Podcast o Kľúčové udalosti studenej vojny

Kapitoly

Dve Kórey

Útok a obrat

Prímerie, nie mier

Dve krajiny, jedna cesta

Americká eskalácia

Ofenzíva Tet a zlomový bod

Pád Saigonu

Rozhodnutie z Moskvy

Dôsledky a alternatíva

Prečo bol plán potrebný

Ciele a forma pomoci

Rozdelená Európa

Korene konfliktu

Operácia Anadyr

Blokáda a eskalácia

Na pokraji vojny

Zhrnutie a záver

Přepis

Matej: Počúvaš K-pop? Alebo máš možno telefón od Samsungu? Je fascinujúce, aký obrovský vplyv má dnes Južná Kórea.

Lenka: Presne tak. Ale zamyslel si sa niekedy, prečo vlastne existujú dve Kórey? A prečo je tá druhá, Severná, taká úplne iná?

Matej: A práve to nás privádza k jednému z kľúčových konfliktov Studenej vojny. Počúvate Studyfi Podcast.

Lenka: Všetko sa začalo v júni 1950. Severná Kórea, podporovaná Sovietskym zväzom, celkom nečakane zaútočila na Juh s cieľom násilne spojiť krajinu.

Matej: A mali raketový štart. Hlavné mesto Soul obsadili len za tri dni a postupovali stále ďalej!

Lenka: Situácia sa zmenila, až keď sa americká armáda pod velením generála Douglasa MacArthura vylodila v tyle severokórejských vojsk.

Matej: To bol geniálny ťah! Zrazu zatlačili sever až k hraniciam Číny.

Lenka: Lenže to sa Číne vôbec nepáčilo. Cítila sa ohrozená a tak poslala svoju obrovskú armádu na pomoc KĽDR.

Matej: Takže sa to celé otočilo znova? To musel byť chaos.

Lenka: Absolútny. Front sa potom prelieval tam a späť, až kým sa boje nevrátili k pôvodnej hranici na 38. rovnobežke a tam sa zasekli.

Matej: A ako sa to skončilo?

Lenka: Tu je tá najdôležitejšia vec – neskončilo sa to mierovou zmluvou, ale iba prímerím. Technicky sú oba štáty dodnes vo vojnovom stave.

Matej: Wow. Takže tá hranica je vlastne stále aktívna frontová línia.

Lenka: Presne tak. A je to jedna z najstráženejších hraníc na svete. A to je dôvod, prečo máme dnes tak odlišné Kórey.

Matej: A práve táto zástupná vojna nás privádza k jednému z najznámejších konfliktov druhej polovice 20. storočia. K Vietnamskej vojne.

Lenka: Presne tak. Bol to extrémne dlhý a krvavý konflikt, ktorý prebiehal v rokoch 1964 až 1975. A aby sme to zjednodušili, na jednej strane stáli Spojené štáty, Austrália a Južný Vietnam.

Matej: A proti nim?

Lenka: Proti nim stál komunistický Severný Vietnam a partizánska skupina Vietkong. Tých zase masívne podporovala Čína a Sovietsky zväz.

Matej: Takže opäť klasický stret Východu a Západu. Čo bolo ale hlavnou príčinou vojny?

Lenka: V podstate túžba Severného Vietnamu zjednotiť celú krajinu pod komunistickou vládou. Rozhodli sa to ale urobiť nepriamo. Začali cvičiť a podporovať partizánske jednotky na juhu – to bol ten spomínaný Vietkong.

Matej: A ako sa partizáni dostávali na juh? Cez hranice?

Lenka: Používali takzvanú Ho Či Minovu cestu. Nebola to jedna cesta, ale celá sieť chodníkov a ciest, ktorá viedla cez susedný Laos a Kambodžu. Tieto krajiny boli síce neutrálne, no Severný Vietnam ich pohraničie plne kontroloval.

Matej: A medzitým sa vláda v Južnom Vietname asi len prizerala, však?

Lenka: No, prizerala sa a... často sa menila. Vláda bola extrémne nestabilná. Predstav si, že za deväť mesiacov sa tam vystriedalo trinásť rôznych vlád!

Matej: Trinásť? To je väčšia fluktuácia ako v stánku s rýchlym občerstvením.

Lenka: Presne. A táto nestabilita pomáhala komunistom. Počet partizánov Vietkongu narástol z päťtisíc v roku 1959 na viac ako stotisíc v roku 1964.

Matej: A vtedy už zasiahli Američania naplno?

Lenka: Áno, po útoku na dve ich bojové lode povolili nálety. A potom to už išlo rýchlo. Do konca roka 1966 bolo vo Vietname vyše tristotisíc amerických vojakov, plus desaťtisíce spojencov. Bombardovanie Severu si vyžiadalo obrovské materiálne škody a asi stotisíc mŕtvych civilistov.

