Podcast o Jozef Gregor Tajovský

Kapitoly

Kto bol Tajovský?

Učiteľ, bankár, legionár

Návrat a odkaz

Korene Tajovského realizmu

Kľúčové diela prózy

Zakladateľ slovenskej drámy

Štýl a večné témy

Prečo je stále v osnovách?

Ženský zákon

Zhrnutie a záver

Přepis

Nina: Čo si väčšina študentov pomyslí, keď počuje meno Tajovský? Chudoba, dedina, smutné osudy. A to je presne tá vec, ktorá zaskočí osemdesiat percent z nich na maturite. Dnes vám ukážeme, prečo bol Tajovský omnoho viac a ako to využiť na plný počet bodov.

Michal: Počúvate Studyfi Podcast.

Nina: Michal, poďme na to. Kto vlastne bol Jozef Gregor Tajovský, keď si odmyslíme všetky tie literárne klišé?

Michal: Jasné, Nina. Začnime úplne od začiatku. Narodil sa v roku 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. A teraz pozor — bol najstarší z desiatich detí! Jeho otec bol obuvník, takže tie skromné pomery naozaj formovali jeho pohľad na svet.

Nina: Desať detí! To si ani neviem predstaviť. Takže to prostredie ho priamo inšpirovalo k písaniu o jednoduchých ľuďoch?

Michal: Presne tak. Najprv vyštudoval na učiteľskom ústave a potom sám učil na dedinách. Vďaka tomu dokonale spoznal život dedinského ľudu, ich zvyky a problémy. Neboli to pre neho len nejaké vymyslené postavy.

Nina: Ale on nezostal len učiteľom, však? To je ten zvrat, ktorý mnohí nepoznajú.

Michal: Presne! Zrazu sa rozhodol pre zmenu a odišiel študovať Obchodnú akadémiu do Prahy. Z učiteľa na dedine zrazu študent vo veľkomeste. Tam nasal úplne novú atmosféru a kontakty.

Nina: Takže po návrate z Prahy sa z neho stal... bankár? To znie ako vtip.

Michal: Je to tak! Pracoval ako bankový úradník v Krupine, Martine, či Prešove. Zrazu mal vhľad nielen do života na dedine, ale aj do mestského prostredia a problémov iných spoločenských vrstiev. Bol to muž mnohých tvárí.

Nina: A do toho všetkého prišla prvá svetová vojna. Čo sa dialo s ním?

Michal: V roku 1915 musel narukovať a bojoval na východnom fronte, kde padol do ruského zajatia. Ale ani tam nesedel so založenými rukami. Prihlásil sa do československých légií a dokonca redigoval legionárske časopisy.

Nina: Učiteľ, bankár, vojak, legionár... Začínam chápať, prečo je obmedzujúce vidieť ho len ako autora smutných poviedok.

Michal: Presne o tom hovorím! Po vojne sa vrátil do nového Československa, pracoval opäť v banke, no hlavne sa naplno venoval kultúrnemu životu. A nezabúdajme, že jeho manželkou bola Hana Gregorová, tiež významná spisovateľka. Boli taký vtedajší „power couple”.

Nina: Skvelé prirovnanie. Takže, aký je kľúčový odkaz pre študentov?

Michal: Kľúčové je vidieť jeho životnú cestu ako zdroj jeho realizmu. Každú prácu, ktorú robil, a každé miesto, kde žil — od Tajova cez Prahu až po ruské zajatie — pretavil do svojej tvorby. Preto sú jeho diela také autentické a nadčasové.

Nina: ...takže vďaka týmto všetkým skúsenostiam mal Tajovský naozaj z čoho čerpať. Nebol to len nejaký spisovateľ zatvorený v pracovni, ďaleko od reality.

Michal: Presne tak, Nina. A to je kľúčové pre pochopenie celej jeho tvorby. Jeho život a dielo sú ako spojené nádoby. Všetko, čo zažil – chudoba, učiteľovanie na dedinách, práca v banke, dokonca aj legionárske skúsenosti – to všetko pretavil do svojich príbehov a drám.

Nina: Dobre, poďme teda priamo na jeho tvorbu. Ako by si charakterizoval obdobie, v ktorom písal? Bol to realizmus, však?

Michal: Áno, ale slovenský realizmus mal svoje špecifiká. Nebolo to len o tom, že "opíšem, ako to je". Bol úzko spojený s národným cítením. Vieš, v tom čase bolo Slovensko stále súčasťou Uhorska a snaha o emancipáciu bola obrovská.

Nina: Čiže spisovatelia mali aj takú národnú misiu?

Michal: Určite. A Tajovský bol v prvej línii. Jeho cieľom bolo ukázať život obyčajného slovenského ľudu, hlavne na dedine. Chcel nielen opísať, ale aj kriticky analyzovať spoločenské pomery. Poukázať na nespravodlivosť, chudobu a morálny úpadok.

