Podcast o Industrializácia a vývoj dizajnu

Kapitoly

Zrod profesie dizajnéra

Priemyselná revolúcia a jej dopady

Problémy masovej výroby

Hnutie Arts and Crafts

Michael Thonet a revolúcia v nábytku

Teoretici dizajnu: Gottfried Semper

Hľadanie nového štýlu

Prvé vzorníky: Anglicko

Prvé vzorníky: Nemecko

Štyri revolúcie

Zrod masovej výroby

Kvalita vs. kvantita

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Sedeli ste už niekedy v kaviarni na tej klasickej, ohýbanej drevenej stoličke? Takej s okrúhlym sedadlom a operadlom z dvoch oblúkov? Určite áno. Ale stavím sa, že ste nevedeli, že príbeh presne tejto stoličky... je vlastne príbehom zrodu celého jedného povolania. Povolania dizajnéra.

Lukáš: Presne tak, Lucia. Tá stolička je ikona a jej príbeh dokonale ilustruje obrovskú zmenu v spoločnosti, ktorá navždy oddelila návrh od výroby. A presne tam sa to celé začalo.

Lucia: Vitajte pri Studyfi Podcast. Poďme teda na to. Lukáš, hovoríš o oddelení návrhu a výroby. Čo to presne znamená? Veď predtým predsa ľudia tiež veci navrhovali aj vyrábali, nie?

Lukáš: Áno, ale kľúčové je, že to robila tá istá osoba. Pred priemyselnou revolúciou existovala takzvaná umelecko-remeselná tvorba. Stolár, ktorý vyrábal stôl, ho sám navrhol. Kováč, ktorý kul bránu, mal jej podobu v hlave. Návrh, teda duševná práca, a realizácia, teda fyzická výroba, boli spojené v jednej osobe.

Lucia: Chápem. Remeselník bol zároveň dizajnérom, aj keď sa tak nevolal.

Lukáš: Presne. Dokonca už v starovekom Grécku, v reči Homéra, slovo „techné“ znamenalo naraz remeslo, umenie aj techniku. Tieto pojmy sa vôbec nerozlišovali. Boli jedno a to isté.

Lucia: Fascinujúce. Takže čo sa stalo, že sa tento jednotný proces rozdelil na dva kusy?

Lukáš: Jedným slovom: industrializácia. Objav parnej sily bol ako spúšťač lavíny. Zrazu bolo možné vyrábať veci masovo, vo fabrikách. To otvorilo dvere medzinárodnému obchodu a spoločnosť sa začala meniť.

Lucia: A predpokladám, že ľudia chceli viac vecí, keď boli dostupnejšie.

Lukáš: A ako! Hlavne nová, silnejúca stredná spoločenská vrstva mala obrovský dopyt po úžitkových produktoch. Chceli pekne zariadené domácnosti, nábytok, riady... všetko. Spoločnosť rástla a s ňou aj potreba stavať nové budovy – fabriky, hotely, železničné stanice, činžiaky.

Lucia: A vtedy už jeden remeselník nestačil na to, aby všetko navrhol aj vyrobil, však?

Lukáš: Presne tak. Vznikla deľba práce. Zrazu tu boli ľudia, ktorých jedinou úlohou bolo navrhovať produkty – a to sú prví dizajnéri. A potom tu boli robotníci v továrňach, ktorí tieto návrhy vo veľkom vyrábali. Duševná práca sa oddelila od tej fyzickej. Tým sa vytvoril základ pre profesiu dizajnéra, ako ju poznáme dnes.

Lucia: Znie to logicky. A asi to viedlo aj k vzniku ďalších nových povolaní.

Lukáš: Určite. Vznikli pozície, ktoré by sme dnes prirovnali k obchodným zástupcom alebo manažérom. Táto diferenciácia profesií mala obrovský vplyv na ďalší rozvoj. Keď sa každý špecializoval na niečo iné, prinieslo to nové nápady a spoločnosť mohla napredovať oveľa rýchlejšie.

Lucia: Ale masová výroba asi nemala len samé pozitíva, však? Viem si predstaviť, že kvalita išla niekedy bokom.

Lukáš: To si trafila klinec po hlavičke. Objavili sa tri hlavné neduhy. Prvým bola nízka životnosť produktov. Druhým bola zlá kvalita. A tretím, ktorý zaplavil trh, bol gýč.

