Podcast o Klasicizmus a Osvietenstvo v Literatúre

Kapitoly

Úvod do klasicizmu

Vysoké a nízke žánre

Přepis

Marek: Predstav si, že dostaneš za úlohu napísať príbeh. Máš skvelý nápad, ale učiteľ ti povie: "Stop! Musíš sa držať prísnych pravidiel. Žiadne miešanie komédie a tragédie. A tvoj hrdina musí byť... typický." Znie to frustrujúco, však?

Lucia: Presne takto sa mohli cítiť niektorí autori v období klasicizmu. Bol to svet poriadku, rozumu a jasne daných pravidiel.

Marek: A presne o tom sa dnes budeme rozprávať. Toto je Studyfi Podcast.

Lucia: Klasicizmus, ktorý vznikol vo Francúzsku, mal rád systém. Slovo "classicus" znamená vzorový. Vzorom bola antika a najvyšším zákonom sa stal súlad pravdy, krásy a dobra.

Marek: Takže umelci nemohli len tak písať, čo cítili?

Lucia: Presne. Autor musel byť objektívny. Namiesto individuálnych pocitov sa sústredil na všeobecné črty človeka. Vytváral takzvané typy postáv – napríklad typ lakomca alebo pokrytca.

Marek: A tie pravidlá? Počul som, že boli dosť striktné.

Lucia: Veľmi! Nicolas Boileau ich spísal v diele Básnické umenie. Žánre sa delili na vysoké, ako tragédia či epos, a nízke, ako komédia alebo bájka. A hlavne, nesmeli sa miešať!

Marek: Takže žiadna komédia o kráľovi, ktorý si zabudol kľúče od hradu?

Lucia: Presne tak! Vysoké žánre mali vznešených hrdinov a historické témy, zatiaľ čo nízke žánre zobrazovali mešťanov a bežný život. Všetko malo svoje presné miesto.