Podcast o Kľúčové Koncepty IT Manažmentu a Architektúry

Kapitoly

Mýtus o 99,9 %

Recept na IT službu

Nonstop alebo len cez deň?

SLA, SLO a SLI: Svätá trojica

Mágia deviatok

Plánovanie katastrofy

Strata dát a zálohy

Hardvér: Kúpiť či prenajať?

Cloudové skladačky

Kto vládne cloudu?

Čo je vlastne podnik?

Problémy, ktoré rieši architektúra

Veľké zhrnutie a rozlúčka

Přepis

Marek: Väčšina ľudí si myslí, že keď nejaká služba garantuje 99,9 % dostupnosť, znamená to, že je v podstate nonstop funkčná. Ale v skutočnosti to môže znamenať, že je mimo prevádzky takmer 9 hodín ročne!

Viktória: A to sa ešte nebavíme o plánovaných odstávkach. Je to tak, Marek.

Marek: A celé firmy majú obrovské zmluvy len o tom, čo presne tých 0,1 % znamená. Fascinujúce. Počúvate Studyfi Podcast. Poďme si teda posvietiť na to, čo presne sú IT služby.

Viktória: Super otázka. Predstav si IT službu ako recept. A tento recept je spísaný v dokumente, ktorému sa často hovorí ITIL šablóna. Má dve hlavné časti.

Marek: Dobre, som zvedavý. Aké?

Viktória: Prvá je biznisový pohľad – to je to, čo vidíš ty ako zákazník. Napríklad, že e-mail ti príde do sekundy. A potom je tu technický pohľad – to je kuchyňa v zákulisí. Ako presne zabezpečíme, aby ten e-mail naozaj tak rýchlo prišiel.

Marek: Chápem. Takže jedna časť je sľub a druhá je plán, ako ten sľub dodržať. Čo všetko v takomto „recepte“ nájdeme?

Viktória: Jedna z najdôležitejších sekcií je práve dostupnosť. Tých spomínaných 99,5 % alebo aj viac. Definuje, koľko času za mesiac môže byť služba nedostupná, napríklad kvôli údržbe.

Marek: Takže to súvisí aj s prevádzkovými hodinami, však? Lebo nie všetko beží nonstop.

Viktória: Presne. Niektoré služby fungujú v režime 24/7, teda neustále. To znamená, že aj o tretej ráno musí byť niekto pripravený riešiť problém. Iné idú v režime 8x5 – osem hodín denne, päť dní v týždni.

Marek: Ako bežná práca. A čo ak potrebujú niečo aktualizovať? To sa potom neráta do tej nedostupnosti?

Viktória: Správne. Na to slúžia plánované výpadky. Firma dopredu oznámi, že napríklad v nedeľu v noci bude systém na dve hodiny odstavený. A tento čas sa zvyčajne do metriky dostupnosti nezapočítava.

Marek: Dobre, takže máme dostupnosť, výkonnosť, kapacitu... Všetko je to pekne definované. A kde je to vlastne spísané? V tej zmluve, o ktorej som hovoril na začiatku?

Viktória: Áno! A tu sa dostávame k trom magickým skratkám: SLA, SLO a SLI. Pripravený?

Marek: Som jedno ucho.

Viktória: SLA, čiže Service Level Agreement, je tá formálna zmluva. Je tam všetko – čo garantujeme, aké sú sankcie, ak to nedodržíme, a ako to budeme merať.

Marek: Takže tam je tá pokuta.

Viktória: Presne tak. Potom máme SLO, Service Level Objective. To je konkrétny cieľ, ktorý je v zmluve. Napríklad cieľ je dostupnosť 99,9 %.

Marek: A to posledné... SLI?

Viktória: SLI, Service Level Indicator, je konkrétna metrika, ktorá ukazuje reálny stav. Je to vlastne meradlo, ktoré nám povie: „Tento mesiac sme dosiahli 99,95 % dostupnosť.“ Takže sme cieľ splnili.

Marek: Takže SLO je cieľ, SLI je výsledok a SLA je zmluva, ktorá to celé zastrešuje. Znie to logicky. A čo sa stane, keď sa niečo pokazí?

Marek: Takže vďaka metrikám presne vieme, čo a ako merať. Ale keď hovoríme o dostupnosti, často počujem magické číslo 99,9 %. Prečo nie rovno sto?

Viktória: To je skvelá otázka, Marek! Odpoveď je prekvapivo jednoduchá – peniaze. Každá ďalšia deviatka za desatinnou čiarkou stojí firmu obrovské peniaze.

Marek: Ako to? Veď to je len zlomok percenta...