Lucia: Gýč? Akože napodobeniny a prezdobené nezmysly?

Lukáš: Presne. Zrazu bolo všade plno lacných napodobenín drahých materiálov a štýlov. Spoločnosť bola týmito nekvalitnými a nevkusnými výrobkami doslova zaplavená. A práve tu sa ukázala ďalšia obrovská potreba dizajnérov – nielen navrhovať, ale aj rozvíjať vkus, ukázať správny príklad a aktívne bojovať proti gýču.

Lucia: Takže dizajnéri sa stali aj akýmisi arbitrami dobrého vkusu.

Lukáš: Áno. A zároveň sa objavila konkurencia. Vzniklo množstvo fabrík, a hoci vyrábali produkty na rovnaký účel, napríklad stoličky, museli sa nejako odlíšiť. Ako? Vzhľadom. A tak sa začali objavovať prvé vzorníky – predchodcovia dnešných katalógov – a prvé reklamy. Každá fabrika si chcela získať prestíž a ovládnuť trh.

Lucia: Takže tu máme lacnú masovú výrobu plnú gýču. Niekto sa proti tomu musel vzbúriť, nie?

Lukáš: A veru sa aj vzbúril. V Anglicku vzniklo hnutie Arts and Crafts, teda Umenie a remeslá. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli William Morris a John Ruskin. Ich reakcia na industrializáciu bola radikálna: návrat k poctivej ručnej práci.

Lucia: Chceli nahradiť nekvalitné továrenské výrobky ručne robenými, kvalitnými kúskami?

Lukáš: Presne. Dbali na životnosť, na estetiku, na takzvanú „pravdu materiálu“ – nesnažili sa, aby drevo vyzeralo ako mramor. Chceli jednoduché, harmonické a poctivé výrobky. Ich cieľom bolo priniesť kvalitné úžitkové umenie do domácností.

Lucia: To znie úžasne! A podarilo sa im to?

Lukáš: No, tu nastal paradox. Ich výrobky – či už to bol nábytok, tapety alebo architektúra – boli nádherné a kvalitné, ale pretože boli robené ručne, boli extrémne drahé. Takže si ich mohli dovoliť len tí najbohatší, a nie tá stredná vrstva, ktorú chceli pôvodne osloviť a kultivovať.

Lucia: Aká irónia. Chceli bojovať proti elitárstvu, a nakoniec vytvorili produkty pre elitu.

Lukáš: Presne tak. Ale ich myšlienky boli nesmierne dôležité a ovplyvnili všetko, čo prišlo po nich. Ukázali, že existuje aj iná cesta ako lacná masová produkcia. Riešili aj sociálne a dokonca environmentálne otázky, čo bolo na tú dobu neuveriteľne pokrokové.

Lucia: Takže na jednej strane sme mali lacný gýč z tovární a na druhej drahé ručne robené umenie. Existovalo niečo medzi tým?

Lukáš: Áno! A tu sa vraciame k tej stoličke z kaviarne. Riešenie priniesol Michael Thonet. Bol to génius, ktorý dokázal spojiť to najlepšie z oboch svetov: kvalitu a estetiku s možnosťami priemyselnej výroby.

Lucia: Ako to urobil?

Lukáš: Vymyslel a zdokonalil technológiu ručného ohýbania dreva pomocou pary. To mu umožnilo vytvárať elegantné, pevné a ľahké tvary, ktoré sa dali vyrábať sériovo. Jeho slávna „stolička číslo 14“ bola zložená len zo šiestich dielov, pár skrutiek a matíc.

Lucia: A to ju asi robilo lacnou na výrobu aj na prepravu, že?

Lukáš: Bingo! To bol kľúč k jeho úspechu. Bol majstrom logistiky. Jeho stoličky boli demontovateľné. Vieš si predstaviť, že do jednej debny s objemom jeden meter kubický sa zmestilo 36 rozložených stoličiek? To znamenalo extrémne lacný transport po celom svete.

Lucia: To je neuveriteľné! Takže on konečne dokázal priniesť dobrý dizajn a vkus do každej domácnosti za prijateľnú cenu.

