali úplne odlišné predstavy. Dohodli sa, že polostrov dočasne rozdelia pozdĺž 38. rovnobežky. Sovieti mali kontrolovať sever a Američania juh.

Lenka: Znie to ako recept na katastrofu. A čo sa dialo ďalej? Malo to byť len dočasné, však?

Šimon: Malo, ale studená vojna už bola v plnom prúde. Na severe sa s podporou Sovietov dostal k moci komunista Kim Ir-sen. Vytvoril Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, teda KĽDR. Mal výhodu – Sovieti mu odovzdali zbrane, ktoré ukoristili Japoncom.

Lenka: A juh?

Šimon: Tam Američania podporili nacionalistu Li Syn-mana. Ten v auguste 1948 vyhlásil Kórejskú republiku. A tak sme zrazu mali dve Kórey, dva úplne odlišné systémy, a obe si nárokovali celý polostrov. Niekto to nazval „ázijské Nemecko“.

Lenka: Takže napätie bolo obrovské. Kto urobil prvý krok?

Šimon: Jednoznačne Sever. Dňa 25. júna 1950 severokórejské vojská prekročili 38. rovnobežku a spustili masívnu inváziu. Obrana juhu sa prakticky zrútila a v priebehu pár týždňov Severná Kórea obsadila takmer deväťdesiat percent územia.

Lenka: Wow, to bolo rýchle. Ako na to zareagoval svet? Predpokladám, že Spojené štáty nemohli len tak nečinne prizerať.

Šimon: Reakcia prišla okamžite. Spojené štáty sa obrátili na Organizáciu Spojených národov. A tu prichádza kľúčový moment, ktorý si treba zapamätať. Bezpečnostná rada OSN schválila vojenský zásah na pomoc Južnej Kórei.

Lenka: Ale nemal tam Sovietsky zväz právo veta? Určite by to zablokovali.

Šimon: Mali, a normálne by to aj urobili! Ale v tom čase ZSSR bojkotoval zasadnutia Bezpečnostnej rady na protest proti tomu, že Čínu v OSN zastupovala nacionalistická vláda z Taiwanu, a nie komunisti Maa Ce-tunga. Takže tam neboli, aby to vetovali!

Lenka: Tak to bola obrovská strategická chyba z ich strany.

Šimon: Absolútna. A tak sa sformovala armáda OSN pod velením amerického generála Douglasa MacArthura, zložená z vojakov pätnástich krajín, aj keď hlavnú ťarchu niesli Američania.

Lenka: Takže MacArthur a sily OSN prichádzajú na pomoc. Podarilo sa im zvrátiť situáciu?

Šimon: A ako! MacArthur naplánoval odvážne vylodenie v tyle nepriateľa pri Inčchone. Bol to obrovský úspech. Severokórejská armáda bola odrezaná a vojská OSN ich nielen vytlačili za 38. rovnobežku, ale pokračovali v postupe na sever až k hraniciam Číny.

Lenka: A Číne sa asi nepáčilo, že americká armáda klope na ich dvere.

Šimon: To sa teda nepáčilo. Mao Ce-tung to vnímal ako priame ohrozenie. A tak v októbri 1950 poslal do Kórey státisíce takzvaných „čínskych ľudových dobrovoľníkov“.

Lenka: Dobrovoľníkov? To znie trochu podozrivo.

Šimon: Áno, boli to tí najlepšie organizovaní a vyzbrojení „dobrovoľníci“ v histórii. Ich masívny útok Američanov úplne zaskočil. Číňania zatlačili sily OSN späť na juh, dokonca opäť dobyli Soul, hlavné mesto Južnej Kórey.

Lenka: Takže vojna sa zase otočila. Čo sa dialo potom? Nastala nejaká patová situácia?

Šimon: Presne tak. Front sa stabilizoval zhruba okolo pôvodnej 38. rovnobežky. Vojna sa zmenila na brutálnu zákopovú vojnu, ktorá pripomínala boje prvej svetovej vojny. Obe strany utrpeli obrovské straty bez výraznejšieho posunu.

Lenka: V takejto situácii sa často siahne po zúfalých riešeniach. Spomínam si, že generál MacArthur mal... radikálne nápady.

