Zhrnutie na Klasicizmus v slovenskej literatúre: Ján Kollár a Slávy dcéra
Klasicizmus v slovenskej literatúre: Ján Kollár a Slávy dcéra
Úvod
Tento materiál pokrýva tému "Slovenská literatúra a klasicizmus" so zameraním na vývin jazyka, delenie slovanských jazykov, kodifikáciu spisovného jazyka, znaky pravopisu Bernoláka, Štúra a súčasného spisovného jazyka, nárečia, a opis klasicizmu vrátane podrobného rozboru básnickej skladby J. Kollára Slávy dcéra.
Definícia: Klasicizmus je umelecký smer, ktorý stavia na rozume, antických vzoroch a pravidlách, kladie dôraz na harmóniu, vyváženosť a univerzálnu dokonalosť postáv.
1. Vývin jazyka a delenie slovanských jazykov
1.1 Základné fázy vývinu jazyka
- Praveké, praslovanské štádium
- Stredoveké (rozširovanie a diverzifikácia nárečí)
- Novoveké formovanie spisovných jazykov a kodifikácia
Definícia: Kodifikácia je proces, pri ktorom sa jazyk normuje, stanovujú sa gramatické a pravopisné pravidlá a vytvára sa štandardný spisovný jazyk.
1.2 Delenie slovanských jazykov (prehľad)
| Skupina | Príklady jazykov |
|---|---|
| Západoslovanské | poľština, čeština, slovenčina |
| Východoslovanské | ruština, ukrajinčina, bieloruština |
| Južnoslovanské | chorvátčina, srbčina, bulharčina, slovinčina |
2. Kodifikácia spisovného jazyka na Slovensku
2.1 Hlavné etapy kodifikácie
- Anton Bernolák (koniec 18. storočia) – prvá kodifikácia spisovnej slovenčiny
- Ľudovít Štúr (stred 19. storočia) – nová kodifikácia (spisovná slovenčina na báze stredoslovenského nárečia)
- Súčasná slovenská kodifikácia – postupné zjednotenie a modernizácia pravopisu a gramatiky
2.2 Znaky pravopisu jednotlivých etáp
| Kodifikátor | Základ a charakteristika |
|---|---|
| Anton Bernolák | Založený na západoslovenskom nárečí (trnavské okolí), formálne pravidlá, prvé učebnice a slovnice |
| Ľudovít Štúr | Založený na stredoslovenskom nárečí, národno-buditeľský zámer, širšie prijatie v rámci národa |
| Súčasný spisovný jazyk | Norma založená na koncenzuse, štandardizovaná gramatika a pravopis, reflektuje historický vývoj a jazykovú prax |
Definícia: Nárečie je miestna forma jazyka s vlastnou slovnou zásobou, výslovnosťou a niekedy gramatikou, ktorá sa líši od spisovného jazyka.
3. Nárečia a ich význam
- Nárečia zachovávajú archaické prvky jazyka a prispievajú k bohatosti slovnej zásoby
- Pomáhajú pri regionálnej identite a pri ľudovej tvorbe (piesne, príslovia)
Praktický príklad
- Výraz "panička" v niektorých nárečiach môže mať miestne varianty a odlišnú výslovnosť, čo neovplyvní význam, ale rozlíši regionálny pôvod hovoriaceho.
4. Klasicizmus: charakteristika literárneho smeru
4.1 Základné znaky klasicizmu
- Dôraz na rozum nad citom
- Napodobňovanie antických vzorov (Grécko, Rím)
- Prísne formálne pravidlá, harmónia a vyváženosť diel
- Preferované žánre: tragédia, epos, óda, elégia; vedľajšie žánre: bájky, satira, komédia
Definícia: Nominatívny charakter umenia znamená dôraz na pevne definované pravidlá a modely tvorby, ktoré umelec nasleduje.
4.2 Estetika a ideály
- Ideálny hrdina: rozumný, cnostný, vyrovnaný
- Jazyk formálny, kultivovaný, so zámerom univerzálnej platnosti
5. Ján Kollár a Slávy dcéra
5.1 O autorovi
- Ján Kollár (1793–1852) bol evanjelický kňaz, pedagóg a vedec; pôsobil v Jene, Pešti a vo Viedni
- Bol zastáncom československého ideálu a písal po česky
5.2 Dielo: Slávy dcéra (štruktúra a hlavné motívy)
- Typ útvaru: lyricko-epická skladba (předspěv + spevy)
- Celkovo: 515 sonetov (spevy majú 615 sonetov podľa niektorých zdrojov), předspev 106 veršov
- Formálne prvky: sonet (14-veršová strofa v usporiadaní 4+4+3+
Už máš účet? Prihlásiť sa
Slovenská literatúra: Klasicizmus
Klíčová slova: Slovenská literatúra a klasicizmus
Klíčové pojmy: Klasicizmus uprednostňuje rozum pred citom, Klasicizmus čerpá z antických vzorov a striktných pravidiel, Bernolákova kodifikácia vychádzala zo západoslovenských nárečí, Štúrova norma založená na stredoslovenskom nárečí získala širšiu podporu, Súčasný spisovný jazyk je výsledkom historickej kodifikácie a praxe, Nárečia uchovávajú regionálne a archaické prvky jazyka, Slávy dcéra je lyricko-epická skladba v sonetoch s motívmi lásky a národného bytia, Předspěv Slávy dcéry má elegický charakter a používa elegický distichon, Sonet má 14 veršov so štruktúrou 4+4+3+3, Kollár kombinuje klasicistickú formu s prvkami preromantizmu, Motív cesty v Slávy dcére symbolizuje putovanie národov, Autor kritizuje pasivitu národov a volá po slovanskej solidarite