Podcast o Kompresia dát a kancelársky softvér

Kapitoly

Háčik: Čo trápi študentov

Čo je komprimácia?

Stratová vs. Nestratová komprimácia

Programy a kancelárske balíky

Čo sú kancelárske balíky?

Editor verzus Procesor

Formáty a záverečné zhrnutie

Přepis

Lenka: Dobre, Michal, poďme na to. Čo je tá jedna vec v analýze dát, ktorá na skúškach zaskočí 80 % študentov, aj keď si myslia, že ju ovládajú?

Michal: To je skvelá otázka, Lenka. Je to niečo, čo používame denne, no málokto naozaj rozumie, ako to funguje. Je to rozdiel medzi stratovou a nestratovou komprimáciou dát.

Lenka: Znie to ako detail, ale tuším, že v tom bude háčik.

Michal: Presne tak. A je to presne ten typ otázky, kde sa dá ľahko stratiť body. Ale dnes si ukážeme, ako v tom mať raz a navždy jasno.

Lenka: Počúvate Studyfi Podcast.

Michal: Takže, komprimácia dát. Tiež sa tomu hovorí balenie alebo zipovanie. V podstate je to proces, pri ktorom nejaký súbor, napríklad dokument alebo fotku, prekódujeme tak, aby zaberal menej miesta.

Lenka: Ako to funguje? To sa z neho niečo vymaže?

Michal: To je presne tá kľúčová otázka! Zjednodušene, predstav si, že máš v texte napísané päťkrát za sebou písmeno A. Namiesto „AAAAA“ program zapíše „5xA“. Ušetril si miesto, ale informácia zostala rovnaká.

Lenka: Chápem. Takže je to len efektívnejší spôsob zápisu dát.

Michal: Presne tak. V skutočnosti sú za tým zložité matematické algoritmy, ale princíp je tento – nájsť a odstrániť nadbytočnosť.

Lenka: Dobre, a teraz ten rozdiel. Stratová a nestratová. Čo to znamená?

Michal: Pri nestratovej komprimácii, ako napríklad pri formátoch ZIP alebo RAR, sa dáta po rozbalení vrátia do stopercentne pôvodnej podoby. Ani jeden bit sa nestratí. Je to ako keď si dokonale zbalíš kufor a potom všetko presne tak isto vybalíš.

Lenka: A stratová?

Michal: Pri stratovej sa časť dát navždy odstráni. Používa sa to pri obrázkoch, videu alebo hudbe, napríklad formáty JPG alebo MP3. Naše zmysly si tú stratu často ani nevšimnú, ale súbor je oveľa menší.

Lenka: Aha! Takže seminárku si zazipujem nestratovo, aby mi nechýbali slová, ale fotky z dovolenky môžem pokojne zmenšiť stratovo.

Michal: Presne tak! Nechceš predsa odovzdať prácu, kde ti kompresia „zjedla“ polovicu viet. To by asi neprešlo.

Lenka: A aké nástroje na to najčastejšie používame? Spomenul si ZIP a RAR.

Michal: Áno, to sú najznámejšie. Programy ako WinRAR, WinZip alebo bezplatný 7-Zip vedia pracovať s rôznymi formátmi. Umožňujú ti vytvárať archívy, pridávať do nich súbory, alebo ich, naopak, extrahovať, čiže rozbaliť.

Lenka: Súvisia s tým nejako aj kancelárske balíky, ako napríklad Microsoft Office?

Michal: Nepriamo áno. Kancelárske balíky – to sú textové editory, tabuľkové procesory a podobne – vytvárajú dokumenty, ktoré potom často komprimujeme, aby sme ich ľahšie poslali e-mailom.

Lenka: Jasné. Takže sme si prešli od teórie až k praxi.

Michal: Presne tak. A keď už hovoríme o dokumentoch, ktoré komprimujeme, poďme sa pozrieť na programy, v ktorých ich vlastne tvoríme. Na takzvané kancelárske balíky.

Lenka: Dobre, to je skvelý prechod. Čo presne si máme pod tým predstaviť?

Michal: Predstav si to ako taký balíček programov, ktoré spolupracujú. Typicky v ňom nájdeš textový procesor na písanie, tabuľkový na výpočty, nástroj na prezentácie a niekedy aj databázový systém.

Lenka: Jasné, takže všetko, čo potrebujem do školy alebo do práce, na jednom mieste. Ktoré sú tie najznámejšie?

Michal: Jednoznačne vedie Microsoft Office. Je to komerčný balík, ktorý asi pozná každý. No existujú aj skvelé alternatívy, ktoré sú úplne zadarmo.

Lenka: Zadarmo? Tak to ma zaujíma! Povedz viac.

Michal: Najznámejšie sú LibreOffice a OpenOffice. Sú to takzvané open-source projekty. Zvládnu v podstate to isté čo MS Office a sú kompatibilné s jeho formátmi. LibreOffice vlastne vznikol odštiepením od OpenOffice, takže sú si veľmi podobní.

Lenka: Super! A čo Google Docs? To používam celkom často. To je tiež kancelársky balík?

Michal: Áno, presne tak. Je to webová aplikácia, ktorá beží v cloude. Jeho obrovská výhoda je, že k dokumentom sa dostaneš z akéhokoľvek zariadenia s internetom a nemusíš si nič inštalovať.

Lenka: Super, to je jasné. Ale často počujem dva pojmy – textový editor a textový procesor. Je v tom nejaký rozdiel?

Michal: Obrovský! Aj keď to znie podobne. Textový editor je veľmi jednoduchý program, ako napríklad Poznámkový blok vo Windowse. Dokáže upravovať iba čistý, holý text, bez akejkoľvek grafiky alebo formátovania.

Lenka: Čiže v ňom nenastavím tučné písmo ani farbu?

Michal: Presne. Na to slúži textový procesor, ako napríklad MS Word alebo Writer z LibreOffice. Ten už dokáže pracovať s formátovaním, vkladať obrázky, tabuľky... Všetko, čo vidíš na obrazovke, bude vyzerať rovnako aj na papieri. Tomu sa hovorí WYSIWYG.

Lenka: To znie ako nejaké kúzlo! Čo to znamená?

Michal: Je to skratka z anglického "What You See Is What You Get" – teda "Čo vidíš, to dostaneš". Je to základný princíp moderných textových procesorov.

Lenka: Fantastické. Takže keď v takomto procesore niečo vytvorím, uložím to ako súbor. Aké sú najbežnejšie formáty?

Michal: Najčastejšie sa stretneš s formátom .DOCX pre Microsoft Word a .ODT pre LibreOffice. Potom je tu univerzálny .PDF, ktorý zaručí, že dokument bude vyzerať všade rovnako, a na jednoduchý text .TXT.

Lenka: Super, tak si to na záver zhrňme. Dnes sme sa pozreli na kancelárske balíky, ktoré sú našimi hlavnými nástrojmi na tvorbu digitálnych dokumentov.

Michal: Presne tak. Rozlíšili sme medzi bezplatnými, ako LibreOffice, a platenými, ako MS Office. Vysvetlili sme si aj kľúčový rozdiel medzi jednoduchým textovým editorom a pokročilým procesorom.

Lenka: A nezabudli sme ani na najdôležitejšie formáty súborov. Michal, veľmi pekne ti ďakujem za všetky informácie. A vám, milí naši študenti, ďakujeme za pozornosť.

Michal: Držím palce pri písaní všetkých prác a referátov. Majte sa pekne!

Lenka: Ahojte!