Podcast o Jazykové štýly a typy rozprávačov
Jazykové štýly a typy rozprávačov: Kompletný rozbor pre študentov
Podcast
Jazykové štýly a rozprávač: Tvoja tajná zbraň na maturite
Délka: 4 minut
Kapitoly
Úvod do jazykových štýlov
Prehľad šiestich štýlov
Kto je rozprávač?
Vševedúci vs. Personálny
Nespoľahlivý rozprávač a tipy
Zhrnutie a záver
Přepis
Lenka: Predstav si, že sedíš na maturite, test máš pred sebou... a presne táto otázka ti pristane na stole. Priraďte ukážku k správnemu jazykovému štýlu.
Filip: A presne tu sa ukáže, kto sa učil a kto len tipuje. Toto je téma, ktorá dokáže buď zachrániť, alebo potopiť. A my ti ukážeme, ako v nej zažiariť.
Lenka: Počúvate Studyfi Podcast. Poďme na to.
Filip: Dobre, takže, jazykové štýly. Znie to hrozne teoreticky, ale predstav si to ako šatník. Máš v ňom rôzne oblečenie na rôzne príležitosti, však?
Lenka: Jasné. Na rande si nedám tepláky a do posilky nejdem v spoločenských šatách.
Filip: Presne! A presne takto fungujú aj jazykové štýly. Máme ich šesť a delíme ich do troch skupín. Na tie osobné, čiže subjektívne... potom verejné, objektívne... a nakoniec také, čo sú niekde medzi.
Lenka: Tak poďme na ten „šatník”. Čo sú tie osobné štýly?
Filip: Sem patrí hovorový a umelecký. Hovorový používaš každý deň s kamarátmi – je spontánny, plný slangu a často nedokončíš vetu. A umelecký, to je svet literatúry. Autor má absolútnu slobodu, hrá sa so slovami, s metaforami, aby v tebe vyvolal emócie.
Lenka: Okej, to dáva zmysel. A čo tie objektívne, tie verejné?
Filip: Tu nájdeme náučný a administratívny štýl. Náučný je jazyk vedy a učebníc – presný, logický, bez emócií. Sú tam samé termíny a fakty.
Lenka: A administratívny? To znie ako niečo z úradov.
Filip: Presne. Žiadosti, zmluvy, zákony... Je to jazyk, ktorý znie, akoby ho napísal robot. Ale veľmi precízny robot. Maximálne vecný a strohý.
Lenka: Dobre. A ostali nám tie zmiešané, subjektívno-objektívne.
Filip: Áno, publicistický a rečnícky. Publicistický je v médiách – informuje, ale zároveň sa ťa snaží ovplyvniť. A rečnícky, to sú prejavy. Cieľom je presvedčiť a zapôsobiť na publikum, napríklad na stužkovej.
Lenka: Super, v štýloch mám jasno. Ale často sa v testoch objavuje aj otázka na rozprávača. Kto to vlastne je?
Filip: Výborná otázka! A pozor, toto je častá chyba – rozprávač nie je autor! Autor je reálny človek, ktorý knihu napísal. Rozprávač je fiktívna postava, ktorú si autor vymyslel, aby nám prerozprával príbeh.
Lenka: Aha! Takže Janko Kráľ nenapísal baladu ako nejaký duch, ale vytvoril si na to postavu rozprávača.
Filip: Presne tak. A tých rozprávačov máme viac druhov, ale poďme na toho najčastejšieho. Takzvaný Ja-rozprávač.
Lenka: To bude asi niekto, kto hovorí v prvej osobe, však?
Filip: Uhádla si. Príbeh sledujeme v prvej osobe, čiže cez „ja”. Tento rozprávač je zvyčajne hlavnou postavou. Vidíme svet len cez jeho oči a poznáme len jeho myšlienky. Je to extrémne subjektívne.
Lenka: Takže ak čítam: „Vošiel som do izby a nevedel som, čo si mám o tom myslieť,”... tak je to jasný Ja-rozprávač.
Filip: Stopercentne. A tým pádom nevieš, čo si myslia ostatné postavy, iba ak ti to on sám povie. O ďalších typoch si povieme nabudúce.
Lenka: Takže ja-rozprávača máme v malíčku. Poďme na jeho kolegu, on-rozprávača. Ten sa zdá byť o niečo zložitejší.
Filip: Vôbec nie! Predstav si ho ako boha príbehu. To je ten klasický, vševedúci rozprávač. Vie všetko o všetkých postavách, čo si myslia, čo cítia... možno aj čo mali na raňajky.
Lenka: Dobre, to je jasné. Ale existuje aj personálny, však? Aký je v tom rozdiel?
Filip: Presne. Personálny rozprávač je ako kamera na ramene jednej postavy. Sleduje len ju. Vidíme svet jej očami a poznáme myšlienky len tejto jedinej postavy. Je to oveľa intímnejšie.
Lenka: A čo taký nespoľahlivý rozprávač? To znie ako niekto, komu by som nepožičala peniaze.
Filip: V podstate áno! Je to rozprávač, ktorý nám klame, je dieťa, alebo má skreslené vnímanie reality. Čitateľ vlastne musí pátrať po tom, čo sa naozaj stalo. Je to taká detektívka.
Lenka: Super! A rýchla pomôcka na maturitu? Na toto všetci čakajú.
Filip: Jasné. Vidíš slovesá v prvej osobe ako „videl som“? Je to ja-rozprávač. Ak sú v tretej, ako „videl“, je to on-rozprávač. A pozor na chytáky ako fejtón, ktorý je na hrane štýlov.
Lenka: Perfektné. Takže, prešli sme si všetko, od lyriky až po rozprávačov. Dúfame, že vám tieto tipy naozaj pomôžu.
Filip: Presne tak. Máte na to, aby ste to zvládli s prehľadom. Dajte do toho všetko, veríme vám.
Lenka: Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Držíme vám palce a počujeme sa nabudúce!