Podcast o Hydrometeory a Oblaky: Klasifikácia a Vznik

Kapitoly

Prekvapenie vo vzduchu

Keď sa zem potí

Z čoho sa rodia oblaky?

Atlas oblakov

Svetelné javy na oblohe

Čo sú vlastne oblaky?

Přepis

Matej: Každý si myslí, že na to, aby si bol vonku mokrý, musí pršať. Ale čo ak vám poviem, že atmosféra vás dokáže poriadne ovlažiť aj bez jedinej kvapky z neba?

Nina: Presne tak, Matej. A nie je to žiadna mágia, ale veda o hydrometeoroch. Toto je Studyfi Podcast.

Matej: Dobre, Nina, tak poďme na to. Hydrometeory... znie to zložito. Čo to vlastne je?

Nina: Vôbec nie. Sú to v podstate všetky formy vody v atmosfére. A delíme ich na dve hlavné skupiny. Tie, čo padajú, ako dážď—to sú vertikálne. A potom tie, ktoré sa usádzajú priamo na povrchu. Tie sú horizontálne.

Matej: Takže to je to „zmoknutie bez dažďa“, o ktorom som hovoril? Ako napríklad hmla?

Nina: Presne! Hmla je dokonalý príklad. Sú to drobné kvapôčky vody vo vzduchu, ktoré znižujú dohľadnosť. Ale patrí sem aj rosa, teda kvapky vody na tráve, alebo ovlhnutie povrchov.

Matej: A čo v zime? Keď všetko zamrzne?

Nina: Vtedy máme pevné horizontálne hydrometeory. Napríklad inovať, čo sú tie krásne ľadové kryštáliky na stromoch, alebo nebezpečná poľadovica a námraza.

Matej: Okej, to sa deje pri zemi. Ale čo tam hore? Ako vznikajú oblaky?

Nina: Kľúčové sú dva procesy: kondenzácia a desublimácia. Zjednodušene povedané, je to premena vodnej pary na kvapalinu alebo priamo na ľadové kryštáliky.

Matej: A to sa stane len tak, vo vzduchu?

Nina: Skoro. Potrebuje to dve veci. Po prvé, vzduch musí byť nasýtený parou. A po druhé, a to je dôležité, potrebuje niečo, na čom sa tá para zachytí. Nazývame to kondenzačné jadrá.

Matej: Kondenzačné jadrá? Čo to je? Prach?

Nina: Presne tak! Sú to mikroskopické čiastočky prachu, peľu alebo soli vo vzduchu. Bez nich by oblaky a hmla nevznikli. Sú to takí malí „zakladači“ kvapiek.

Matej: Fascinujúce. Takže keď už oblak vznikne, vidíme ich v rôznych tvaroch. Ja poznám „kopovité“ a „rozmazané“.

Nina: To je celkom dobrý začiatok! Odborne máme tri základné tvary: Cumulus, čo sú tie tvoje kopovité barančeky. Potom Stratus, to sú tie rozmazané, vrstevnaté oblaky. A nakoniec Cirrus, jemné riasy z ľadových kryštálikov vysoko na oblohe.

Matej: A tie ostatné zložité názvy? Altocumulus, Nimbostratus...

Nina: Tie vznikajú kombináciou tvarov a výšky. Oblaky delíme do troch poschodí: nízke, stredné a vysoké. Napríklad predpona 'alto-' znamená stredné poschodie, takže Altostratus je vrstevnatý oblak v strednej výške. A 'nimbus' znamená, že z neho prší. Napríklad Nimbostratus je tmavý, dažďový oblak.

Matej: A čo tie obrovské búrkové mraky?

Nina: Tie sú špeciálna kategória. Cumulonimbus, alebo búrkový mrak, patrí medzi oblaky s vertikálnym vývojom. Jeho základňa je nízko, ale vrchol môže siahať až do výšky cez desať kilometrov.

Matej: Wow! Takže to je taký mrakodrap medzi oblakmi. A ako meriame, či je napríklad polojasno alebo zamračené?

Nina: Na to používame takzvané osminy alebo desatiny. Pozorovateľ si pomyselne rozdelí oblohu na osem častí a povie, koľko z nich je pokrytých oblakmi. Takže štyri osminy znamenajú polojasno. Je to vlastne celkom jednoduché.

Matej: Dobre, poďme na našu poslednú tému. A pozrieme sa priamo hore... na oblohu. Niekedy tam vidíme úžasné svetelné javy. Čo to vlastne je?

Nina: To sú takzvané fotometeory. Napríklad dúha alebo ten svetelný kruh okolo mesiaca, to je halo. Vznikajú, keď sa svetlo láme na kvapkách vody alebo ľadových kryštálikoch.

Matej: Takže dokážu zmeniť aj farbu oblakov?

Nina: Presne tak. Ale aby oblaky vôbec vznikli, potrebujeme kondenzáciu alebo desublimáciu. Teda premenu vodnej pary na vodu alebo priamo na ľad.

Matej: A pri tom sa uvoľňuje teplo, však?

Nina: Áno, je to kľúčový proces prenosu energie. Predstav si to, akoby atmosféra dostala od oblaku malé, teplé objatie.

Matej: Teplé objatie od oblaku. To sa mi páči.

Nina: A je to dôležité.

Matej: Takže, čo je to vlastne oblak? Je to len voda?

Nina: Je to viditeľná sústava maličkých častíc vody alebo ľadu. No súčasťou môžu byť aj spaliny alebo prach.

Matej: Čiže nie sú až také čisté, ako vyzerajú!

Nina: Niekedy nie. A keďže vzduch sa neustále hýbe, oblaky stále menia svoj vzhľad. Preto máme toľko rôznych druhov a odrôd.

Matej: Ako tie vlnité alebo priesvitné?

Nina: Presne tie. A to bol náš pohľad na meteorológiu. Vidíš, všetko to do seba zapadá.

Matej: Fantastické. Nina, ďakujem ti veľmi pekne, že si nám to všetko objasnila. A ďakujeme aj vám za počúvanie Studyfi Podcastu. Učte sa dobre a počujeme sa nabudúce!