Podcast o Kampylobakterióza a yersinióza

Kapitoly

Mýtus o najčastejšej nákaze

Čo je kampylobakterióza?

Skrytý problém v chove dobytka

Kampylobakter u ošípaných a oviec

Hydina: Tikajúca časovaná bomba

Ako sa nakazíme my?

Boj proti neviditeľnému nepriateľovi: Dezinfekcia

Legislatíva a kontrola: Kto to stráži?

Čo sa deje, keď sa nákaza potvrdí?

Monitoring hydiny a kľúčové zhrnutie

Ako sa mor šíri

Formy a príznaky

Liečba a prežitie

Prevencia a opatrenia

Záverečné zhrnutie

Přepis

Šimon: Väčšina ľudí si myslí, že keď dostanú otravu jedlom z kuracieho mäsa, takmer na sto percent za to môže salmonela.

Simona: Presne tak si to myslia. Ale čo ak ti poviem, že existuje iná baktéria, ktorá spôsobuje tieto problémy oveľa častejšie, no málokto o nej počul?

Šimon: Naozaj? Takže celé roky neprávom obviňujeme len salmonelu? Kto je ten skutočný vinník?

Simona: Volá sa kampylobakter. A je to jedna z najbežnejších bakteriálnych črevných nákaz u ľudí na celom svete. Počúvate Studyfi Podcast.

Šimon: Dobre, takže kampylobakter. To znie dosť vedecky. Čo to vlastne je a prečo je to zoonóza?

Simona: Je to nákazlivé ochorenie, ktoré postihuje hovädzí dobytok, ovce, ošípané, hydinu a áno, aj nás, ľudí. A presne preto je to zoonóza – choroba prenosná zo zvierat na človeka. Prejavuje sa najčastejšie hnačkami, ale môže spôsobiť aj potraty u zvierat.

Šimon: A kto je za tým? Aký konkrétny mikrób?

Simona: Pôvodcom je rod baktérií s názvom Campylobacter. Sú to také malé, gramnegatívne, mikroaerofilné potvorky. Pre nás sú najdôležitejšie druhy ako Campylobacter jejuni, ktorý je hlavným pôvodcom črevných infekcií u ľudí, a Campylobacter fetus, ktorý robí problémy hlavne u dobytka a oviec.

Šimon: Mikroaerofilné... to znamená, že potrebujú trochu kyslíka, ale nie príliš veľa? Sú to takí vyberaví hostia, však?

Simona: Presne tak, sú to takí introverti vo svete baktérií. Nemajú radi príliš rušnú párty plnú kyslíka.

Šimon: Spomínala si problémy u hovädzieho dobytka. Ako to u nich vyzerá? Je to niečo, čo si farmár hneď všimne?

Simona: To je práve to zákerné. Existuje venerická kampylobakterióza dobytka, ktorú spôsobuje Campylobacter fetus subspecies veneralis. U kráv spôsobuje poruchy plodnosti a potraty, hlavne v 5. až 7. mesiaci gravidity.

Šimon: A čo býky? Sú aj tie choré?

Simona: U býkov je to ešte komplikovanejšie. Často nemajú žiadne viditeľné príznaky. Pôvodca sa im usídli na sliznici predkožky a penisu a môže tam pretrvávať roky, dokonca celý život. Sú z nich v podstate tichí prenášači.

Šimon: Takže býk si žije svoj najlepší život, vyzerá zdravo, a pritom nevedomky šíri nákazu pri každom párení alebo inseminácii? To je dosť zákerné.

Simona: Presne tak. Je to ako tajný agent vo svete dobytka. Preto je kľúčová prevencia – plemenné býky sa musia pravidelne vyšetrovať, minimálne raz ročne, aby sa predišlo šíreniu choroby.

Šimon: Ako sa to zisťuje? Nejaký test z výteru?

Simona: Áno, robí sa mikrobiologické vyšetrenie z výplachu predkožky alebo zo semena. Ak je test pozitívny, zviera sa izoluje a jeho semeno sa musí zlikvidovať. Je to prísne kontrolované.

Šimon: Dobre, takže dobytok máme pokrytý. Čo ďalšie hospodárske zvieratá, napríklad ošípané? Majú aj tie svoje špecifické problémy?