Viktória: Presne tak. Ale ten zlomok znamená, že systém musí byť odolnejší. Potrebuješ záložné servery, viac ľudí na pohotovosti, možno aj celé druhé dátové centrum. Je to extrémne drahé.

Marek: Aha! Takže nie každý systém musí bežať nonstop.

Viktória: Presne. Predstav si agendový systém na ministerstve. Úradníci pracujú od siedmej do piatej. Má zmysel platiť za dostupnosť o tretej v noci cez víkend? Asi nie, že?

Marek: To dáva zmysel. Ale čo ak sa stane niečo naozaj zlé? Požiar, povodeň... proste katastrofa. Čo potom?

Viktória: Na to slúži Business Continuity Management, alebo skrátene BCM. Je to v podstate plán, ako firma prežije a bude fungovať aj počas takejto nečakanej udalosti.

Marek: Takže taký firemný manuál na prežitie?

Viktória: Presne tak! A v ňom sú kľúčové dva pojmy: RTO a RPO.

Marek: Zase skratky! Dobre, poďme na to. Čo je RTO?

Viktória: RTO je Recovery Time Objective. Hovorí, za aký maximálny čas musia byť systémy po výpadku opäť funkčné. Napríklad RTO štyri hodiny znamená, že do štyroch hodín sa musia používatelia znova pripojiť a pracovať.

Marek: Rozumiem. A to druhé, RPO?

Viktória: RPO je Recovery Point Objective. A toto je kľúčové – definuje, akú maximálnu stratu dát si môžeme dovoliť. Ak je RPO 15 minút, znamená to, že po obnove prídeme maximálne o 15 minút práce.

Marek: Takže záloha nesmie byť staršia ako 15 minút. Čo ak je RPO napríklad štyri dni?

Viktória: To by znamenalo, že zálohujete napríklad na pásky, ktoré niekto fyzicky odnáša preč. Je to lacné, ale pri obnove prídete až o štyri dni dát. Pre banku katastrofa, pre archív možno v poriadku.

Marek: A ako sa firmy chránia? Majú nejaké záložné miesta?

Viktória: Áno. Najdrahšia možnosť je takzvaný „hot site“. Je to v podstate zrkadlo hlavnej lokality, ktoré beží nonstop a prepnutie trvá minúty. Potom je „warm site“, kde je hardvér pripravený a obnova trvá hodiny. A najlacnejší je „cold site“, čo je len prázdna miestnosť s elektrinou.

Marek: Takže pri „cold site“ v podstate začínate od nuly. To znie ako... no, studený pot na čele.

Viktória: Presne tak. Ale výber vždy závisí od peňazí a dôležitosti daného systému. A práve o tých systémoch a ich základných súčastiach, ako je hardvér a sieť, sa budeme baviť nabudúce.

Marek: Dobre, ale poďme od abstraktných procesov k tomu, na čom to celé beží. K tomu "železu". Ako firmy dnes pristupujú k hardvéru?

Viktória: Výborná otázka, Marek. Vždy sa začína plánovaním. Firma sa musí rozhodnúť, koľko výkonu, pamäte a úložiska bude potrebovať. A potom príde kľúčové rozhodnutie: financovanie.

Marek: Akože či na to majú peniaze?

Viktória: Aj to. Ale hlavne, či si hardvér kúpia naraz, alebo si ho budú prenajímať. Jednorazový nákup je kapitálový výdavok, alebo CapEx. Priebežné platby za prenájom sú operačný výdavok, čiže OpEx.

Marek: Takže buď si kúpim vlastný server a potkýnam sa oň v kancelárii, alebo platím nájom a niekto iný sa potkýna za mňa.

Viktória: Presne tak si to môžeš predstaviť. Prenájom výkonu v cloude je dnes veľmi populárny. Tomuto základnému modelu sa hovorí IaaS – Infraštruktúra ako služba.

Marek: IaaS, to znie ako jedna z tých troch slávnych skratiek. Aké sú tie ostatné a aký je v nich rozdiel?

Viktória: Najlepšie sa to vysvetľuje na pizzi. Predstav si, že IaaS je prenájom kuchyne. Dostaneš priestor, pec, suroviny, ale pizzu si musíš upiecť úplne sám.

Marek: Dobre, to dáva zmysel. A ďalej?

Viktória: Potom je tu PaaS, čiže Platforma ako služba. To je ako keby ti doniesli hotové cesto s omáčkou a ty si už len pridáš syr a šunku. Poskytovateľ ti dá platformu, ty na nej tvoríš aplikáciu.

Marek: A posledná je teda donáška hotovej pizze, však?