Šimon: Mal. Bol frustrovaný zo zásahu Číny a požadoval povolenie použiť jadrové zbrane proti čínskym mestám. Chcel vojnu rozšíriť.

Lenka: To by bola totálna katastrofa. Tretia svetová vojna.

Šimon: Americký prezident Harry Truman si to uvedomoval. Obával sa eskalácie a po ostrej kritike z Európy MacArthura odvolal. Ale tá myšlienka použitia jadrových zbraní visela vo vzduchu a desila celý svet.

Lenka: Takže roky bojov a žiadny výsledok. Ako sa to nakoniec skončilo?

Šimon: Prelom priniesol až rok 1953. Stali sa dve kľúčové veci. V USA nahradil Trumana prezident Dwight Eisenhower, ktorý bol ochotný hroziť silou, aby vojnu ukončil. A čo je dôležitejšie, v marci zomrel Stalin.

Lenka: Smrť Stalina zmenila dynamiku v komunistickom bloku.

Šimon: Áno, jeho nástupcovia boli ochotnejší rokovať. A tak sa konečne podarilo dospieť k dohode. 27. júla 1953 bolo v dedine Pchanmundžom podpísané prímerie.

Lenka: Prímerie, nie mierová zmluva. To je ten háčik, však?

Šimon: Presne tak. Technicky sú Severná a Južná Kórea vo vojne dodnes. Prímerie len zastavilo boje a vytvorilo demilitarizovanú zónu pozdĺž 38. rovnobežky. Je to najstráženejšia hranica na svete.

Lenka: Dobre, vráťme sa k našej úvodnej otázke. Občianska vojna alebo zástupná vojna?

Šimon: Teraz už je odpoveď jasná. Začala ako občianska vojna medzi dvoma kórejskými štátmi. Ale okamžite sa stala prvým veľkým horúcim konfliktom studenej vojny – zástupnou vojnou, kde na jednej strane bojovali komunisti podporovaní ZSSR a Čínou, a na druhej strane kapitalistický blok vedený USA.

Lenka: A dôsledky? Okrem rozdelenej Kórey.

Šimon: Obrovské. Pre USA to znamenalo masívne navýšenie vojenského rozpočtu – začala sa špirála zbrojenia. Čína sa ukázala ako nová vojenská veľmoc, s ktorou treba počítať. A celý svet si s hrôzou uvedomil, ako ľahko môže lokálny konflikt prerásť do jadrovej apokalypsy.

Lenka: Takže kľúčový odkaz pre maturantov je: Kórejská vojna bola oboje a jej odkaz – nikdy neukončený konflikt – formuje svetovú politiku dodnes.

Šimon: Presne tak. A ten kontrast je dnes priam neuveriteľný. Máme tu dva úplne odlišné svety. Južná Kórea má HDP na obyvateľa 26-tisíc dolárov, kým Severná len 1800. To je obrovský rozdiel.

Lenka: Páni. A zatiaľ čo Juh dáva na armádu len okolo jedného percenta HDP, Sever až štvrtinu svojho rozpočtu. Takže jeden sused stavia továrne a druhý kupuje tanky.

Šimon: V podstate áno. Južná Kórea zažila obrovský hospodársky boom. Bolo to aj vďaka masívnej finančnej pomoci z USA, ktorá bola v objeme porovnateľná s Marshallovým plánom pre Európu.

Lenka: Takže si to zhrňme. Kórejská vojna nebola len zástupný konflikt, ale aj občianska vojna. Nikdy sa neskončila, len zamrzla a vytvorila jeden z najnapätejších bodov na svete. Jej dôsledky vidíme dodnes v extrémne rozdielnom vývoji oboch štátov.

Šimon: Presne. A kľúčové pre maturantov je pochopiť tieto súvislosti – ako lokálny konflikt naštartoval globálne zbrojenie a ako jeho odkaz pretrváva. Máte to v malíčku!

Lenka: Veríme, že áno. Šimon, ďakujem ti veľmi pekne. A vám, milí študenti, držíme palce. Počujeme sa nabudúce v Studyfi Podcaste!