Simona: Samozrejme. U ošípaných, hlavne u mladých prasiatok po odstavení, spôsobuje kampylobakter takzvaný komplex proliferatívnej enteritídy. Znie to zložito, ale v podstate ide o to, že baktérie ako Campylobacter hyointestinalis alebo mucosalis spôsobia bujnenie buniek v čreve.

Šimon: A výsledkom je... predpokladám, že niečo nepríjemné.

Simona: Veľmi nepríjemné. Prasiatka majú hnačku, nechcú žrať, chudnú a v niektorých prípadoch môže dôjsť až k náhlemu úhynu v dôsledku krvácania do čriev. U oviec je to zase podobné ako u dobytka – hlavným problémom sú potraty v druhej polovici gravidity, ktoré spôsobuje najmä Campylobacter fetus subspecies fetus.

Šimon: Zdá sa, že táto baktéria má naozaj talent na narúšanie reprodukčného cyklu. Ako sa ovce nakazia? Tiež pohlavným stykom?

Simona: Nie, u oviec sa prenos pohlavným stykom nepotvrdil. Nakazia sa hlavne nepriamo – kontaminovaným krmivom alebo vodou. Infikované zvieratá totiž vylučujú pôvodcu do prostredia po potrate alebo pôrode.

Šimon: Dobre, ale poďme k tomu, čo sa najviac týka nás, bežných spotrebiteľov. Na začiatku si spomínala kuracie mäso. Prečo je práve hydina takým veľkým problémom?

Simona: Pretože hydina, hlavne kura domáca a morky, sú často bezpríznakovými nosičmi Campylobacter jejuni. Baktéria si spokojne žije v ich tráviacom trakte a zviera vyzerá úplne zdravo. Nevidíš žiadne chudnutie, žiadnu hnačku, proste nič.

Šimon: Čiže farmár ani netuší, že jeho kŕdeľ je infikovaný?

Simona: Presne tak. Problém nastáva až na bitúnku. Počas spracovania sa môže stať, že obsah čriev kontaminuje povrch mäsa. A odtiaľ je už len krôčik do našej kuchyne.

Šimon: A je tá baktéria odolná? Prežije cestu z bitúnku do obchodu a potom k nám domov?

Simona: Je a nie je. Je dosť citlivá na teplo – napríklad pri 74 stupňoch Celzia sa zničí za jednu minútu. Ale miluje vlhko. Vo vlhkom prostredí s neutrálnym pH dokáže prežiť dlhšie obdobie. A to je presne to, čo nájde na povrchu mäsa v chladničke.

Šimon: Takže chladnička ju nezabije, len spomalí. To je dôležitá informácia.

Simona: Presne. Na potravinách skladovaných v chladničkách prežíva bez problémov. Zabije ju až dôkladná tepelná úprava, pasterizácia alebo vysušenie.

Šimon: Fajn, takže máme doma kontaminované kuracie mäso. Ako presne sa z neho dostane nákaza do nášho tela?

Simona: Najčastejšie zjedením nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Letné grilovačky sú v tomto klasickým rizikom. Ďalším zdrojom je nepasterizované, surové mlieko priamo od kravy, alebo kontaminovaná voda.

Šimon: A čo krížová kontaminácia v kuchyni? O tom sa veľa hovorí.

Simona: Áno, to je obrovský problém! Predstav si, že pripravuješ surové mäso na doske na krájanie. Potom tú istú dosku a ten istý nôž, bez umytia, použiješ na krájanie zeleniny do šalátu. Baktérie si práve dostal do jedla, ktoré už tepelne neupravíš.

Šimon: Fuj. Dobre, tomu rozumiem. A keď sa už nakazím, čo ma čaká?

Simona: Čaká ťa horúčkovitá gastroenteritída. To znamená bolesti brucha, často až kŕčovité, a samozrejme hnačka. Choroba má sezónny charakter, najviac prípadov je v letných mesiacoch. Na Slovensku máme ročne okolo 1300 prípadov.

Šimon: Takže čo je najdôležitejšia prevencia v kuchyni? Okrem toho, že nebudem jesť surové kuracie mäso, čo dúfam nikto nerobí.

Simona: Dúfajme. Kľúčové je oddeliť pracovné plochy. Jedna doska na mäso, iná na zeleninu a pečivo. Po každej manipulácii so surovým mäsom si treba dokonale umyť ruky, nôž, aj dosku horúcou vodou a saponátom. A samozrejme, všetko mäso poriadne prepiecť alebo prevariť.

