Podcast o Humanizmus

Kapitoly

Úvod do humanizmu

Kolíska zmeny: Prečo Taliansko?

DNA humanizmu: Hlavné znaky

Hrdinovia humanizmu: Talianski majstri

Európski a slovenskí predstavitelia

Humanizmus na maturite

Krutosť a vernosť v Dekamerone

Zhrnutie a záver

Přepis

Šimon: Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo majú spoločné postavy ako Leonardo da Vinci a, povedzme, Steve Jobs? Obaja boli posadnutí nielen jednou vecou, ale desiatkami… umením, vedou, dizajnom, filozofiou. A práve táto myšlienka všestranného, zvedavého a tvorivého človeka sa zrodila v období, o ktorom sa dnes budeme rozprávať.

Lenka: Presne tak. Je to myšlienka, ktorá doslova zmenila svet. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Šimon: Dnes sa ponoríme do humanizmu. Lenka, keď sa povie humanizmus, mnohí si predstavia len niečo ako „byť ľudský“. Ale v literatúre je to omnoho viac, však?

Lenka: Rozhodne. Predstav si stredovek, kde bol absolútnym stredobodom všetkého Boh. Všetko sa točilo okolo neho, spásy a posmrtného života. Humanizmus prišiel a urobil radikálnu zmenu... postavil do centra človeka! Z teocentrizmu sme prešli na antropocentrizmus.

Šimon: Čiže z Boha na človeka. To znie ako dosť odvážny krok na tú dobu.

Lenka: Extrémne odvážny. Samotné slovo „humanizmus“ pochádza z latinského „humanitas“, čo znamená ľudskosť, ale aj vzdelanosť a kultivovanosť. Cieľom bolo vychovať slobodného, kriticky mysliaceho človeka, ktorý sa nespolieha len na to, čo mu povie autorita, ale používa vlastný rozum.

Šimon: Dobre, takže zmena myslenia. Kde a prečo sa to celé začalo? Prečo práve tam?

Lenka: Všetko sa to zrodilo v Taliansku v 14. storočí, hlavne vo Florencii. Nebola to náhoda. Florencia bola vtedy niečo ako Silicon Valley svojej doby. Bohaté obchodné rodiny, napríklad slávni Mediciovci, investovali obrovské peniaze do umenia a vedy. Boli to v podstate prví startupoví investori, len neinvestovali do aplikácií, ale do sôch, malieb a kníh.

Šimon: Takže Mediciovci ako takí anjelskí investori pre renesanciu. To je dobré prirovnanie. Čo ešte tomu pomohlo?

Lenka: Dva kľúčové momenty. Prvým bol pád Konštantínopolu v roku 1453. Znie to ako dávna história, ale predstav si, že odtiaľ do Európy utiekli najväčší mozgovia tej doby a priniesli so sebou antické grécke rukopisy, ktoré tu stáročia nikto nevidel.

Šimon: Takže zrazu mali prístup k strateným vedomostiam?

Lenka: Presne. A druhý moment, ktorý to celé odpálil, bol vynález kníhtlače okolo roku 1450. Johannes Gutenberg dal humanistom nástroj, ako šíriť tieto nové myšlienky po celej Európe. Bol to v podstate internet 15. storočia. Zrazu sa myšlienky mohli šíriť rýchlosťou, aká bola predtým nemysliteľná.

Šimon: Super, kontext máme. Poďme to teraz rozmeniť na drobné. Ak by si mala vymenovať hlavné znaky humanistickej literatúry, aké by to boli?

Lenka: Jasné. Prvý a najdôležitejší je ten **antropocentrizmus**, o ktorom sme hovorili. Človek, jeho pocity, túžby, jeho vnútorný svet, sú zrazu témou číslo jeden. Už to nie je len o hriechu a spáse.

Šimon: Takže viac psychológie, menej kázania.

Lenka: Presne tak. Druhým znakom je **návrat k antike**. Humanisti boli doslova zamilovaní do gréckej a rímskej kultúry. Obdivovali Platóna, Ciceróna, Vergília a snažili sa ich napodobňovať. Preto sa tomuto obdobiu hovorí aj renesancia – znovuzrodenie antických ideálov.

