Podcast o Jozef Cíger Hronský

Kapitoly

Mýtus o autorovi rozprávok

Kľúčové momenty života

Človek milión a sila prírody

Lyrizovaná próza a naturizmus

Kľúčové diela, ktoré musíš poznať

Prečo je Hronský stále dôležitý?

Přepis

Tomáš: Väčšina študentov si myslí, že Jozef Cíger Hronský je hlavne autor Smelého Zajka, taká milá, trochu zastaraná rozprávka pre deti. Priznávam, aj ja som si to dlho myslel.

Sofia: A presne v tom je ten háčik. Každý si povie, áno, Budkáčik a Dubkáčik. Ale turns out, to je len polovica príbehu. Hronský bol v skutočnosti majstrom temných, existenciálnych drám, ktoré sa vŕtajú v utrpení a zmysle života.

Tomáš: Počkaj, takže autor roztomilých zvieratiek písal aj o... existenčnej kríze? To mi nejako nejde dokopy. O tom chcem vedieť viac.

Sofia: A presne o tom si dnes povieme. Počúvate Studyfi Podcast a odhalíme spolu skutočnú tvár jedného z našich najväčších spisovateľov.

Tomáš: Dobre, tak poďme na to od začiatku. Kto vlastne bol Jozef Cíger Hronský, keď odložíme bokom tie detské knižky?

Sofia: Bol to muž mnohých tvárí. Narodil sa v roku 1896 vo Zvolene v rodine tesára, takže od malička poznal život jednoduchých, pracovitých ľudí. To sa neskôr stalo kľúčovým prvkom jeho tvorby.

Tomáš: A jeho kariéra? Predpokladám, že nebol len spisovateľom na plný úväzok.

Sofia: Presne tak. Vyštudoval za učiteľa a učil na viacerých miestach po Slovensku. Dôležitý bol pre neho presun do Martina, centra kultúry, kde sa v roku 1933 stal tajomníkom Matice slovenskej.

Tomáš: Matica slovenská, to znie ako veľká vec.

Sofia: Obrovská. Pod jeho vedením Matica prekvitala. Bola to kľúčová inštitúcia pre národné povedomie a on bol jej motorom. No a popri tom všetkom písal svoje najlepšie diela.

Tomáš: Znie to ako úspešný príbeh... ale tuším, že prišiel nejaký zlom.

Sofia: Bohužiaľ, áno. Po druhej svetovej vojne, v roku 1945, musel emigrovať. Bál sa perzekúcie zo strany nového komunistického režimu a nakoniec sa usadil až v Argentíne.

Tomáš: V Argentíne? To je teda poriadne ďaleko. A čo sa dialo s jeho dielami doma?

Sofia: To je tá smutná časť. Jeho knihy zakázali, meno vymazali z učebníc. Bol na dlhé desaťročia prakticky neexistujúcim autorom. Zomrel v exile v roku 1960.

Tomáš: Wow. Takže bol nielen majstrom drámy v knihách, ale prežil si ju aj v reálnom živote. A kedy sa teda vrátil do našej literatúry?

Sofia: Jeho meno a dielo boli plne rehabilitované až po roku 1989. Jeho pozostatky dokonca v roku 1993 previezli a uložili na Národnom cintoríne v Martine, čím sa ten kruh symbolicky uzavrel.

Tomáš: Takže poďme k jeho tvorbe. Spomínala si existenciálne drámy. Čo sú hlavné témy, ktoré u Hronského nájdeme?

Sofia: Ústrednou témou je osud jednoduchého človeka. On ho sám nazýval „človek milión“. Je to postava z davu, nenápadná, často z vidieka, ktorá čelí obrovským ťažkostiam a nespravodlivosti osudu.

Tomáš: Čiže taký obyčajný hrdina, s ktorým sa vieme stotožniť?

Sofia: Presne. Tento človek trpí, ale nikdy nie je pasívny. Bojuje, hľadá zmysel a silu nachádza buď v sebe, alebo v prírode. A práve príroda je ďalší kľúčový motív.

Tomáš: Ako to myslíš? Príroda je len kulisa, nie?

Sofia: U Hronského nikdy! Príroda je aktívny hráč. Je zdrojom sily, útočiskom, ale vie byť aj neuveriteľne krutá a neúprosná. Vzťah postáv k pôde a k prírodným cyklom je u neho absolútne zásadný.

Tomáš: A okrem toho? Láska, smrť?

Sofia: Samozrejme. Láska, smrť, utrpenie, viera, hľadanie zmyslu života... to všetko tam je. Jeho postavy prežívajú hlboké vnútorné konflikty a morálne dilemy vo svete, ktorý je často krutý a nepochopiteľný. Je to podané s obrovským humanizmom.

Tomáš: Ako toto všetko dokázal dostať na papier? Aký bol jeho štýl?

Sofia: Jeho štýl je jedným slovom... magický. Hovoríme o lyrizovanej próze. To znamená, že jeho texty sú nesmierne poetické. Používa nádherné metafory, prirovnania, personifikácie. Je to próza, ktorá sa číta ako báseň.

