Test na Humanizmus, Renesancia a Osvietenstvo

Otázka 1: Najvýznamnejšia humanistická akadémia, Platónska akadémia, bola založená Aldom Manuziom v Benátkach.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že Platónska akadémia bola založená vo Florencii Cosimom Meddiciom, zatiaľ čo Aldo Manuzio založil Novú akadémiu v Benátkach.

Otázka 2: Ktorý názor na riadenie dejín ľudstva odmietal Niccolo Machiavelli, a ktoré prvky namiesto toho považoval za kľúčové v jeho filozofii?

A. Odmietal, že dejiny sú riadené panovníkmi; za kľúčové považoval politickú situáciu a ekonomické zmeny.

B. Odmietal, že dejiny sú riadené osudom alebo Bohom; za kľúčové považoval politickú situáciu, prirodzenosť ľudskej povahy a osobnosť politika.

C. Odmietal, že dejiny sú riadené vôľou ľudu; za kľúčové považoval vplyv cirkvi a morálnych zásad.

D. Odmietal, že dejiny sú riadené prírodnými zákonmi; za kľúčové považoval náhodu a šťastie (Fortunu).

Vysvetlenie: Machiavelli odmietal názor, že dejiny ľudstva sú riadené osudom alebo Bohom. Namiesto toho vnímal dejiny ako sled politických udalostí ovplyvnených tromi prvkami: politickou situáciou, prirodzenosťou ľudskej povahy (ktorú považoval za najstabilnejšiu zložku politiky) a osobnosťou politika, ktorá usmerňuje dianie.

Otázka 3: Jean Bodin vo svojom diele "6 kníh o republike" presadzoval snahu o silnú centrálnu moc s cieľom vyviesť Francúzsko z krízy a nastoliť poriadok.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: V študijných materiáloch sa uvádza, že ústredným motívom diela Jeana Bodina "6 kníh o republike" bola snaha o silnú centrálnu moc, ktorá by vyviedla Francúzsko z krízy a nastolila poriadok.

Otázka 4: Thomas More vo svojom diele Utópia obhajoval proces ohradzovania, ktorý viedol k nútenému opúšťaniu pôdy roľníkmi.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že 1. časť diela Utópia bola kritikou dovtedajších hospodárskych a politických pomerov v Anglicku, konkrétne kritizovala proces ohradzovania, kde boli roľníci nútení opúšťať pôdu, nie ho obhajovala.

Otázka 5: Podľa Jeana Bodina, akú úlohu zohrávajú geografické a klimatické podmienky vo vzťahu k ľudskej mentalite a forme vlády?

A. Majú vplyv len na ekonomický rozvoj štátu, nie na správanie obyvateľstva.

B. Ovplyvňujú mentalitu ľudí a zároveň určujú vhodnú formu vlády pre daný región.

C. Vládna forma rozumu je univerzálne najlepšia bez ohľadu na geografické podmienky.

D. Spôsobujú, že južanské národy majú ľahostajnejší prístup k práci a severské národy vyžadujú silný štát a silného pána.

Vysvetlenie: Jean Bodin zastával názor, že geografické a klimatické podmienky ovplyvňujú mentalitu ľudí a následne určujú vhodnú formu vlády. Uviedol, že južanské národy majú ľahostajnejší prístup k práci a je pre nich vhodná náboženská forma vlády, zatiaľ čo severské národy s drsnými klimatickými podmienkami potrebujú silný štát a silného pána.