Šimon: A čo spôsob myslenia? Aj tam bola zmena?

Lenka: Obrovská. To je tretí znak: **racionalizmus a empirizmus**. Teda dôraz na rozum a skúsenosť. Namiesto slepého prijímania dogiem sa začali pýtať „prečo?“ a „ako?“. Veda sa začala oslobodzovať od teológie.

Šimon: Takže už nestačilo povedať: „Lebo to tak stojí v Biblii.“

Lenka: Presne. Zrazu chceli dôkazy. S tým súvisí aj **svetovosť a optimizmus**. Humanisti oslavovali pozemský život, jeho krásy a radosti. Bol to koniec stredovekého pesimizmu, ktorý sa zameriaval hlavne na to, čo bude po smrti.

Šimon: Počkať, a čo jazyk? Stále sa písalo len po latinsky?

Lenka: Dobrá otázka! Latinčina bola stále jazykom vedy, ale humanisti, a to je ďalší dôležitý znak, začali čoraz viac písať v **národných jazykoch** – po taliansky, francúzsky, anglicky. Tým ich vlastne pomohli formovať a spravili literatúru prístupnejšou.

Šimon: Dobre, teóriu máme. Ale kto boli tí ľudia, tie hviezdy tohto hnutia? Kto boli tí hlavní „influenceri“?

Lenka: Skvelá otázka. Ak by sme mali začať v Taliansku, tak absolútnym praotcom humanizmu je **Francesco Petrarca**. Jeho zbierka sonetov, „Spevník“, venovaná jeho láske Laure, je dokonalým príkladom. Už to nie je len zbožná láska k Bohu, ale hlboká, osobná, až bolestná láska k žene z mäsa a kostí.

Šimon: Takže v podstate prvý autor, ktorý písal o svojich pocitoch takto otvorene.

Lenka: Áno. A hneď vedľa neho stojí **Giovanni Boccaccio** a jeho slávny „Dekameron“. To je zbierka sto noviel, ktoré si rozpráva desať mladých ľudí, ktorí utiekli z Florencie pred morom. Je to plné vtipu, erotiky a hlavne kritiky vtedajšej spoločnosti a cirkvi. Predstav si to ako prvú sériu na Netflixe, kde každý diel je iný príbeh, ale všetky spája radosť zo života.

Šimon: To sa mi páči! Dekameron ako stredoveký Netflix. A čo ten slávny Machiavelli? Patrí sem aj on?

Lenka: Určite. **Niccolò Machiavelli** napísal politický traktát „Vladár“. Je to v podstate návod, ako získať a udržať si moc. Často dosť cynický návod. Jeho slávna myšlienka je, že účel svätí prostriedky. Je to dokonalý príklad humanistického racionalizmu, kde politiku oddelil od morálky a náboženstva.

Šimon: Fajn, Taliansko bolo epicentrum. Ale ako sa to šírilo ďalej po Európe?

Lenka: Vynikajúco. Na severe Európy bol najväčšou hviezdou **Erasmus Rotterdamský**. Jeho dielo „Chvála bláznivosti“ je geniálna satira, kde si robí srandu zo všetkých – z cirkvi, z politikov, z namyslených učencov. Bol to taký intelektuálny rebel.

Šimon: Takže taký stredoveký stand-up komik, ale s perom v ruke.

Lenka: Dá sa to tak povedať! V Anglicku to bol zase **Thomas More** s jeho slávnou „Utópiou“, kde opísal fiktívny ideálny ostrov bez súkromného vlastníctva a s úplnou náboženskou toleranciou. Tým samozrejme kritizoval vtedajšie Anglicko.

Šimon: Super. A teraz otázka, ktorú si kladie každý slovenský študent. Mali sme nejakých humanistov aj u nás, na Slovensku?

Lenka: Samozrejme. Hoci sme boli na okraji diania, myšlienky sem prenikli. Spomenúť musíme napríklad **Jána Jessenia**, lekára a filozofa, ktorý v Prahe vykonal prvú verejnú pitvu. To je čistý humanizmus – vedecká zvedavosť víťazí nad náboženským tabu.

Šimon: To musel byť vtedy poriadny šok.