Viktória: Presne! SaaS, Softvér ako služba, je presne to. Hotová aplikácia, ktorú len používaš. Typický príklad je Microsoft 365 alebo Gmail. Nič neriešiš, len konzumuješ.

Marek: Super analógia! A kto sú tí najväčší "kuchári" a "donáškové služby" vo svete cloudu?

Viktória: Globálne trhu dominuje Amazon Web Services, čiže AWS. Hneď za ním je Microsoft Azure a potom Google Cloud.

Marek: Takže veľká trojka. A kto je štvrtý?

Viktória: Tu je malá zaujímavosť. Často sa uvádza Oracle, ale podľa väčšiny analýz je štvorkou globálne Alibaba Cloud, hlavne vďaka obrovskému ázijskému trhu.

Marek: Vidíš, to som nevedel. Takže máme hardvér v cloude, ale čo softvér? Je to podobné?

Viktória: Je, ale s vlastnými špecifikami. Tam je zase kľúčová otázka: kúpiť hotové riešenie, alebo si nechať vyrobiť vlastné na mieru? Ale to si zaslúži vlastnú debatu.

Marek: A sme vo finále! Prešli sme si od DevOps až po náklady v cloude. Poďme to celé uzavrieť poslednou témou. Podniková architektúra. Znie to... dosť majestátne, Viktória.

Viktória: Áno, znie to ako niečo pre obrovské korporácie. Ale tu je prvé prekvapenie. „Podnik“ v tomto kontexte nie je len bežná firma.

Marek: A čo teda? Nejaká super-firma?

Viktória: Vôbec nie. Môže to byť vládny úrad, ministerstvo, alebo dokonca skupina krajín, ktoré spolupracujú na nejakom projekte. Je to akákoľvek zložitá organizácia so spoločnými cieľmi.

Marek: Takže aj naša škola by teoreticky mohla mať svoju podnikovú architektúru?

Viktória: Presne tak! Ak by chcela mať poriadok vo svojich systémoch – od prihlasovania na obedy až po digitálnu knižnicu – potrebuje architekta, ktorý to celé navrhne.

Marek: Dobre, to dáva zmysel. A aké problémy taký architekt vlastne rieši? Čo hasí najčastejšie?

Viktória: Ó, tých je veľa. Veľmi častá je duplicita. To znamená, že máš v organizácii tri rôzne systémy, ktoré robia presne to isté. Len o sebe nevedia.

Marek: To znie ako recept na chaos. A plytvanie peniazmi, predpokladám.

Viktória: Presne. Ďalej sú to nezdokumentované rozhrania. Staré systémy, pri ktorých nikto netuší, ako presne fungujú, ale všetci sa modlia, aby neprestali.

Marek: A keď prestanú, je panika.

Viktória: Absolútna. Potom je tu technologický dlh – systémy, ktoré boli moderné pred desiatimi rokmi, ale dnes je ich údržba nočnou morou. Cieľom architektúry je v tomto urobiť poriadok a znížiť celkové náklady na vlastníctvo, teda TCO.

Marek: Perfektné. Viktória, toto bola naozaj skvelá séria. Zvládli sme toho neuveriteľne veľa. Skúsme to na záver pre našich poslucháčov nejako zhrnúť.

Viktória: Jasné. Prešli sme si cestu od základov. Začali sme pri SLA, SLO a SLI, čo sú vlastne sľuby o kvalite služieb. Potom sme sa pozreli na RTO a RPO – teda ako rýchlo vieme obnoviť systémy a koľko dát si môžeme dovoliť stratiť.

Marek: A to nás priviedlo k plánovaniu kontinuity biznisu, BCM. Aby firma prežila aj nečakané udalosti.

Viktória: Presne. Následne sme sa ponorili do sveta cloudu – IaaS, PaaS, SaaS – a riešili sme dilemu medzi nákladmi CapEx a OpEx. A nakoniec sme spojili vývoj a prevádzku cez DevOps a FinOps.

Marek: Všetky tie skratky teraz do seba krásne zapadajú. Je to vlastne mapa moderného IT sveta.

Viktória: Presne tak. A podniková architektúra je ten kompas, ktorý nám na tej mape pomáha nájsť správny smer. Dúfam, že to našim poslucháčom pomohlo zorientovať sa.

Marek: Určite áno. Obrovská vďaka, Viktória, za tvoj čas a vedomosti. Bolo to super.

Viktória: Aj ja ďakujem, Marek. A ďakujeme aj vám, že ste počúvali. Zostaňte zvedaví!

Marek: Majte sa pekne a dopočutia nabudúce!