Podcast o Klasifikácia podnikov a ich typy

Kapitoly

Čo je to podnik?

Ciele a samostatnosť

Funkcie podniku

Typy podnikov

Mikro, malý alebo veľký?

Právna forma podnikania

Čo je to živnosť?

Živnosti podľa odbornosti

Zánik a zhrnutie

Přepis

Nina: Keď si dnes ráno cestou do školy kupuješ tú chrumkavú bagetu v obľúbenej pekárni, čo všetko sa za tým skrýva? Asi si povieš, že len múka, voda a šikovný pekár. Ale v skutočnosti pozeráš na výsledok fungovania celého podniku.

Peter: Presne tak, Nina. A práve o tom, čo je to podnik a ako funguje, sa dnes budeme rozprávať. Je to základný kameň celej ekonomiky.

Nina: Perfektné. Vitajte pri Studyfi Podcast, kde vám pomáhame zvládnuť maturity.

Peter: Takže, poďme na to. Podnik je v podstate taký organizmus. Berie si nejaké vstupy – to sú výrobné faktory ako práca ľudí, stroje či materiál – a premieňa ich na výstupy.

Nina: Čiže v prípade tej pekárne sú vstupom pekári, pec a múka. A výstupom je... mňam... tá bageta.

Peter: Presne tak. A podnik má tri hlavné zložky. Osobnú, to sú zamestnanci. Hmotnú, čiže budovy a stroje. A nehmotnú – napríklad značku, logo alebo nejaký špeciálny recept, ktorý majú patentovaný.

Nina: Dobre, a aký je hlavný cieľ podniku? Asi zarobiť peniaze, však?

Peter: Vo väčšine prípadov áno. Vrcholový cieľ je často maximalizácia zisku. Ale pod ním je celá pyramída ďalších cieľov.

Nina: Pyramída? To znie zložito.

Peter: Ale nie je. Predstav si, že hlavný cieľ je vyhrať futbalový zápas. Základný cieľ je streliť viac gólov ako súper. A pomocný cieľ je napríklad nacvičiť priame kopy alebo mať dobrú obranu.

Nina: Rozumiem! Takže reklamná kampaň je len pomocný cieľ, aby sa splnil základný cieľ, napríklad zvýšenie predaja.

Peter: Vidíš, je to logické. A dôležité je, že podnik má ekonomickú samostatnosť a právnu subjektivitu. Zjednodušene povedané, je to svoj vlastný pán. Sám rozhoduje, čo bude robiť, a sám za to nesie zodpovednosť.

Nina: A aké má podnik funkcie? Okrem toho, že teda pečie tie skvelé bagety.

Peter: To je jeho ekonomická funkcia – vyrábať a poskytovať služby. Ale má aj mimoekonomické funkcie. Napríklad sociálnu.

Nina: Počkaj, podnik ako sociálka? To mi nejako nesedí.

Peter: Nie tak úplne. Ide o to, aby vytváral dobré pracovné podmienky pre zamestnancov. Potom je tu ekologická funkcia – neznečisťovať okolie, alebo bezpečnostná – aby sa v práci nikto nezranil. A dokonca aj vzdelávacia, keď posiela ľudí na školenia.

Nina: Dobre, a sú všetky podniky rovnaké? Súkromná pekáreň je asi niečo iné ako, povedzme, Slovenský vodohospodársky podnik.

Peter: Správna poznámka. Delíme ich podľa viacerých kritérií. Podľa vlastníctva máme súkromné, verejné – tie vlastní štát alebo obec – a zmiešané.

Nina: A čo to delenie na ziskové a neziskové?

Peter: Ziskové chcú hlavne zarobiť, ako tá naša pekáreň. Neziskové, ako napríklad školy, nemocnice alebo nadácie, majú iný hlavný cieľ – slúžiť verejnosti. Sú financované hlavne z rozpočtov.

Nina: Takže škola je vlastne tiež taký špecifický typ podniku.

Peter: Presne tak. Je to rozpočtová organizácia. A potom sú ešte príspevkové, ktoré majú aj vlastné príjmy, ale štát či obec im stále prispieva. Napríklad divadlá alebo múzeá.

Nina: Super, myslím, že v tom mám oveľa jasnejšie. Takže podnik nie je len o zisku, ale o celom systéme ľudí, cieľov a funkcií.

Nina: ...takže teraz už máme jasnejšie v tom, ako funguje trh. Ale čo tie subjekty, ktoré na ňom pôsobia? Mám na mysli firmy, podniky...

Peter: Presne tak, Nina. Poďme si v tom urobiť poriadok. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa na podniky pozerať. A ten najzákladnejší je podľa ich veľkosti.

Nina: Čiže ako Dávid a Goliáš v ekonomike?