Tomáš: Takže to nie je úplne priamočiare rozprávanie deja.

Sofia: Vôbec nie. Hronský majstrovsky pracuje s detailom a vnútornými monológmi. Dostaneš sa postavám priamo do hlavy, cítiš ich zmätok, bolesť aj radosť. Jeho jazyk je navyše veľmi živý, plný starších slov a nárečových prvkov, čo dodáva príbehom autenticitu.

Tomáš: A do akého literárneho obdobia ho vlastne radíme? Spomínala si niečo ako naturizmus...

Sofia: Áno, patrí k hlavným predstaviteľom slovenského naturizmu. Ale pozor, toto nie je ten drsný francúzsky naturizmus, ktorý sa sústredil na biológiu a determinizmus.

Tomáš: V čom je ten slovenský iný?

Sofia: Slovenský naturizmus je o návrate k prírode, k mýtom, k podstate človeka. Je to reakcia na príliš racionálne a schematické smery predtým. Je plný symboliky a emócií. Hronský dokázal tieto európske vplyvy, ako symbolizmus a expresionizmus, geniálne spojiť s našou tradíciou ľudového rozprávačstva.

Tomáš: Dobre, teória je super, ale poďme na konkrétne knihy. Ktoré dielo je absolútny základ?

Sofia: Jednoznačne román Jozef Mak z roku 1933. Toto je vrchol jeho tvorby a kniha, ktorá je prakticky vždy v povinnom čítaní. A právom.

Tomáš: O čom je? Je to ten spomínaný „človek milión“?

Sofia: Presne on! Jozef Mak je obyčajný dedinský človek, ktorému život od narodenia hádže polená pod nohy. Straty, bolesť, nespravodlivosť... no on to všetko prijíma s neskutočnou pokorou a vnútornou silou. Je to hlboko humanistický a poetický román.

Tomáš: To znie dosť ťažko. Je niečo... povedzme, dobrodružnejšie?

Sofia: Určite! Napríklad Andreas Búr Majster. To je historický román o zvonárovi počas protitureckých bojov, ktorý sa snaží zachrániť svoj zvon. Je to vlastne alegória na osud celého slovenského národa, plná legiend a mýtov.

Tomáš: A čo ďalšie dôležité diela pre dospelých?

Sofia: Určite treba spomenúť Pisár Gráč, ktorý má autobiografické prvky a rieši postavenie umelca vo svete. A potom Svet na trasovisku, ďalší silný naturistický román z drsného horského prostredia, kde ľudia bojujú s prírodou aj vlastnými démonmi.

Tomáš: Fajn, a teraz sa vráťme na začiatok. Tie detské knihy. Aký majú význam?

Sofia: Obrovský! Smelý Zajko a Budkáčik a Dubkáčik patria do zlatého fondu slovenskej literatúry pre deti. Sú plné fantázie, hravého jazyka a nenásilne učia deti o odvahe, priateľstve a dobrote. Formovali celé generácie čitateľov.

Tomáš: Takže je to autor pre všetky vekové kategórie. Doslova od škôlky až po maturitu.

Sofia: Presne tak. A to je znakom naozaj veľkého spisovateľa.

Tomáš: Zhrňme si to. Prečo by mal dnešného študenta, ktorý sa pripravuje na maturitu, Hronský zaujímať? Okrem toho, že je v povinnom čítaní.

Sofia: Pretože jeho dielo je nadčasové. Ukázal, že aj príbeh jednoduchého človeka z malej dediny môže niesť univerzálne posolstvá o ľudskej existencii. Jeho témy – utrpenie, hľadanie zmyslu, vnútorná sila – sú aktuálne dnes rovnako ako pred takmer sto rokmi.

Tomáš: A jeho prínos pre literatúru ako takú?

Sofia: Bol jedným z pilierov slovenskej literatúry 20. storočia. Spolu s ďalšími naturistami ako Figuli či Chrobák priniesol úplne nové témy a hlavne nový, poetický jazyk. Obohatil našu literatúru a vďaka prekladom, najmä Jozefa Maka, ju dostal aj do sveta.

Tomáš: Čiže zviditeľnil Slovensko na literárnej mape.

Sofia: Áno. Dokázal, že aj malý národ môže rozprávať veľké príbehy, ktoré rezonujú s čitateľmi kdekoľvek. Jeho humanizmus a súcit s trpiacim človekom sú niečo, čo nás môže inšpirovať aj dnes.

Tomáš: Takže kľúčový odkaz pre maturantov je...?

Sofia: Neberte Hronského len ako povinnú jazdu. Neškatuľkujte si ho ako autora Smelého Zajka. Dajte šancu Jozefovi Makovi a objavíte neuveriteľne hlboký a poetický svet, ktorý vám možno povie niečo dôležité aj o vás samých.

Tomáš: Skvelý záver. Sofia, ďakujem ti veľmi pekne za objasnenie tohto velikána slovenskej literatúry.

Sofia: Aj ja ďakujem. A vám, milí študenti, držíme palce pri čítaní aj pri skúškach!

Tomáš: Presne tak. Majte sa dobre a počujeme sa pri ďalšej časti nášho podcastu.