Podcast o Jazyková komunikácia a Slovenská literárna moderna

Kapitoly

Úvod do komunikácie

Druhy komunikácie

Od bežnej po oficiálnu

Ako komunikovať efektívne?

Základná jednotka: Komunikát

Kód a šum

Stratégia a spätná väzba

Princípy úspešnej komunikácie

Od kontextu k moderne

Čo je to symbolizmus?

Ivan Krasko: Hlava moderny

Noc a samota

Verše a odkaz

Přepis

Simona: Takže v podstate každým jedným pohľadom, každým gestom... niečo komunikujeme?!

Peter: Presne tak! Aj keď sme ticho, naše telo hovorí za nás. Je to fascinujúce.

Simona: Dobre, toto musíme rozobrať. Počúvate Studyfi Podcast.

Peter: Komunikácia je v podstate prenos informácie. Používame na to spoločný systém znakov, najčastejšie jazyk.

Simona: Takže ja, autor, niečo poviem tebe, adresátovi. A celé sa to deje v nejakej komunikačnej situácii.

Peter: Správne. A na tú situáciu sa môžeme vždy pýtať: Kto hovorí? Čo? Komu? Prečo? A samozrejme aj ako a kde.

Simona: To dáva zmysel. Poďme na tie druhy, lebo tých je celkom dosť.

Peter: Začnime základným delením. Máme verbálnu, teda slovnú, a neverbálnu, teda neslovnú komunikáciu.

Simona: Jasné, verbálna sú slová. Ale tá neverbálna... to je to, keď kamoška povie 'som v pohode', ale tvári sa, akoby jej uleteli včely?

Peter: Presne! Gesto, mimika... červenanie líc, sklopené oči. To všetko je komunikácia, ktorá často prezradí viac ako slová.

Simona: Takže si treba dávať pozor na reč tela. A čo priama a nepriama komunikácia?

Peter: Priama je, keď sme tu a teraz spolu. Hneď vidím, či mi rozumieš, funguje tu okamžitá spätná väzba.

Simona: A nepriama je napríklad list alebo email. Tam tá spätná väzba chýba a ľahko vzniknú nedorozumenia.

Peter: Presne. Aj keď dnešné technológie ako chaty a videohovory tie nevýhody celkom stierajú.

Simona: Ďalšie delenie, ktoré mi napadá, je bežná a oficiálna komunikácia. Je to veľký rozdiel.

Peter: Obrovský. Bežná je v súkromí, s kamošmi. Používaš slang, nespisovné slová, nedokončené vety...

Simona: A v oficiálnej, napríklad v škole alebo na úrade, musím použiť spisovný jazyk a zdvorilostné formulky.

Peter: Presne tak. A s tým súvisí aj monológ a dialóg. Monológ je ako prednáška, jeden hovorí. Dialóg je náš rozhovor, kde sa role striedajú.

Simona: Dobre, a aké sú také... prístupy v komunikácii?

Peter: Tu je dôležité poznať asertívnu komunikáciu. Presadíš svoj názor, ale s rešpektom a bez urážania ostatných.

Simona: To znie ako super zručnosť pre skupinové projekty. Aby sa ľudia nepohádali.

Peter: Presne. Opakom je devalvujúca komunikácia, ktorá je často agresívna. A cieľom by mala byť efektívna komunikácia.

Simona: Kde sa snažíme pochopiť jeden druhého a byť empatickí.

Peter: Presne. Celý ten komunikačný reťazec začína u autora, ktorý informáciu kóduje. A to, aký si človek – tvoj vek, vzdelanie, nálada – všetko ovplyvňuje, ako správu pošleš.

Simona: Super. Takže aby som to zhrnula: komunikácia je všade, má kopu foriem a kľúčom je byť si vedomý nielen toho, čo hovoríme, ale aj ako to hovoríme. Skvelé, poďme ďalej.

Peter: Presne tak. A keď už hovoríme o tom, ako komunikujeme, poďme si pomenovať tú základnú jednotku. Tou je komunikát.