Šimon: Povedzme, že sa nákaza vyskytne na farme. Ako sa farmári zbavia týchto baktérií? Predpokladám, že len umyť dlážku vodou nestačí.

Simona: To rozhodne nie. Pred každou dezinfekciou musí prebehnúť dôkladná mechanická očista. To znamená odstrániť všetok hnoj, podstielku, zvyšky krmiva. Až potom prichádza na rad chémia.

Šimon: Aké látky sa používajú? Je to niečo špeciálne?

Simona: Používa sa viacero prípravkov, záleží od situácie. Napríklad na dezinfekciu technológie v mliečnej výrobe je Campylobacter jejuni citlivý na prípravky s jódom, kvartérne amóniové zlúčeniny alebo fenolové prípravky. Priamo v maštaliach sa často používa napríklad 4% roztok Chloramínu T, 2% lúh sodný, alebo 2% formalín. Všetko má presne stanovenú koncentráciu, teplotu roztoku a čas pôsobenia.

Šimon: Znie to ako seriózna veda. Čo napríklad taký lúh sodný? Spomínaš teplotu 70 až 80 stupňov. To je dosť horúce.

Simona: Áno, teplota roztoku výrazne zvyšuje účinnosť. Je to takzvaná horúca dezinfekcia. Rovnako dôležitá je aj doba expozície, často dve hodiny, a aplikácia sa opakuje dvakrát, aby sa zaručila maximálna účinnosť.

Šimon: A čo exkrementy? Hnoj a hnojovica musia byť tiež plné baktérií.

Simona: Určite. Maštaľný hnoj sa rieši kompostovaním, kde vysoké teploty počas procesu baktérie zničia. Hnojovica sa ošetruje chemicky, pridáva sa do nej napríklad 3% amoniak, pálené vápno alebo kyselina peroctová. Aj pôda na pastvinách a vo výbehoch sa musí asanovať, napríklad páleným vápnom.

Šimon: Dobre, toto všetko znie ako veľa práce a pravidiel. Kto na to dohliada? Existujú nejaké zákony, ktoré toto všetko upravujú?

Simona: Samozrejme, a je ich pomerne dosť. Na úrovni Európskej únie máme kľúčové predpisy, ako napríklad Smernicu o monitoringu zoonóz alebo Nariadenie o kontrole salmonely a iných pôvodcov nákaz z potravín. Tieto predpisy stanovujú, čo a ako sa má kontrolovať, aby sa znížil výskyt týchto baktérií.

Šimon: Takže EÚ vydá nariadenie a to potom platí aj u nás?

Simona: Presne tak. Tieto európske predpisy sú prebraté do našej národnej legislatívy. U nás je základom Zákon o veterinárnej starostlivosti, číslo 39/2007. Ten ustanovuje všetky veterinárne požiadavky na zdravie zvierat, ich ochranu, a aj na bezpečnosť produktov živočíšneho pôvodu.

Šimon: A kto konkrétne vykonáva tú kontrolu v teréne?

Simona: Na Slovensku je to hlavne Štátna veterinárna a potravinová správa, skrátene ŠVPS SR, a jej regionálne zložky, teda RVPS. Tie vykonávajú monitoring, kontroly na farmách, bitúnkoch a v potravinárskych podnikoch. Majú na starosti celý systém od prevencie až po riešenie, keď nákaza prepukne.

Šimon: OK, predstavme si najhorší scenár. Na farme sa potvrdí výskyt kampylobakteriózy. Čo urobí Regionálna veterinárna a potravinová správa?

Simona: Okamžite koná. Prvým krokom je vymedzenie ohniska nákazy, ochranného pásma a pásma dohľadu. Choré a z nákazy podozrivé zvieratá sa okamžite izolujú, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu.

Šimon: A čo liečba? Dávajú sa zvieratám antibiotiká?

Simona: Áno, nasleduje terapeutické alebo preventívne podávanie antibiotík, napríklad streptomycínu alebo tetracyklínov. Zároveň sa nariadi masívne zlepšenie zoohygieny, čo zahŕňa už spomínanú dôkladnú mechanickú očistu a dezinfekciu.

Šimon: Ak ide o býka na inseminačnej stanici, tam sú asi opatrenia ešte prísnejšie, však?

Simona: Určite. Ak má plemenný býk pozitívny test, okamžite sa zakáže odber jeho semena. Všetko semeno odobraté po dátume posledného negatívneho testu sa musí zlikvidovať pod dohľadom štátneho veterinárneho lekára. Je to veľmi prísne, aby sa nákaza nešírila insemináciou po celej krajine.

