Podcast o Klasicizmus a osvietenstvo v slovenskej literatúre

Kapitoly

Mýtus o klasicizme

Rozum, poriadok a pravidlá

Osvietenci v akcii

Jeden za všetkých, všetci za Slovanov

Epos o slávnej minulosti

Zhrnutie

Přepis

Jakub: Väčšina ľudí si myslí, že celé slovenské národné obrodenie sa točí len okolo Štúra. Že predtým tu vlastne nič poriadne nebolo.

Viktória: Presne tak si to mnohí predstavujú! Ale v skutočnosti je to len polovica príbehu. Základy nášho národného prebudenia položila generácia, ktorá sa inšpirovala antickým umením a filozofiou rozumu.

Jakub: Antikou? Ako to súvisí so Slovákmi v Uhorsku? To znie ako zvláštna kombinácia.

Viktória: Je, ale dáva to zmysel. Počúvate Studyfi Podcast a my si to hneď vysvetlíme.

Jakub: Dobre, takže čo presne bol ten klasicizmus?

Viktória: Predstav si opak romantického chaosu. Klasicizmus, ktorý vznikol v 17. storočí vo Francúzsku, miloval poriadok, rozum a jasné pravidlá. Jeho heslom bolo: „Myslím, teda som“ od Reného Descarta. Všetko muselo byť logické a zrozumiteľné.

Jakub: Znie to dosť prísne. Nejaké konkrétne pravidlá?

Viktória: Áno, napríklad v dráme platila jednota času, miesta a deja. Celý príbeh sa musel odohrať za 24 hodín, na jednom mieste a riešiť len jednu zápletku. Žiadne odbočky!

Jakub: To aby si divák stihol odskočiť len cez prestávku, však?

Viktória: Presne! A postavy boli buď stopercentne dobré, alebo stopercentne zlé. Žiadne sivé zóny.

Jakub: A ako sa táto prísnosť dostala na Slovensko a pomohla národu?

Viktória: Spojila sa s osvietenstvom. Vďaka reformám Márie Terézie a Jozefa II. mali naši vzdelanci – buditelia – lepší priestor na prácu. Ich cieľ bol jasný: vzdelávať ľud, rozvíjať jazyk a prebúdzať národné povedomie.

Jakub: Takže kto boli prví hrdinovia s perom v ruke?

Viktória: Určite Jozef Ignác Bajza. Napísal prvý slovenský román, *René mláďenca príhodi a skúsenosti*. Je to dobrodružný a satirický príbeh, kde kritizuje vtedajšiu spoločnosť.

Jakub: A čo Juraj Fándly? O ňom som počul v spojení s diablom.

Viktória: Správne! Jeho dielo *Dúverná zmluva medzi mníchem a ďáblem* bol dialóg medzi mníchom a čertom. Obhajoval v ňom reformy a kritizoval zneužívanie viery. A hlavne, bolo to prvé veľké dielo v bernolákovčine.

Jakub: Dobre, takže už máme prvý román aj diela v bernolákovčine. Aká bola ďalšia veľká myšlienka?

Viktória: Bola to myšlienka slovanskej vzájomnosti od Jána Kollára. Bál sa, že malé slovanské národy ako ten náš zaniknú, tak navrhoval, aby všetci Slovania spolupracovali a uvedomovali si spoločný pôvod. Videl silu v jednote, pričom za lídrov považoval Rusov.

Jakub: A to pretavil aj do svojej tvorby, však?

Viktória: Presne. Jeho *Slávy dcera* je obrovská básnická skladba, kde spája lásku k žene Míne s láskou k vlasti. Je to taký manifest národnej hrdosti a slovanskej jednoty.

Jakub: Posledné meno, ktoré mi vŕta v hlave, je Ján Hollý.

Viktória: Najvýznamnejší básnik bernolákovskej éry! Kým Kollár sníval o slovanskej budúcnosti, Hollý sa pozrel do minulosti. Vytvoril monumentálny hrdinský epos *Svatopluk*.

Jakub: O našom kráľovi Svätoplukovi?

Viktória: Presne tak. V dvanástich spevoch opísal boj Veľkej Moravy za slobodu. Chcel Slovákom ukázať, že máme slávnu a hrdinskú minulosť, na ktorej môžeme stavať.

Jakub: Takže, aby sme si to zhrnuli. Klasicizmus priniesol na Slovensko rozum a poriadok. A naši prví národní buditelia ho využili na prebudenie národa.

Viktória: Presne tak. Bajza napísal prvý román, Fándly šíril osvietenské myšlienky v bernolákovčine, Kollár sníval o jednote Slovanov v *Slávy dcere* a Hollý oslávil našu minulosť v epose *Svatopluk*.

Jakub: Super. Takže rozhodne to nebolo len o čakaní na Štúra.

Viktória: Ani náhodou! Táto generácia pripravila pôdu pre všetko, čo prišlo po nich.