Podcast o Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

Kapitoly

Úvod do utrpenia

Román, ktorý láme žánre

Človek-milión a jeho osud

Príbeh plný zvratov

Jazyk ako umenie

Kľúčové postavy

Zhrnutie a záver

Přepis

Jakub: Predstavte si, že ste dnes ráno videli na ulici človeka, ktorý sa len tak potichu, bez slova, predieral davom. Možno vyzeral unavene, možno trochu rezignovane, ale išiel ďalej. A vy ste si ani neuvedomili, že ste práve videli moderného Jozefa Maka. Tento človek je totiž všade okolo nás.

Natália: Presne tak, Jakub. A práve o tomto archetypickom „malom“ človeku sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast a my sa ponoríme do jedného z najsilnejších diel slovenskej literatúry.

Jakub: Natália, meno Jozef Cíger Hronský pozná asi každý, ale prečo je jeho román „Jozef Mak“ taký dôležitý aj po takmer sto rokoch?

Natália: Pretože Hronský urobil niečo fascinujúce. Vzal zdanlivo bezvýznamného jednotlivca a ukázal v ňom osud celého národa. Napísal to v roku 1933, v čase krízy a neistoty, a jeho dielo rezonuje dodnes. Hronský žil dlho v emigrácii, takže vedel, čo je to pocit vykorenenia, a to všetko vložil do postavy Maka.

Jakub: Dobre, poďme na to technicky. Aký je to vlastne žáner? Lebo to nie je len taký obyčajný príbeh z dediny, však?

Natália: Vôbec nie. Je to sociálno-psychologický román. Sociálny, lebo ukazuje drsný život na dedine – chudobu, tvrdú prácu, zvyky. A psychologický, lebo sa vŕtame Jozefovi v hlave, v jeho pocitoch a myšlienkach.

Jakub: A cítiť tam aj takú... surovosť. Všetko je opísané veľmi naturalisticky, bez prikrášlenia.

Natália: To je ten naturalizmus. Hronský ti bez servítky ukáže utrpenie, bolesť, pudy. Ale zároveň je to moderné dielo, lebo rieši existenciálne otázky. Má život zmysel? Čo je to osud? To sú otázky, ktoré presahujú jednu dedinu na prelome 19. a 20. storočia, kde sa dej odohráva.

Jakub: Takže tá anonymná dedina a neurčitý čas vlastne robia ten príbeh univerzálnym.

Natália: Presne. Mohlo sa to stať kdekoľvek a kedykoľvek. Príroda tam nie je len pekná kulisa, ale aktívny hráč, ktorý formuje osudy ľudí. Niekedy je útočiskom, inokedy krutým nepriateľom.

Jakub: Poďme k hlavnej myšlienke. Často sa opakuje veta „Človek-milión, nuž vydrž.“ Čo to presne znamená?

Natália: To je srdce celého románu. Hovorí to postava starého dedinčana Ďura, ktorý je takým filozofujúcim komentátorom. Myšlienka je, že utrpenie je súčasťou života. Si len jeden z milióna, tak čo ti ostáva? Musíš vydržať.

Jakub: Znie to dosť pesimisticky. Ako keby sme nemali žiadnu moc nad svojím životom.

Natália: Na prvý pohľad áno, ale je v tom aj obrovská sila. Hronský nehovorí „vzdaj sa“, ale „znášaj to“. Ukazuje dôstojnosť v tichom boji. Hlavnou témou je teda život prostého človeka, jeho hľadanie lásky a miesta vo svete, ktorý mu nič nedaruje.

Jakub: A aké motívy to podporujú? Viem, že je tam láska, práca...

Natália: Áno, kľúčové motívy sú osud, utrpenie, samota, ale aj zradená láska, vzťah k prírode a hlavne tá zvláštna Makova pasivita, ktorá ale nie je slabosťou. Je to skôr rezignácia, za ktorou sa skrýva neskutočný vnútorný vzdor. On sa síce nebráni nahlas, ale ani sa nezlomí.

Jakub: Dobre, zhrňme si dej pre tých, čo si ho potrebujú osviežiť. Ako sa to všetko začína?

Natália: Začína sa to narodením. Jozef Mak je nemanželské dieťa, takže od štartu to má ťažké. Vyrastá v chudobe a jeho nevlastný brat Jano ho od detstva týra.

Jakub: Klasický súrodenecký „vzťah“.

Natália: Presne. Potom sa Jozef zamiluje do krásnej Maruše. Ale kým je na vojne, jeho krutý brat Jano mu ju jednoducho ukradne a ožení sa s ňou.