Šimon: A čo keď sa zistí, že zdrojom nákazy pre ľudí bola nejaká potravina?

Simona: Vtedy RVPS skúma, kde sa stala chyba. Pátrajú po príčinách, zisťujú údaje o potenciálne kontaminovaných potravinách a vykonávajú cielené kontroly. Cieľom je nájsť zdroj a zabrániť tomu, aby sa ďalší ľudia nakazili.

Šimon: Ešte sa vráťme k tej hydine. Keďže sú často bezpríznakové, ako vieme, aká je situácia v našich chovoch? Robí sa nejaký plošný monitoring?

Simona: Áno, robí. Európska únia iniciovala programy na monitoring prevalencie a antimikrobiálnej rezistencie baktérií Campylobacter v kŕdľoch brojlerov. Slovensko sa do tohto programu zapojilo v roku 2007. Vzorky sa odoberajú priamo na farmách, ale aj na bitúnkoch z jatočných tiel.

Šimon: Takže zisťujeme nielen to, koľko kurčiat je infikovaných, ale aj to, či sú baktérie, ktoré v sebe majú, odolné voči antibiotikám?

Simona: Presne tak. To je veľmi dôležitá informácia, pretože nám to pomáha nastaviť správnu stratégiu kontroly a liečby. Celý tento komplexný systém – od monitoringu cez biosekuritu na farmách, hygienu na bitúnkoch až po správne postupy ako HACCP – má jediný cieľ: znížiť riziko pre spotrebiteľa.

Šimon: Dobre, Simona, skúsme to na záver zhrnúť. Aké sú tri najdôležitejšie veci, ktoré by si mal každý zapamätať o kampylobakterióze?

Simona: Po prvé, zabudnite na to, že každá črevná chrípka z kurčaťa je salmonela. Kampylobakter je častejší, než si myslíte. Po druhé, je to zoonóza, takže hygiena pri práci so zvieratami a v kuchyni je absolútny základ. A po tretie, teplo je váš najlepší priateľ. Dôkladná tepelná úprava mäsa a pasterizácia mlieka túto baktériu spoľahlivo zničia.

Šimon: Perfektné zhrnutie. Takže žiadna panika, len rešpekt a poriadne prepečený rezeň. Vďaka za tieto informácie, Simona. Bolo to naozaj poučné.

Simona: Rada som sa podelila. Je dôležité vedieť, s kým máme v kuchyni do činenia.

Šimon: Dobre, Simona, to bolo naozaj fascinujúce. A keď už sme pri baktériách, ktoré dokážu napáchať obrovské škody, myslím, že musíme spomenúť tú najslávnejšiu... alebo skôr najneslávnejšiu. Mor.

Simona: Presne tak, Šimon. Slovo, ktoré dodnes vyvoláva hrôzu. A oprávnene. Je to skvelý príklad, ako môže ochorenie ovplyvniť celú ľudskú históriu.

Šimon: Väčšina z nás si mor spája s potkanmi a blchami. Je to naozaj také jednoduché?

Simona: V podstate áno. Potkaní mor je totiž najčastejším predchodcom epidémií u ľudí. Celé to začína tak, že potkanie blchy sa nakazia na chorých potkanoch.

Šimon: A čo sa stane, keď potkan zomrie?

Simona: No, blcha si musí nájsť nového hostiteľa. A tým je, žiaľ, často človek. Pohryznutím potom prenesie nákazu.

Šimon: Takže blchy sú takí malí taxikári pre baktérie.

Simona: Presne taký, do ktorého by si nechcel nastúpiť. Potom sa to už môže šíriť aj ľudskými blchami z človeka na človeka. Ale to nie je všetko.

Šimon: Ešte je to horšie?

Simona: Môže byť. Nákaza je možná aj cez infikované predmety, alebo — a to je najnebezpečnejšie — kvapôčkovou infekciou. Vtedy hovoríme o pľúcnom more.

Šimon: Takže existuje viacero foriem moru? Ako sa líšia?

Simona: Áno, sú v zásade štyri. Najčastejší je žľazový alebo bubonický mor. Ten prenášajú práve tie blchy. Po dvoch až šiestich dňoch sa objaví horúčka, bolesti a hlavne obrovské, bolestivé zdureniny lymfatických uzlín. Hovorí sa im dymové hrče.