Peter: V podstate áno. Máme mikro, malé a veľké podniky. A nerozdeľuje ich len pocit, ale tvrdé čísla. Sú na to tri kritériá: celkový majetok, čistý obrat a počet zamestnancov.

Nina: Dobre, tak poďme na tie čísla. Čo je to taký mikro podnik?

Peter: Mysli na lokálneho remeselníka alebo malý obchodík. Mikro podnik má majetok do 350-tisíc eur, obrat do 700-tisíc eur a maximálne 10 zamestnancov. Je to taký ten rodinný podnik, čo poznáš z ulice.

Nina: Okej, to dáva zmysel. A malý podnik?

Peter: Ten je o krok vyššie. Majetok do 4 miliónov, obrat do 8 miliónov a má od 11 do 50 zamestnancov. A potom sú tu tí obri – veľké podniky. Tam už všetko presahuje tieto hranice. To sú fabriky, energetické spoločnosti a podobne.

Nina: Takže ak chcem vedieť, kam patrím, musím splniť všetky tri podmienky?

Peter: A tu je ten chyták! Nemusíš. Stačí splniť aspoň dve z týchto troch podmienok, a to po dobu dvoch rokov za sebou.

Nina: Zaujímavé. Ale veľkosť nie je všetko, však? Určite ich delíme aj inak.

Peter: Samozrejme. Druhý dôležitý pohľad je podľa právnej formy. Najjednoduchší je podnik jednotlivca. To je typický živnostník – kaderníčka, účtovník, tlmočník...

Nina: Čiže jedna osoba, ktorá to všetko ťahá sama.

Peter: Presne. Potom máme obchodné spoločnosti, kde sa ľudia spoja. Najznámejšie sú akciovky alebo eseročky. A existujú aj družstvá, napríklad bytové.

Nina: Spomenul si živnostníka. To je asi najčastejší spôsob, ako ľudia začínajú podnikať, však?

Peter: Jednoznačne. Živnosť je definovaná ako sústavná činnosť, ktorú robíš samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnuť zisk. To posledné je celkom dôležité.

Nina: Bez zisku by to bola len drahá zábavka. A môže si živnosť otvoriť hocikto?

Peter: Takmer. Musíš spĺňať všeobecné podmienky. Vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. To znamená, že potrebuješ čistý register trestov.

Nina: Čiže žiadne prehrešky z minulosti. A čo ak chcem robiť niečo, na čo treba špeciálne vedomosti? Povedzme, byť elektrikár?

Peter: Výborná otázka! Tam už nastupujú osobitné podmienky. Musíš preukázať odbornú spôsobilosť – napríklad výučným listom a praxou. Nemôžeš len tak prísť a povedať: „Dnes sa cítim byť elektrikárom.“

Nina: To by asi nedopadlo dobre. Dobre, takže máme všeobecné a osobitné podmienky. Znie to celkom priamočiaro. Ale ako presne ten proces ohlásenia funguje? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Nina: A poďme na našu poslednú tému – živnostenské podnikanie. Peter, ako sa v tom vyznať?

Peter: Je to jednoduchšie, než sa zdá. Živnosti delíme hlavne podľa toho, či na ne treba odbornú spôsobilosť.

Nina: Dobre, takže aké typy tu máme?

Peter: Sú tri. Prvé sú remeselné, kde potrebuješ napríklad výučný list. Povedzme kaderníčka alebo mäsiar.

Nina: Jasné, to dáva zmysel.

Peter: Potom sú viazané živnosti. Tie sú náročnejšie a podmienky určuje zákon. Napríklad prevádzka autoškoly.

Nina: A tá tretia možnosť?

Peter: To sú voľné živnosti. Tam stačí splniť všeobecné podmienky. Napríklad upratovacie práce alebo... činnosť hostesiek.

Nina: Takže tam by som sa možno chytila aj ja!

Peter: Presne tak. Odbornosť sa nevyžaduje.

Nina: A ako živnosť vlastne vzniká a zaniká?

Peter: Oprávnenie vzniká dňom ohlásenia. A zaniknúť môže napríklad smrťou, rozhodnutím úradu alebo na vlastnú žiadosť.

Nina: Takže, aby sme to zhrnuli... živnosti delíme hlavne podľa odbornosti na remeselné, viazané a voľné. A oprávnenie vzniká ohlásením. Je to tak?

Peter: Úplne presne. To sú tie najdôležitejšie body, ktoré si treba zapamätať.

Nina: Super! Tým sme na konci dnešnej epizódy. Peter, ďakujem ti veľmi pekne za všetky cenné rady.

Peter: Aj ja ďakujem za pozvanie. Bolo mi potešením.

Nina: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Počujeme sa opäť nabudúce v podcaste Studyfi! Majte sa krásne.