Lenka: Obrovský. A mali sme aj básnikov, ako **Martin Rakovský**, ktorý písal latinské básne o ideálnom štáte a spoločnosti, inšpirovaný antickými filozofmi. Alebo **Jakub Jakobeus**, ktorého báseň „Slzy, vzdychy a prosby slovenské“ je síce písaná po latinsky, ale je jedným z prvých diel, kde cítiť silné národné povedomie.

Šimon: Toto všetko znie super, Lenka, ale poďme na to, čo našich poslucháčov zaujíma asi najviac. Ako toto všetko „predať“ na maturite? Aká je najčastejšia otázka?

Lenka: Najčastejšie sa pýtajú na **charakteristiku humanizmu a jeho hlavné znaky**. Tu je dôležité povedať, že je to smer renesancie z 14. až 16. storočia, ktorý vznikol v Taliansku. A potom vymenovať tie kľúčové znaky: antropocentrizmus, návrat k antike, racionalizmus a individualizmus. To je základ.

Šimon: A čo porovnanie so stredovekom? To sa tiež často pýtajú, nie?

Lenka: Áno, to je druhá klasika. A je to jednoduché. Stredovek je teocentrický, humanizmus antropocentrický. Stredovek sa zameriava na posmrtný život, humanizmus oslavuje ten pozemský. Stredovek sa opiera o autoritu cirkvi, humanizmus o rozum a kritické myslenie. Ak si zapamätáš tieto protiklady, máš vyhraté.

Šimon: Super. A tretia istota sú asi predstavitelia, však?

Lenka: Presne. Otázka typu: **„Vymenujte a charakterizujte troch významných predstaviteľov.“** Tu odporúčam mať v zálohe trojicu: **Petrarca** – otec humanizmu a jeho „Spevník“ o láske k Laure. **Boccaccio** – autor „Dekameronu“, zbierky vtipných a odvážnych noviel. A **Erasmus Rotterdamský** – predstaviteľ severného humanizmu a jeho satira „Chvála bláznivosti“. S touto trojicou pokryješ Taliansko, severnú Európu aj rôzne žánre.

Šimon: Perfektný návod. Takže, aby som to zhrnul, humanizmus nebol len o tom byť „ľudský“, ale o revolúcii v myslení, ktorá postavila človeka s jeho rozumom a talentom do stredu vesmíru a dala nám základy moderného sveta. Vďaka, Lenka, za toto skvelé zhrnutie.

Lenka: Rada som pomohla. Je to fascinujúce obdobie, ktoré sa oplatí poznať.

Šimon: A to nás pekne privádza k nášmu poslednému dielu na dnes. Je ním Dekameron od Boccaccia.

Lenka: Áno, a my sa pozrieme na jednu z jeho najznámejších noviel – tú o Griselde.

Šimon: Griselda... to je ten príbeh o extrémnej trpezlivosti, však?

Lenka: Presne tak. Je to príbeh o šľachticovi, ktorý si vezme chudobné dievča a potom ju podrobuje sérii neuveriteľne krutých skúšok, aby otestoval jej vernosť. Je to naozaj drsné čítanie.

Šimon: Prečo ale taký krutý príbeh? Čo tým chcel Boccaccio povedať?

Lenka: No, ukazuje to ideál stredovekej ženy – absolútne poslušnej a vernej. Ale zároveň je to kritika krutosti a spoločenských konvencií. Dekameron sa celkovo odkláňa od moralizujúcej literatúry stredoveku.

Šimon: Takže už nejde len o boha a hriechy, ale skôr o ľudské vášne a prefíkanosť?

Lenka: Presne! Ide o pozemské radosti, starosti a ľudskú povahu v celej jej kráse aj škaredosti. Je to taký šťavnatý pohľad do života.

Šimon: Skvelé. Takže týmto sme uzavreli našu dnešnú cestu literatúrou. Ďakujem ti veľmi pekne, Lenka, za všetky postrehy.

Lenka: Aj ja ďakujem za pozvanie, Šimon.

Šimon: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Dúfame, že ste si z dnešnej epizódy Studyfi Podcastu odniesli veľa užitočných informácií. Majte sa krásne a počujeme sa nabudúce!