Matej: To sú strašné čísla. Muselo to mať obrovský dopad aj na morálku a verejnú mienku v USA.

Lenka: Absolútne. A kľúčový moment prišiel počas ofenzívy Tet. Vietkong porušil dočasné prímerie a zaútočil na všetky veľké mestá na juhu. Z vojenského hľadiska to bol pre nich debakel, boli takmer zničení.

Matej: Ale...?

Lenka: Ale tu prichádza ten paradox. Politicky to bolo pre nich obrovské víťazstvo. Američania doma v televízii zrazu videli, že vojna ani zďaleka nekončí. Tlak verejnosti na stiahnutie vojsk bol zrazu obrovský.

Matej: Takže vojna sa prehrala na domácom fronte v Amerike, nie v džungli vo Vietname.

Lenka: Dá sa to tak povedať. Nový prezident Nixon začal sťahovať vojakov. Aj po smrti Ho Či Mina a najväčšej protivojnovej demonštrácii v dejinách USA morálka ďalej klesala. V roku 1973 bol podpísaný mier a americkí vojaci odišli.

Matej: Ale to ešte nebol koniec, však?

Lenka: Ani zďaleka. Len čo sa Američania stiahli, Severný Vietnam dohodu porušil a spustil finálnu ofenzívu. Juhovietnamská armáda, demoralizovaná a zle zásobená, sa postupne rozpadla. V máji 1975 padlo aj hlavné mesto Saigon a vojna sa skončila.

Matej: S výsledkom zjednoteného, ale komunistického Vietnamu. To muselo mať obrovské následky nielen pre región, ale aj pre psychiku Ameriky. A práve na tieto spoločenské dopady sa pozrieme hneď po krátkej pauze.

Matej: Takže ekonomika bola po vojne na kolenách. A vtedy sa objavila nádej na záchranu, však?

Lenka: Presne tak. Na scéne sa objavil takzvaný Marshallov plán. Obrovský balík amerických peňazí na obnovu zničenej Európy.

Matej: Znie to ako skvelá príležitosť. Prečo sme ju teda nevyužili?

Lenka: A teraz prichádza ten zvrat. Československá vláda účasť najprv prijala! Ale potom prišiel rozhodujúci zásah z Moskvy.

Matej: Čo sa stalo? Zavolal Stalin?

Lenka: V podstate áno. Josif Stalin odmietol účasť všetkých krajín východného bloku. Označil to za nástroj amerického imperializmu.

Matej: Takže naša vláda, na čele s Gottwaldom a prezidentom Benešom, bola donútená plán odmietnuť?

Lenka: Presne tak. Boli donútení cúvnuť, aj keď vedeli, že prichádzame o obrovskú pomoc.

Matej: A dôsledky tohto rozhodnutia museli byť obrovské...

Lenka: Boli fatálne. Stratili sme nielen peniaze, ale aj možnosť slobodného rozvoja. Naša orientácia sa upriamila výlučne na Sovietsky zväz.

Matej: A to vlastne posilnilo pozíciu komunistov, čo viedlo k februáru 1948.

Lenka: Bol to jeden z posledných klincov do rakvy demokracie. Namiesto Marshallovho plánu sme dostali RVHP – Radu vzájomnej hospodárskej pomoci.

Matej: Sovietsku verziu záchranného balíčka? To znie sľubne.

Lenka: Bola to skôr rada vzájomnej hospodárskej závislosti od Moskvy. Ale o tom, ako presne fungovala, si povieme nabudúce.

Matej: Takže Európa bola po vojne v úplných troskách. Odkiaľ mala prísť pomoc na jej obnovu?

Lenka: Presne tu vstupuje do hry Marshallov plán. Vyhlásil ho americký minister zahraničných vecí George Marshall v júni 1947 a realizoval sa od roku 1948.

Matej: A prečo sa USA tak angažovali? Išlo im len o charitu?

Lenka: Nie tak celkom. USA sa hlavne obávali šírenia komunizmu v chudobných krajinách. A samozrejme, kolaps európskeho trhu by poškodil aj ich vlastnú ekonomiku.

Matej: Rozumiem, takže to malo aj strategické ciele. Aká bola tá pomoc v praxi?

Lenka: Neboli to len peniaze. Išlo o finančné granty, pôžičky, ale aj dodávky potravín, surovín a moderných strojov. Celkovo to bolo asi 13 miliárd dolárov.

Matej: To je obrovská suma, hlavne na tú dobu! Cieľom teda bola kompletná obnova.

Lenka: Presne tak. Modernizovať priemysel, stabilizovať meny a politicky posilniť demokraciu.

Matej: Ktoré krajiny túto pomoc prijali?