Simona: Komunikát? To znie dosť odborne. Čo to presne je?

Peter: Vôbec nie je. Je to vlastne akákoľvek ucelená správa. Môže to byť román, vtip, ale aj poštový poukaz alebo objednávka, kde len vypĺňaš kolónky.

Simona: Aha! Takže komunikát môže byť aj nesúvislý text? Ako napríklad ten dotazník, čo som včera vypĺňala?

Peter: Presne. A môže byť hovorený, písaný, vecný, umelecký... Je to proste základný balíček informácií, ktorý posielame.

Simona: Dobre, takže mám balíček informácií. Ako ho pošlem? Potrebujem asi nejakú poštovú službu, nie?

Peter: V podstate áno. A tou službou je kód a komunikačný kanál. Kód je jednoducho jazyk, ktorý používame – systém znakov a pravidiel.

Simona: Čiže slovenčina, angličtina... alebo aj nárečie, ktorým hovorím s babkou?

Peter: Áno! Počas rozhovoru môžeš kľudne zmeniť kód. Proces, kedy svoje myšlienky meníš na slová, sa volá kódovanie. A keď ich niekto počúva a snaží sa im porozumieť, je to dekódovanie.

Simona: A kanál je to, cez čo to letí? Vzduch, telefónny signál?

Peter: Si to ty. A bohužiaľ, v každom kanáli môže vzniknúť komunikačný šum. To je čokoľvek, čo sťažuje pochopenie.

Simona: Ako napríklad keď mi seká internet pri videohovore?

Peter: Alebo zlá výslovnosť, nečitateľné písmo, alebo aj keď jednoducho nepoznáš nejaké slovo. To všetko je šum.

Simona: Dobre, takže ja niečo zakódujem, pošlem to a dúfam, že na druhej strane to správne dekódujú. Ale čo ak nie?

Peter: Tu prichádza na rad spätná väzba. Sleduješ reakcie toho druhého. Kýve hlavou, mračí sa, smeje sa... a podľa toho prispôsobuješ, čo hovoríš ďalej.

Simona: Takže je to taký tanec. Krok ja, krok ty.

Peter: Krásne prirovnanie. A dôležité je tiež poznať komunikačnú stratégiu autora. Teda jeho zámer. Keď na teba niekto vykríkne „Ty si ale dobrý!“, musíš z kontextu zistiť, či je to pochvala alebo irónia.

Simona: Jasné. Aby som sa neurazila zbytočne. Alebo naopak, aby som sa netešila z urážky.

Peter: Presne. Autor môže použiť informačný postup, argumentačný, keď ťa o niečom presviedča, alebo agitačný, keď ťa chce pre niečo získať.

Simona: Dobre, je toho dosť. Existujú nejaké zlaté pravidlá, aby sme sa v tom celom nestratili a komunikovali efektívne?

Peter: Samozrejme. Sú to takzvané princípy komunikácie. Prvým je princíp kooperácie – snažíme sa priblížiť úrovni toho druhého.

Simona: Čiže nebudem na prváčika hovoriť ako na profesora kvantovej fyziky. Chápem.

Peter: Presne. Potom je tu princíp zdvorilosti. To je základ. Ak si drzý, rozhovor sa rýchlo skončí.

Simona: Logické. A čo je posledné?

Peter: Princíp irónie. S tou treba narábať veľmi opatrne. Môže konverzáciu oživiť, ale rovnako ľahko môže niekoho uraziť, ak nepochopí, že to myslíš zo žartu.

Simona: Super. Takže byť kooperatívny, zdvorilý a s iróniou opatrne. To znie ako fajn návod. A čo konkrétne podmienky, v ktorých sa rozhovor odohráva?

Peter: No, tie podmienky, alebo teda kontext, sú absolútne kľúčové. A to ma privádza k našej poslednej téme. K Slovenskej literárnej moderne.

Simona: Dobre, takže začiatok 20. storočia. Čo bolo na tej moderne také... moderné?