Jakub: Au. To musela byť rana.

Natália: Obrovská. Jozef sa po návrate z vojny zosype. Ale život ide ďalej. Ožení sa s inou ženou, tichou a trpezlivou Julou, ktorá ho úprimne miluje. No dráma pokračuje, lebo všetci žijú v jednom dome. Jozef, Jula, Jano aj Maruša.

Jakub: To znie ako recept na katastrofu. Žiť pod jednou strechou so ženou, ktorú si miloval, a s bratom, ktorý ti ju vzal?

Natália: A presne tak to aj je. Maruša pod Janovým terorom chradne, Jano sa utápa v alkohole. Je to špirála nešťastia. Jozef sa snaží udržať si aspoň kúsok pokoja, ale všetko sa na neho valí. Ale on... vydrží. To je pointa. Prijme svoj údel.

Jakub: Hronského štýl je vraj jedinečný. Čím je taký špecifický?

Natália: Jeho jazyk je neuveriteľne bohatý. Mieša lyrické, poetické opisy s drsnými, až surovými výrazmi. Používa nárečie, čo dodáva príbehu autentickosť. A je majstrom v symbolike.

Jakub: Ako napríklad?

Natália: No, samotné meno Mak. Mak je krásny kvet, ale zároveň má trpkú chuť a dáva sa z neho ópium na utíšenie bolesti. To je presne Jozefov život – je v ňom krása, ale hlavne trpkosť a tiché znášanie bolesti. Celá príroda je u neho živá, personifikovaná, dýcha a cíti spolu s postavami.

Jakub: A ako je to s rozprávačom? Sleduje len dej, alebo sa do toho aj zapája?

Natália: To je na tom to najlepšie! Rozprávač je vševediaci, ale nie je neutrálny. Je veľmi blízko Jozefovi, prihovára sa mu, komentuje dej, filozofuje. Občas mám pocit, že ho objíma a hovorí mu: „Vydrž, chlapče.“ Je to veľmi empatický, takmer lyrický hlas v strede tej všetkej drsnosti.

Jakub: Takže to nie je len suchý opis udalostí, ale skôr hlboký ponor do duše.

Natália: Presne tak. A práve táto kombinácia – silný príbeh, hlboká myšlienka a majstrovský jazyk – robí z Jozefa Maka dielo, ktoré si jednoducho musíte pamätať.

Jakub: Fantastické zhrnutie. Cítim sa, akoby som ten boj prežíval spolu s Makom. A to je len začiatok toho, čo medzivojnová literatúra ponúka.

Jakub: Takže keď už rozumieme deju a hlavným myšlienkam, poďme sa pozrieť na to, kto vlastne tie myšlienky nesie. Charakteristika postáv je tu kľúčová.

Natália: Presne tak. Bez nich by to bol len prázdny príbeh. Hlavné postavy sú štyri a každá má svoju nezameniteľnú úlohu. Máme tu Jozefa Maka, jeho prvú lásku Marušu, nevlastného brata Jana a nakoniec manželku Julu.

Jakub: Začnime Jozefom Makom. Hovorí sa o ňom ako o "človeku milióne". Čo to presne znamená?

Natália: Je to symbol prostého, utláčaného človeka, ktorý akoby bol predurčený trpieť. Je pasívny, pokorný, ale zároveň v sebe skrýva obrovskú vnútornú silu. Jeho život je neustály boj... ale on sa nikdy nevzdáva.

Jakub: A jeho brat Jano je jeho úplný opak, však? Taký klasický dedinský zloduch.

Natália: To si vystihol. Jano je krutý, sebecký a závistlivý. Je motorom mnohých Jozefových trápení. A proti tejto temnote stoja dve ženské postavy. Maruša symbolizuje zničenú nevinnosť a tragickú lásku, zatiaľ čo Jula predstavuje tichú, trpezlivú silu a stabilitu domova.

Jakub: Super. Takže aby sme si to zhrnuli... dnes sme si prešli dielo Jozef Mak od A po Z. Od expresionizmu, cez hlavné myšlienky a symboly, až po tieto fascinujúce, komplexné postavy. Dúfam, že vám to pomôže pri maturite.

Natália: Verím, že áno. Nie je to ľahké čítanie, ale je nesmierne hlboké. Dáva zmysel, prečo je to povinná literatúra. Ďakujem, že ste s nami boli, a držím palce.

Jakub: Aj ja sa pripájam. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Ahojte!