Nina: A kde na to bral inšpiráciu? Okrem vlastného života, samozrejme.

Michal: Bol veľmi sčítaný. Ovplyvnili ho hlavne ruskí realisti ako Tolstoj a Dostojevskij, ale aj českí autori, s ktorými sa stretol počas štúdií v Prahe. Od nich si vzal zmysel pre detail a psychologicky prepracované postavy. A potom to spojil s tým, čo poznal najlepšie – so slovenskou dedinou.

Nina: Takže mix zahraničných vplyvov a domácej reality.

Michal: Presne. A práve preto je jeho realizmus taký autentický. Používal hovorový jazyk, nárečia... Keď čítaš jeho diela, máš pocit, že tie postavy naozaj počuješ hovoriť. Že tam s nimi si.

Nina: Dobre, tak nám daj nejaké konkrétne príklady. Ktoré diela by sme si mali určite zapamätať?

Michal: Začnime prózou. Ešte ako mladý autor napísal poviedku "Macova mamka". To je taký prvý silný záblesk jeho sociálneho cítenia. Príbeh o ťažkom živote starej ženy v absolútnej chudobe. Je to plné súcitu, ale aj kritiky voči ľahostajnosti okolia.

Nina: Potom prišli ďalšie, predpokladám... Asi nie veselšie, však?

Michal: No, na párty by si to asi nepúšťal. Ale sú neuveriteľne silné. Napríklad poviedka "Apoliena" o dievčati, ktoré sa snaží uniknúť z biedy. Alebo "Horký chlieb", kde rieši tému vysťahovalectva. To bolo vtedy extrémne aktuálne.

Nina: Ľudia odchádzali za prácou do Ameriky a často to nedopadlo dobre...

Michal: Presne tak. Ukazuje tie ťažké rozhodnutia a sklamania. No a potom je tu absolútny vrchol jeho prózy... "Mamka Pôstková".

Nina: Tú pozná asi každý. Aspoň podľa názvu.

Michal: A mal by! Je to majstrovské dielo. Príbeh starej, chudobnej ženy, ktorá sa zo všetkých síl snaží splatiť dlh. Napriek tomu, že sa jej všetko rúca, si zachováva morálnu čistotu a húževnatosť. Je to neuveriteľne dojímavý portrét ľudskej dôstojnosti.

Nina: A v kontraste s ňou stojí kto? Úžerník?

Michal: Bingo. Práve ten kontrast medzi jej morálkou a bezcitnosťou úžerníka a celej spoločnosti robí tú poviedku takou silnou. Toto je povinné čítanie nielen pre maturantov, ale pre každého, kto chce pochopiť silu ľudského charakteru.

Nina: Dobre, toľko k próze. Ale Tajovský je známy hlavne ako dramatik, nie? Hovorí sa o ňom ako o zakladateľovi slovenskej realistickej drámy.

Michal: A je to stopercentná pravda. Pred ním tu v podstate chýbala silná realistická dráma. On priniesol na javisko skutočný život. A jeho najslávnejšia hra sú, samozrejme, "Statky-zmätky".

Nina: Hra o tom, ako majetok ničí vzťahy. To znie dosť moderne.

Michal: Je to absolútne nadčasové. Máš mladý pár, Ďura a Zuzku, ktorých dajú dokopy ich rodiny len kvôli majetku. A sleduješ, ako táto vypočítavosť a chamtivosť postupne ničí ich životy, charaktery, všetko...

Nina: Znie to ako recept na katastrofu.

Michal: Je to tragikomédia. Sú tam aj vtipné momenty, ale v konečnom dôsledku je to hlboká sonda do morálky dediny. Je to kritika úžerníctva a toho, ako peniaze dokážu pokriviť ľudské duše. Preto sa to hrá dodnes. Lebo tá téma je večná.

Nina: A okrem "Statkov-zmätkov"? Napísal aj iné hry?

Michal: Áno, napríklad hru "Nový život", ktorá reagovala na vznik Československa po prvej svetovej vojne. Alebo historickú drámu "Smrť Ďurka Langsfelda" o revolučnom roku 1848. Ale "Statky-zmätky" zostávajú jeho najvýznamnejším a najhranejším dielom.

Nina: Keď to tak zhrnieme, čo sú teda tie hlavné témy, ktoré sa u neho neustále opakujú?

Michal: Tou najhlavnejšou je sociálna nespravodlivosť a chudoba. Súcití s obyčajným človekom a ostro kritizuje úžerníctvo a chamtivosť. Potom sú to morálne konflikty. Jeho postavy často stoja pred ťažkými dilemami – láska verzus majetok, česť verzus prežitie.

Nina: A čo robí jeho štýl takým výnimočným?