Šimon: To znie strašne bolestivo.

Simona: To aj je. Ak tieto hrče prasknú, pacient sa môže uzdraviť. Ale často sa baktérie dostanú do krvi, vznikne sepsa, a kožné krvácania spôsobia sčernanie kože. Preto sa mu hovorí "čierna smrť".

Šimon: A čo ten pľúcny mor?

Simona: Ten je oveľa rýchlejší a nebezpečnejší. Môže sa vyvinúť z bubonického, alebo sa prenesie priamo z človeka na človeka kašľom. Inkubačná doba je len jeden až dva dni. Začína sa dýchavičnosťou, kašľom s krvavým hlienom a neliečený je prakticky vždy smrteľný.

Šimon: A ďalšie formy?

Simona: Ešte existuje septický mor, kedy ide infekcia priamo do krvi. Ten je takmer vždy smrteľný. A naopak, našťastie, existuje aj abortívny mor, čo je veľmi mierna forma s ľahkou horúčkou, ktorá zanecháva imunitu.

Šimon: Dobre, to je dosť desivé. Dá sa proti tomu dnes vôbec bojovať? Čo hovorí moderná medicína?

Simona: Určite áno, ale kľúčová je rýchlosť. Musíme nasadiť antibiotiká čo najskôr. A tu je jedna zaujímavosť – bežné penicilíny sú úplne neúčinné.

Šimon: Vážne? Tak čo sa používa?

Simona: Používajú sa lieky ako streptomycin alebo doxycyklín. Pri zápale mozgových blán aj chloramfenikol. Správna a rýchla liečba je absolútne kľúčová.

Šimon: Aké sú teda šance na prežitie dnes v porovnaní s minulosťou?

Simona: Ten rozdiel je obrovský. Pri neliečenom pľúcnom a septickom more je úmrtnosť takmer sto percent. S rýchlym nasadením antibiotík ju vieme znížiť na dvadsať až päťdesiat percent. Stále je to vysoké číslo, ale je to neporovnateľné s minulosťou.

Šimon: Takže najlepšie je mor vôbec nedostať. Ako vyzerá prevencia?

Simona: Očkovanie sa už veľmi nepoužíva kvôli vedľajším účinkom. Takže najlepšia profylaxia je stará dobrá hygiena a deratizácia. Boj proti potkanom a blchám je základ.

Šimon: A čo ak sa nákaza už objaví?

Simona: Potom nastupujú prísne opatrenia. Izolácia chorých, karanténa pre kontaktné osoby na šesť dní, nosenie ochranných masiek a rukavíc. A samozrejme, dôkladná dezinfekcia prostredia, napríklad chlórnanom alebo formalínom.

Šimon: Znie to ako scenár z katastrofického filmu.

Simona: Trochu áno, ale práve tieto prísne pravidlá bránia šíreniu. A týka sa to aj podobných chorôb, napríklad yersiniózy, ktorú prenášajú hlodavce a vtáky. Tam je prevencia veľmi podobná – hygiena, deratizácia a hlavne nejesť nedostatočne tepelne upravené potraviny.

Šimon: Takže, ak by sme to mali zhrnúť. Mor je stále s nami, aj keď je našťastie vzácny. Kľúčový je prenos cez blchy z hlodavcov, ale najnebezpečnejšia je pľúcna forma prenášaná vzduchom.

Simona: Presne tak. A hoci je liečba možná, musí byť extrémne rýchla a cielená. Preto je najdôležitejšou zbraňou prevencia: kontrola hlodavcov, hygiena a rýchla reakcia na akékoľvek podozrenie.

Šimon: Skvelé. Myslím, že sme týmto pokryli naozaj širokú škálu fascinujúcich, aj keď niekedy trochu desivých tém. Simona, veľmi pekne ti ďakujem, že si bola s nami počas celej tejto série a podelila sa o svoje vedomosti.

Simona: Aj ja ďakujem za pozvanie, Šimon. Bola to radosť. A dúfam, že sme našim poslucháčom ukázali, aký neuveriteľný je svet mikrobiológie.

Šimon: O tom nepochybujem. Takže, milí poslucháči, toto bola posledná časť nášho Studyfi Podcastu. Dúfame, že ste sa veľa naučili a že vás to bavilo rovnako ako nás. Majte sa krásne a učeniu zdar!

Simona: Dovidenia!