Lukáš: Presne tak. Jeho úspech bol založený na dostupnosti materiálu, geniálnej technológii a sériovej výrobe. Na rozdiel od Arts and Crafts, Thonet sa priemyslu nebál, on ho ovládol a využil vo svoj prospech. Dokonca neskôr vyrábal aj nábytok z ohýbaného kovu, čím predbehol Bauhaus o desiatky rokov.

Lucia: Popri praktikoch ako Thonet sa asi objavili aj ľudia, ktorí o dizajne premýšľali viac teoreticky, však?

Lukáš: Samozrejme. Jedným z najvýznamnejších bol Gottfried Semper. Nebol to len architekt, ktorý navrhol napríklad slávnu operu v Drážďanoch, ale aj hĺbavý teoretik a kritik umenia. On sa snažil pochopiť, čo je to vlastne štýl.

Lucia: A na čo prišiel?

Lukáš: Semper tvrdil, že štýl by sa nemal len tak kopírovať z minulosti, ako to robil historizmus 19. storočia. Podľa neho by sa mal štýl riadiť historickou funkciou predmetu, kultúrou, z ktorej pochádza, a vlastnosťami materiálu. Vo svojej knihe „Štýl“ skúmal rôzne technické umenia – textil, keramiku, tesárstvo – a analyzoval, ako tieto faktory ovplyvňujú výslednú formu.

Lucia: Takže opäť tá myšlienka „pravdy materiálu“, podobne ako u Arts and Crafts.

Lukáš: Áno, ale Semper išiel hlbšie do teórie. Zdôrazňoval, že je nevyhnutné riešiť otázky vkusu v celej spoločnosti, dbať na životnosť výrobkov a aktívne vytláčať gýč. V podstate položil teoretické základy pre moderné chápanie dizajnu.

Lucia: Zdá sa, že v 19. storočí mal každý iný názor na to, ako má dobrý dizajn vyzerať.

Lukáš: To teda mal. Umenie a dizajn sa trieštili na množstvo smerov. Napríklad americkí Shakeri verili, že krása spočíva v absolútnej účelnosti. Keď je niečo maximálne funkčné, je to automaticky aj krásne. Žiadne zbytočné ozdoby.

Lucia: To je dosť minimalistické.

Lukáš: Veľmi. Na opačnom konci bol napríklad historizmus, ktorý propagoval veľkú zdobnosť a čerpal z minulých štýlov. Alebo secesia, ktorá prišla s úplne originálnym, dekoratívnym tvaroslovím inšpirovaným prírodou a snažila sa zotrieť hranicu medzi úžitkovým a voľným umením.

Lucia: A to všetko sa dialo v podstate naraz?

Lukáš: Áno, bol to kvas rôznych myšlienok. Biedermeier bol napríklad praktický, menej dekoratívny, dôraz kládol na účel a polyfunkčnosť nábytku. Všetky tieto smery hľadali odpoveď na otázku, ako má vyzerať moderný produkt v novej, industriálnej dobe.

Lucia: Spomínal si vzorníky, teda predchodcov katalógov. Kto boli tí ľudia, ktorí ich tvorili?

Lukáš: V Anglicku boli dvaja giganti: Thomas Chippendale a Thomas Sheraton. Obaja boli nábytkárski dizajnéri a výrobcovia, no ich najväčší vplyv bol práve cez ich publikácie.

Lucia: Takže boli to v podstate prví influenceri v oblasti dizajnu?

Lukáš: To je skvelé prirovnanie! Presne tak. Chippendale v roku 1754 vydal knihu „The Gentleman and Cabinet-Maker's Director“. Bol to v podstate katalóg štýlov a návrhov, ktorý sa stal absolútnou bibliou pre výrobcov nábytku nielen v Anglicku. Chippendale bol majster v modifikovaní existujúcich štýlov, ako rokoko alebo gotika, pre vtedajší vkus.

Lucia: A čo Sheraton?

Lukáš: Thomas Sheraton prišiel o niečo neskôr a jeho štýl bol iný – ľahší, elegantnejší, neoklasicistický. Vyznačoval sa rovnými líniami, geometrickými tvarmi a kontrastnými dyhami z rôznych driev. Jeho knihy, ako napríklad „The Cabinet-Maker and Upholsterer's Drawing-Book“, neobsahovali len obrázky, ale aj detailné inštrukcie a techniky výroby. Tým sa jeho nápady mohli šíriť ešte efektívnejšie.