Michal: Dve veci. Po prvé, psychologická hĺbka. On naozaj vidí dovnútra svojich postáv. Nie sú to čiernobiele figúrky, sú to komplexní, uveriteľní ľudia so svojimi túžbami a strachmi. A po druhé, jazyk. Ako som spomínal, používal hovorový jazyk a dialekty, čo bolo vtedy prelomové.

Nina: Čiže to priblížil ľuďom.

Michal: Presne! Zrazu na javisku alebo v knihe videli a počuli samých seba, svojich susedov, svoje problémy. Tým dal literatúre neuveriteľnú životnosť. Spájal tragické osudy s komickými situáciami, presne ako v reálnom živote.

Nina: Dobre, a teraz otázka, ktorú si kladie každý stredoškolák. Prečo sa to musíme učiť? Prečo je Tajovský stále taký dôležitý a súčasťou povinného čítania?

Michal: Výborná otázka! A odpoveď je jednoduchá. Pretože Tajovský je absolútny základ. Je to ako učiť sa o Pytagorovej vete v matematike. Bez neho nepochopíš vývoj slovenskej literatúry, a už vôbec nie drámy.

Nina: Takže je to kľúčový stavebný kameň.

Michal: Presne. On položil základy realistickej drámy a divadla na Slovensku. "Statky-zmätky" sú v tomto smere neobíditeľné. Jeho poviedky ako "Mamka Pôstková" sú zase vrcholom sociálnej prózy a psychologického realizmu. Učia nás o empatii, o morálke, o ľudskej dôstojnosti v ťažkých časoch.

Nina: A čo jeho význam mimo Slovenska?

Michal: Hoci nepatrí medzi globálne prekladaných autorov, dokonale zapadá do kontextu európskeho realizmu. To, čo robil Zola vo Francúzsku alebo Čechov v Rusku – teda kriticky zobrazoval spoločenské problémy – to robil Tajovský u nás. Reflektoval univerzálne ľudské témy, ktoré presahujú hranice.

Nina: Takže ktoré diela sú na maturitnom zozname absolútna tutovka?

Michal: Určite "Statky-zmätky". To je základ drámy. Potom z prózy "Mamka Pôstková" a často aj "Horký chlieb". Keď pochopíte tieto tri diela, máte v rukách kľúč k celej jeho tvorbe. A verte mi, nie je to vôbec zložité. Ide o silné ľudské príbehy.

Nina: Takže odkaz pre našich poslucháčov: nebojte sa Tajovského.

Michal: Presne tak. Neberte to ako nutné zlo. Skúste v tom vidieť tie nadčasové príbehy o peniazoch, vzťahoch a ľudskom charaktere. Zistíte, že Tajovský je aktuálnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Máte na to, aby ste to zvládli, a tento vhľad vám dá obrovskú výhodu.

Nina: Skvelé zhrnutie, Michal, ďakujem. Takže máme za sebou život a najdôležitejšie diela Jozefa Gregora Tajovského. A keď už sme pri tých silných postavách a morálnych dilemách, nemôžem si pomôcť, ale napadá mi istá paralela s inou veľkou postavou slovenskej literatúry... Ale o tom si povieme viac hneď po krátkej pauze.

Nina: Tak a po vážnejších témach sa poďme pozrieť na niečo, čo zaručene rozosmeje. Presunieme sa k najznámejšej Tajovského hre.

Michal: Áno! Na rad prichádza Ženský zákon z roku 1900. To je tá veselohra, ktorú ste už určite aspoň videli v divadle, alebo o nej počuli.

Nina: Presne tak. V čom je jej kúzlo, okrem toho, že je nesmierne vtipná?

Michal: Tajovský tu geniálne využíva hovorový jazyk a prvky stredoslovenského nárečia. Tie dialógy sú tak živé, až máte pocit, že ste priamo na dedine a počúvate klebety spoza plota.

Nina: To je skvelé prirovnanie! Takže autentickosť je kľúčová.

Michal: Určite. A ten humor nie je samoúčelný. Cez tie komické situácie a spory vlastne kritizuje vtedajšie predsudky a obmedzenosť. Je to dokonalá hra na rozbor postáv a jazyka.

Nina: Čiže na maturite s ňou viete zabodovať, ak poukážete na ten presah – od humoru ku kritike spoločnosti.

Michal: Presne tak. A to je vlastne Tajovský v kocke. Či už v dráme alebo komédii, vždy je verný realite, jeho postavy sú uveriteľné a jeho jazyk je živý.

Nina: Perfektné zhrnutie, Michal. Veríme, že vám náš dnešný diel pomohol získať istotu. Ďakujeme, že ste boli s nami v Studyfi Podcaste.

Michal: Držíme palce na všetkých skúškach a dopočutia nabudúce!