Lenka: Prakticky celá západná Európa. Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Západné Nemecko... celkovo 16 štátov.

Matej: A čo Československo?

Lenka: My sme, žiaľ, museli odmietnuť. Sovietsky zväz vyvinul obrovský nátlak na všetky krajiny vo svojej sfére vplyvu. Nebolo to dobrovoľné.

Matej: Takže Marshallov plán vlastne ešte viac prehĺbil rozdelenie Európy na Východ a Západ.

Lenka: Presne tak. A práve o tomto rozdelení a začiatkoch Studenej vojny si povieme viac už o chvíľu.

Matej: A tým sa dostávame k našej poslednej téme, ktorá je asi najdramatickejšia zo všetkých. Lenka, poďme na to – Kubánska raketová kríza.

Lenka: Presne tak, Matej. Toto je moment, kedy sa svet naozaj pozrel do hlavne jadrovej zbrane. A všetko to začalo, prekvapivo, na Kube revolúciou Fidela Castra.

Matej: Takže, ako sa z kubánskej revolúcie stala globálna hrozba?

Lenka: No, Castro začal s reformami. Znárodnil veľa podnikov, vrátane tých amerických. A to sa, samozrejme, Američanom vôbec nepáčilo.

Matej: Jasné, biznis je biznis. Takže USA v podstate povedali „dovidenia“ a prerušili s Kubou všetky styky?

Lenka: Presne tak. Tým ale v podstate donútili Castra hľadať si nového kamaráta. A tým kamarátom sa stal Sovietsky zväz. Z Kuby sa tak stala predsunutá základňa ZSSR.

Matej: A potom prišla tá slávna Zátoka svíň, však?

Lenka: Áno. Američania vyzbrojili a vycvičili kubánskych odporcov revolúcie. Ale invázia bola totálny debakel, lebo Kennedy na poslednú chvíľu stiahol priamu vojenskú podporu. Týmto krokom vlastne Kubu ešte viac posunul do náručia Moskvy.

Matej: Takže Sovieti sa rozhodli dať na Kubu rakety. Bol to len taký nápad, alebo za tým bolo niečo viac?

Lenka: Nebola to náhoda. Bola to operácia s krycím názvom Anadyr. A tu je ten dôležitý kontext... bola to priama odpoveď na to, že Američania predtým rozmiestnili svoje rakety Jupiter v Turecku a Taliansku. V podstate priamo na sovietskom prahu.

Matej: Aha! Takže to bolo „oko za oko, raketa za raketu“?

Lenka: Dá sa to tak povedať. Chruščov chcel jednoducho vyrovnať sily. A tajne začali na Kubu posielať rakety stredného doletu.

Matej: A ako na to Američania prišli?

Lenka: Špionážne lietadlá U-2. Tie odfotili odpaľovacie rampy a Kennedymu bolo jasné, že je zle. Rozhodol sa pre námornú blokádu Kuby.

Matej: Počkaj, ale blokáda je podľa medzinárodného práva vlastne dôvod na začatie vojny, nie?

Lenka: Presne! A Moskva to aj označila za ohrozenie svetového mieru. Sovietske lode sa zastavili tesne pred líniou blokády, ale na Kube sa medzitým horúčkovito pokračovalo v montovaní rakiet. Svet zadržiaval dych.

Matej: A potom sa to ešte viac vyhrotilo.

Lenka: Oveľa viac. Dvadsiateho siedmeho októbra bolo nad Kubou zostrelené americké prieskumné lietadlo. Pilot, major Rudolf Anderson, zahynul. Stal sa jedinou priamou obeťou krízy.

Matej: To muselo byť pre Kennedyho posledná kvapka.

Lenka: Absolútne. Poslal Chruščovovi ultimátum: stiahnite rakety do 48 hodín, inak... No, to „inak“ nikto nechcel zažiť. Na oplátku sľúbil, že USA nezaútočia na Kubu a stiahnu blokádu.

Matej: A Chruščov napokon súhlasil. Uf.

Lenka: Súhlasil. Tajná dohoda bola, že Američania neskôr potichu stiahnu aj svoje rakety z Turecka. Takže Chruščov si zachoval tvár. Studená vojna sa našťastie opäť stala len studenou.

Matej: A to bol naozaj nervydrásajúci koniec nášho dnešného podcastu. Zopakovali sme si toho naozaj veľa, od antiky až po pokraj jadrovej apokalypsy.

Lenka: Veru tak. Dúfam, že to našim poslucháčom pomôže pri štúdiu. Kľúčové je vždy poznať súvislosti.

Matej: Súhlasím. Ďakujem ti veľmi pekne, Lenka, za tvoje postrehy. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Počujeme sa nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa pekne!

Lenka: Dopočutia.