Podcast o Humor, satira a paródia v slovenskej literatúre

Humor, Satira a Paródia v Slovenskej Literatúre: Rozbor

Podcast

Humor a satira0:00 / 2:44
0:001:00 zostáva
SimonaVedieť povedať, že humor a satira sú formy komickosti, ti na maturite možno zaistí trojku. Ale presne vysvetliť, čím sa líši láskavý humor Martina Kukučína od ostrej satiry Ivana Stodolu... tak to je cesta k čistej jednotke.
MarekPresne tak. A my vám ukážeme, ako na to. Toto je Studyfi Podcast.
Kapitoly

Humor a satira

Délka: 2 minut

Kapitoly

Jednotka vs. trojka

Humor, ten láskavý priateľ

Satira a jej ostré zbrane

Prípad Jožka Púčíka

Absurdná pointa

Přepis

Simona: Vedieť povedať, že humor a satira sú formy komickosti, ti na maturite možno zaistí trojku. Ale presne vysvetliť, čím sa líši láskavý humor Martina Kukučína od ostrej satiry Ivana Stodolu... tak to je cesta k čistej jednotke.

Marek: Presne tak. A my vám ukážeme, ako na to. Toto je Studyfi Podcast.

Simona: Dobre, Marek, poďme na to. Obe, humor aj satira, sú zacielené na negatívne ľudské vlastnosti alebo spoločenské javy. V čom je ten základný rozdiel?

Marek: V prístupe autora. Humor je tá jemnejšia forma. Predstav si ho ako zhovievavý, úsmevný postoj. Autor sa smeje, ale nie zlomyseľne.

Simona: Máš nejaký príklad, ktorý si každý zapamätá?

Marek: Jasné. Napríklad Ján Chalupka a jeho Kocúrkovo. Alebo ešte lepšie, Martin Kukučín a jeho poviedky z dedinského prostredia ako Rysavá jalovica. To je presne ten láskavý, dobrosrdečný humor.

Simona: Okej, takže humor je ten dobrý kamarát. Čo je potom satira?

Marek: Satira je ten kamarát, ktorý ti povie pravdu do očí, aj keď to bolí. Je to najostrejšia forma komickosti. Jej cieľom nie je len pobaviť, ale odsúdiť a zosmiešniť.

Simona: A aké na to používa zbrane?

Marek: Jej arzenál je široký. Máme tu iróniu, čo je jemný výsmech. Potom sarkazmus – to je už uštipačný, nemilosrdný posmech. A často aj grotesknosť, teda takú prehnanú, až absurdnú smiešnosť.

Simona: To znie ako niečo, čo by sme našli u Lasicu a Satinského.

Marek: Presne! Alebo v dráme u Ivana Stodolu.

Simona: Zastavme sa pri Stodolovi. Jeho hra Jožko Púčík a jeho kariéra je priam učebnicový príklad, však?

Marek: Absolútne. Predstav si hlavného hrdinu Jožka. Je to úradník v dobročinnom spolku Humanitas. Svedomitý, poctivý, ale nesmelý chudák, ktorý živí celú rodinu.

Simona: Zatiaľ to neznie veľmi vtipne. Kde je ten háčik?

Marek: Hneď to príde. Jeho šéf mu ukradne peniaze a hodí to naňho. Jožka, samozrejme, zatknú.

Simona: Chudák Jožko. Ale tu sa to začína zamotávať, však?

Marek: A ako! Kým je Jožko vo väzení, spolok Humanitas, ktorý ho vyhodil, sa zrazu príkladne stará o jeho rodinu. Sestra dostane prácu, deti idú k moru. Zrazu sa majú lepšie než kedykoľvek predtým!

Simona: To je šialené! Takže pre jeho rodinu je lepšie, keď je on vo väzení?

Marek: Presne tak! A on, keď to vidí, prizná sa k sprenevere, ktorú nespáchal, len aby im pomohol. Keď sa však peniaze nájdu a jeho pustia, spolok sa oňho prestane zaujímať. Ostáva bez práce. A to je tá dokonalá satira na falošne chápaný humanizmus.