Lucia: Bol tento trend publikovania vzorníkov len v Anglicku?

Lukáš: Vôbec nie. V Nemecku boli podobne vplyvnými postavami Karl Friedrich Schinkel a už spomínaný Gottfried Semper. Schinkel bol hlavne architekt, predstaviteľ neoklasicizmu a neogotiky, ale navrhoval aj nábytok. Jeho slávna záhradná stolička je dodnes vo zbierke dizajnového múzea Vitra.

Lucia: A aj on vydával knihy?

Lukáš: Áno, jeho „Zbierka architektonických návrhov“ bola nesmierne vplyvná. Podobne ako Angličania, aj on v nej prezentoval svoje realizované aj nerealizované projekty a hľadal nadčasové hodnoty užitočnosti a krásy. Tieto publikácie boli kľúčové pre šírenie dizajnových myšlienok v dobe pred internetom a časopismi.

Lucia: Takže ak by sme to mali zhrnúť, priemyselná revolúcia úplne zmenila spôsob, akým veci vznikali.

Lukáš: Presne tak. Oddelila návrh od výroby, čím stvorila profesiu dizajnéra. To prinieslo obrovský pokrok, ale aj problémy ako nízku kvalitu a gýč. A celý zvyšok 19. storočia bol vlastne hľadaním odpovede na to, ako by mal vyzerať dobrý, kvalitný a zároveň dostupný dizajn pre modernú spoločnosť.

Lucia: A to je cesta, ktorá vlastne pokračuje dodnes. Fantastické. Lukáš, ďakujem ti za tento skvelý úvod do sveta dizajnu.

Lucia: A od architektúry sa plynule presúvame k niečomu, čo ju masívne ovplyvnilo. K priemyslu.

Lukáš: Presne tak. A keď povieme priemysel, väčšina si predstaví továrne. Ale je za tým oveľa viac, hlavne štyri veľké revolúcie.

Lucia: Štyri? To znie ako veľa na zapamätanie.

Lukáš: Ale je to jednoduché. Prvá bola o pare, voláme ju Priemysel 1.0. Druhá o elektrine, 2.0. Tretia priniesla počítače a automatizáciu, to je 3.0.

Lucia: A štvrtá je tá naša, súčasná? Digitalizácia a roboty?

Lukáš: Presne tak, Priemysel 4.0. A už sa dokonca hovorí aj o Priemysle 5.0, ktorý sa zameria na obnovu zdrojov.

Lucia: Poďme ale k tej prvej. Tá všetko odštartovala, však?

Lukáš: Áno. Koncom 18. storočia, po Francúzskej revolúcii. Kľúčový bol parný stroj Jamesa Watta. Umožnil masovú výrobu, zmenil dopravu a obchod.

Lucia: Takže zrazu bolo všetko inak. Vznikali továrne, železničné stanice, nové pracovné pozície...

Lukáš: A dokonca aj prvé reklamy! Obchod medzi krajinami sa zväčšil, lebo sa rušili colné prekážky.

Lucia: Ale malo to aj tienistú stránku, však? Neboli tie prvé výrobky... trochu nekvalitné?

Lukáš: Úplne. Rýchla výroba znamenala nízku životnosť a často aj zlý dizajn. Trh zaplavili lacné napodobeniny a gýč.

Lucia: Takže v podstate prvá verzia tých e-shopov, kde si niečo objednáš a príde ti úplne iná vec.

Lukáš: Dá sa to tak povedať. Problém formy a kvality je starý ako masová výroba sama.

Lucia: Výborne. Takže na záver, kľúčové je si pamätať, že každá priemyselná revolúcia zmenila nielen výrobu, ale celú spoločnosť.

Lukáš: Presne tak. Od toho, ako bývame, až po to, ako nakupujeme. Dnes to vidíme s internetom a umelou inteligenciou.

Lucia: Perfektné zhrnutie. Lukáš, ďakujem ti veľmi pekne za dnešné postrehy.

Lukáš: Rado sa stalo, Lucia.

Lucia: A ďakujeme aj vám, naši poslucháči. Týmto sme na konci dnešnej epizódy. Počujeme sa opäť nabudúce v Studyfi Podcaste!