Podcast o Kolonializmus a príčiny prvej svetovej vojny

Kapitoly

Mýtus o stálych impériách

Priekopníci a nováčikovia

Ruský obchod storočia

Balkánsky sud prachu

Vytváranie tímov

Odpoveď Dohody a zhrnutie

Přepis

Nina: Väčšina ľudí si myslí, že kolonializmus bol len o tom, ako si pár európskych krajín navždy rozdelilo svet. Ale v skutočnosti to bola skôr taká... divoká štafeta, kde niektoré mocnosti vyhoreli a iné prebrali vedenie až v poslednom kole.

Lukáš: Presne tak, Nina. Ten obraz nemenných impérií je veľmi zavádzajúci.

Nina: Počúvate Studyfi Podcast. Tak poďme sa pozrieť, kto v tej štafete vlastne bežal.

Lukáš: Na začiatku boli jasní favoriti – Portugalsko a Španielsko. Budovali svoje impériá už od 15. storočia, ale postupne im dochádzala para.

Nina: A vtedy prišlo Francúzsko, ktoré síce začalo neskôr, no uchmatlo si strategické územia. Ale počula som aj o slovenskej stope...

Lukáš: Áno! Pri bojoch na Madagaskare pomáhal miestnym proti Francúzom Móric Beňovský, náš šľachtic z Vrbového.

Nina: To je neuveriteľné! Slovák proti francúzskej koloniálnej mašinérii.

Lukáš: Potom tu boli aj oneskorenci, ako Nemecko a Taliansko, ktorí sa do hry zapojili až po svojom zjednotení.

Nina: A čo Rusi? Tí sa nerozširovali po mori, ale skôr po súši, však?

Lukáš: Presne tak. Cez Sibír prenikli až na Aljašku. A teraz tá najlepšia časť. V roku 1867 ju predali Spojeným štátom.

Nina: Predpokladám, že za nejakú obrovskú sumu...

Lukáš: Za 7,2 milióna dolárov. Vôbec netušili, že sedia na obrovských náleziskách zlata.

Nina: Au. To muselo neskôr poriadne mrzieť. A čo najväčší hráč zo všetkých, Anglicko?

Lukáš: Británia bola v 19. storočí absolútna superveľmoc. Po strate amerických kolónií sa ich klenotom stala India, no ovládli aj Austráliu a veľké časti Afriky.

Nina: Takže to bol jeden veľký konkurenčný boj. Rozumiem, prečo to na začiatku 20. storočia bolo také napäté.

Nina: Takže, Lukáš, toto je naša posledná téma. Doteraz sme sa bavili o vnútorných problémoch habsburskej monarchie... ale ako to vyzeralo v Európe ako celku? Ako sa na Rakúsko-Uhorsko pozerali ostatní?

Lukáš: Výborná otázka na záver, Nina. Pretože navonok to bola stále obrovská ríša, druhá najväčšia po Rusku. Ale jej politický vplyv... ten už upadal. Stávala sa hospodársky závislou od silnejúceho Nemecka.

Nina: Čím to bolo? Prečo strácali tú pozíciu?

Lukáš: Hlavne dvoma vecami. Po prvé, prehrali vojnu s Pruskom a stratili dôležité územia v Taliansku a Nemecku. A po druhé, boli jediná veľmoc, ktorá nemala žiadne kolónie. A v tej dobe platilo: žiadne kolónie, žiadna prestíž.

Nina: Rozumiem. Takže sa zúfalo snažili nájsť si nejakú sféru vplyvu... a tou mal byť Balkán?

Lukáš: Presne tak. Balkán bol pre nich poslednou šancou, ako si udržať status veľmoci. Ale neboli jediní, kto mal o Balkán záujem. Svoje plány tam malo aj Rusko a Nemecko. Bol to taký... európsky sud s prachom.

Nina: A ten slávny Berlínsky kongres v roku 1878 do toho asi tiež prilial olej do ohňa, však?

Lukáš: To teda áno. Hoci vojnu s Osmanskou ríšou vyhralo Rusko, veľmoci na kongrese poriadne okresali jeho vplyv. A Rakúsko-Uhorsko si vybojovalo právo obsadiť Bosnu a Hercegovinu. Čo, samozrejme, Rusov neuveriteľne nahnevalo.

Nina: Čiže napätie rástlo a každý si začal hľadať spojencov. V podstate ako keď sa na ihrisku vyberajú tímy, však?

Lukáš: To je perfektné prirovnanie! Presne tak to bolo. Nemecký kancelár Bismarck ponúkol spojenectvo Františkovi Jozefovi. A v roku 1879 tak vznikol Dvojspolok – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko.

Nina: A k nim sa potom pridal ešte niekto, však?

Lukáš: Áno, o tri roky neskôr sa pridalo Taliansko, ktoré malo spory s Francúzskom. A z Dvojspolku sa stal Trojspolok. Takže tu máme prvý tím hotový: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko.

Nina: A čo druhý tím? Francúzsko a Rusko sa asi len tak neprizerali, ako im pod nosom vzniká takáto silná aliancia.

Lukáš: Určite nie. Cítili sa ohrozené, takže uzavreli spojenectvo ako protiváhu. A keď sa k nim v roku 1907 pridala aj Veľká Británia, ktorá sa obávala nemeckého námorníctva, vznikla Trojdohoda. Máme tu teda druhý tím: Francúzsko, Rusko a Veľká Británia.

Nina: Takže, aby sme si to zhrnuli. Európa bola na začiatku 20. storočia rozdelená na dva ozbrojené tábory. Na jednej strane Trojspolok, na druhej Trojdohoda. A obe aliancie na seba zazerali, hlavne na tom nestabilnom Balkáne.

Lukáš: Presne tak. Pôda bola dokonale pripravená. Už stačila len jediná iskra, aby sa celý kontinent ocitol v plameňoch. A tou iskrou bol atentát v Sarajeve. Tým sa končí jedna éra a začína prvá svetová vojna.

Nina: Wow. Perfektné zhrnutie, Lukáš. Ďakujem ti veľmi pekne nielen za dnes, ale za všetky epizódy. Verím, že ste si to, milí maturanti, užili rovnako ako ja. Majte sa krásne!

Lukáš: Aj ja ďakujem za pozvanie. Držím vám všetkým palce a dopočutia!