Test na Ján Huňady a Matej Korvín: Uhorskí panovníci

Ján Huňady a Matej Korvín: Panovníci, Reformy, Akadémia

Otázka 1 z 50%

Ján Huňady si ako úspešný vojvodca vybudoval zanedbateľný politický vplyv.

Test: Uhorskí panovníci a vojvodcovia, Renesančný kráľ a reformy, Smrť a spravodlivosť

20 otázok

Otázka 1: Ján Huňady si ako úspešný vojvodca vybudoval zanedbateľný politický vplyv.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že Ján Huňady si ako úspešný vojvodca vybudoval veľký politický vplyv, nie zanedbateľný.

Otázka 2: Aké boli charakteristické znaky profesionalizovanej armády Mateja Korvína?

A. Jeho vojskám sa hovorilo „čierne vojsko“.

B. Armáda bola pomenovaná podľa vojvodcovho prídomku „Korvín- havran“.

C. Sila jeho armády spočívala v dlhoročnej obrane Uhorska organizovanej kráľom Žigmundom Luxemburským.

D. Vojská Mateja Korvína boli známe pod prezývkou „turkobijca“.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov Matej Korvín profesionalizoval armádu, pričom jeho vojskám sa hovorilo „čierne vojsko“ a ich názov súvisel s jeho prídomkom „Korvín- havran“.

Otázka 3: Medzi fakultami Academie Istropolitany sa nachádzala aj Prírodovedecká fakulta.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Academia Istropolitana mala fakulty: Filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku.

Otázka 4: Bol kráľ podľa povesti spravodlivým vládcom a ochrancom slabých a chudobných?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa povesti bol kráľ spravodlivým a ochrancom slabých a chudobných.

Otázka 5: Ktorým z nasledujúcich činov panovník aktívne podporoval kultúru v období renesancie podľa poskytnutých materiálov?

A. Zaviedol nové dane, čím získal prostriedky na kultúrne projekty.

B. Založil Academiu Istropolitana, prvú univerzitu na území dnešného Slovenska.

C. Bol spravodlivým kráľom a ochrancom slabých a chudobných, čo vytvorilo priaznivé podmienky pre umenie.

D. Podporoval kultúru v období renesancie prostredníctvom pozvania profesorov ako Ján Vitéz a Martin Bylica.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov panovník podporoval kultúru v období renesancie založením Academie Istropolitany a privedením významných profesorov ako Ján Vitéz a Martin Bylica. Zavádzanie daní bolo súčasťou hospodárskych reforiem a jeho spravodlivosť nebola priamo spojená s podporou kultúry v materiáloch.