Podcast o Jazykové roviny a analýza Jozefa Maka

Kapitoly

Úvod do jazykovedy

Znelostná asimilácia

Próza medzi vojnami

Jozef Cíger Hronský a človek milión

Tragický osud Jozefa Maka

Zhrnutie a záver

Přepis

Tomáš: ...a presne to je na tom to fascinujúce! Že jazyk funguje na dvoch úplne odlišných úrovniach naraz!

Tereza: Presne! Ako nejaký tajný kód, ktorý všetci poznáme, ale neuvedomujeme si jeho pravidlá. Počúvate Studyfi Podcast.

Tomáš: Presne tak. Jazykoveda, alebo lingvistika, skúma jazyk ako abstraktný systém, teda kód, a zároveň aj ako konkrétnu reč, čiže text.

Tereza: A tento systém má nejaké časti, však? Ako také stavebné kocky.

Tomáš: Správne. Hovoríme im jazykové roviny. Máme zvukovú, čiže fonetickú, potom významovú, teda lexikálnu, tvarovú-morfologickú a nakoniec skladobnú, syntaktickú.

Tereza: Dobre, poďme na konkrétny príklad. Čo sa deje na tej zvukovej rovine?

Tomáš: Super otázka! Tam dochádza napríklad k znelostnej asimilácii, alebo jednoduchšie, k spodobovaniu. To je prispôsobenie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások.

Tereza: Aha! Takže preto nepovieme "žab-ka", ale pekne mäkko "žapka"?

Tomáš: Presne! Alebo keď povieme "dub padol", takmer to znie ako "dup padol". Deje sa to vo vnútri slov, na ich hraniciach, a dokonca aj na konci, napríklad pri slove "príď".

Tereza: Takže si vlastne len uľahčujeme prácu, aby sa nám lepšie rozprávalo? To je celkom efektívne!

Tomáš: Jazyk je extrémne efektívny. Ale poďme sa teraz pozrieť na tú významovú rovinu...

Tereza: Presne tak, poďme na to! A téma je dnes naozaj veľká — medzivojnová slovenská próza. Čo všetko sa vtedy dialo? Mám pocit, že to muselo byť veľmi turbulentné obdobie.

Tomáš: Absolútne. Predstav si tú dobu po roku 1918. Všetko sa menilo. Spisovatelia sa vracali k vojnovým zážitkom, spomínali na mladosť, ale hlavne riešili novú sociálnu a politickú situáciu.

Tereza: A to sa odrazilo aj v rôznych umeleckých smeroch, však?

Tomáš: Áno. Zjednodušene sme tu mali dve hlavné línie. Prvou bol realizmus, ktorý mal ale viacero podôb. Od toho tradičného, cez sociálno-psychologický, až po socialistický realizmus.

Tereza: Počkať, sociálno-psychologický? To znie... komplikovane.

Tomáš: Vôbec nie! Znamená to len, že autori sa snažili preniknúť hlbšie do vnútra človeka. A presne tu exceloval jeden z našich najväčších autorov, Jozef Cíger Hronský.

Tereza: Hronský! Toho poznáme všetci, minimálne z kníh pre deti ako Smelý zajko.

Tomáš: Presne tak! Ale jeho tvorba pre dospelých je neuveriteľne hlboká. Bojoval na talianskom fronte, bol tajomníkom Matice slovenskej... Všetky tieto skúsenosti vložil do svojich diel.

Tereza: A jeho najznámejším je asi Jozef Mak, však?

Tomáš: Jednoznačne. Je to sociálno-psychologický román o obyčajnom človeku z dediny. Ale Hronský v ňom predstavil fascinujúci koncept — „človek milión“.

Tereza: Čo to presne znamená?

Tomáš: Predstav si človeka, ktorý nie je hrdina, nemení svet, ale jednoducho prijíma svoj osud. Znesie všetko — zradu, smrť blízkych, nespravodlivosť. A práve v tom je jeho obrovská sila.

Tereza: Takže jeho veľkosť je v tom, že všetko vydrží a ide ďalej?

Tomáš: Presne. Ako hovorí autor v závere: „Trp, Jozef Mak... najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ Je to symbol slovenskej húževnatosti.

Tereza: Keď si to takto povedal, znie to dosť smutne. Aký bol jeho príbeh v skratke?

Tomáš: Narodil sa ako nemanželské dieťa. Zamiloval sa do Maruše, postavil si dom, ale musel ísť na vojnu. Keď sa vrátil, jeho brat si vzal Marušu a bývali v jeho dome.

Tereza: To je strašné! Takže v podstate mal horší pondelok ako my všetci dokopy, a to každý deň.

Tomáš: Dá sa to tak povedať. Maruša sa zmenila k horšiemu, začala piť. Jozef si zo súcitu zobral za ženu kaliku Julu, ktorá ho verne čakala aj z väzenia.

Tereza: A bol s ňou nakoniec šťastný?

Tomáš: Život mu nedoprial ani to. Maruša sa utopila a Jule po druhom pôrode zlyhalo srdce. Zostal sám s deťmi, ale... neprestal žiť. Jednoducho prijal, čo prišlo, a žil ďalej svoj poctivý život.

Tereza: Páni. To je naozaj silný príbeh. Takže, ak by sme si mali odniesť jednu vec z dnešnej časti, čo by to bolo?

Tomáš: Že literatúra nám ukazuje nielen veľké historické udalosti, ale aj nesmiernu silu, ktorá sa skrýva v obyčajnom človeku. A že jazyk je neuveriteľne flexibilný nástroj, ako sme videli pri spodobovaní.

Tereza: Skvelé zhrnutie! Verím, že ste si to dnes užili rovnako ako my. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast.

Tomáš: Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!