Peter: Dobrá otázka. Hlavne to, že sa autori prestali sústrediť len na národnú tematiku. Zrazu začali písať o svojich vlastných, subjektívnych pocitoch. O túžbach, smútkoch, o vnútornom svete.

Simona: Čiže viac ja, menej my?

Peter: Presne tak. A hlavnými smermi, ktoré sa u nás presadili, boli symbolizmus a impresionizmus.

Simona: Zostaňme pri symbolizme. Čo si pod tým mám predstaviť?

Peter: Symbolizmus neopisuje veci priamo. Namiesto toho používa symboly. Takže nepovie „som smutný“, ale opíše napríklad holé topole v hmle, ktoré ten smútok evokujú.

Simona: Chápem. A jeden symbol môže mať viac významov?

Peter: Áno, to je na tom to skvelé. Symbol nikdy nemá len jeden presný význam. Môže znamenať samotu, smrť, ale aj slobodu alebo krásu. Záleží od kontextu. Väčšinou ale u básnikov prevládal smútok a sklamanie zo spoločnosti.

Simona: Takže to nebolo práve veselé čítanie na pláž.

Peter: To rozhodne nie. Symbolisti neboli typickí optimisti.

Simona: A kto bol hlavnou hviezdou tohto smeru na Slovensku?

Peter: Jednoznačne Ivan Krasko. On je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej lyriky. Zaujímavé je, že jeho vlastné meno bolo Ján Botto.

Simona: Počkať, ako ďalší slávny Botto?

Peter: Presne tak, ale sú to len menovci. Tento bol povolaním chemický inžinier a počas vojny bojoval na ruskom aj talianskom fronte.

Simona: Wau. A jeho tvorba? Bola rozsiahla?

Peter: Práveže vôbec. Vydal iba dve básnické zbierky. Ale tie dve zbierky sú absolútne kľúčové diela slovenskej poézie 20. storočia.

Simona: Tak poďme na tú prvú. Aká bola?

Peter: Volala sa *Nox et solitudo*, čiže Noc a samota. A ten názov hovorí za všetko. Sú to básne plné smútku, opustenosti, beznádeje. Básnik uniká do samoty, je zúfalý a sklamaný.

Simona: A aké symboly používal na vyjadrenie týchto pocitov?

Peter: Typické sú obrazy ako čierna noc, šedá hmla, havran alebo topole bez lístia. Všetko, čo vyjadruje stav jeho duše. Svoj život napríklad prirovnáva k „sivej mútnej kaluži“.

Simona: Silný obraz. A písal len o smútku?

Peter: Nie len. Hlavné témy boli ľúbostný cit, spomienky na domov a matku, príroda a úvahy o vlastnom osude. Ale každá jeho báseň je nesmierne úprimná spoveď toho, čo reálne prežil.

Simona: Zlepšilo sa to niekedy? Napísal aj niečo veselšie?

Peter: Druhá a zároveň posledná zbierka sa volá *Verše*. Tú už venoval svojej snúbenici a je v nej cítiť menej pesimizmu. Básnik sa vyrovnáva s bolesťou a hovorí, že treba bojovať a žiť.

Simona: To je pekný posun. Sú v nej aj iné témy?

Peter: Áno, zaradil tam aj niekoľko básní so sociálnym motívom, ako *Otrok* alebo *Otcova roľa*. Otrok symbolizuje utrpenie národa a otcova roľa je symbolom domoviny.

Simona: Takže na záver, čo je pre Kraska najtypickejšie?

Peter: Hĺbka a úprimnosť. Potom symboly, hudobnosť verša a bohaté zmyslové vnímanie. Jeho básne sú neskutočne ľubozvučné.

Simona: Super. Takže slovenská moderna znamenala prechod k osobným témam, jej hlavným smerom bol symbolizmus a vedúcou osobnosťou Ivan Krasko s jeho dvoma, no o to silnejšími zbierkami. Vďaka Peter, toto bolo skvelé zhrnutie.

Peter: Rado sa stalo. Krasko je autor, ku ktorému sa oplatí vracať.

Simona: Súhlasím. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Počujeme sa pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa pekne!