Podcast o Hudobný klasicizmus: Prehľad a charakteristika

Kapitoly

Mýtus o nudnom klasicizme

Nové pravidlá hry

Mannheimskí inovátori

Bachova hudobná dynastia

Kapela, ktorá zmenila hudbu

Česká hudobná invázia

Přepis

Natália: Väčšina ľudí si myslí, že klasicizmus je len akási uhladená, trochu nudná hudba pre pánov v parochniach. Ale čo ak vám poviem, že to bola v skutočnosti hudobná revolúcia, takmer rock'n'roll svojej doby?

Lukáš: To je skvelé prirovnanie, Natália! A je úplne presné. Klasicizmus nebol o prísnych pravidlách, ale o ich búraní a vytváraní úplne nového, sviežeho zvuku. Bol to soundtrack k obrovským spoločenským zmenám.

Natália: Tak toto ma zaujíma! Počúvate Studyfi Podcast, kde robíme aj zdanlivo zložité témy pochopiteľnými.

Lukáš: Presne tak. Zabudnite na zaprášené knihy. Predstavte si koniec 18. storočia – v Európe to vrie. Veľká francúzska revolúcia, myšlienky o slobode a rovnosti... a hudba na to musela reagovať.

Natália: Takže sa presunula z kostolov niekam inam?

Lukáš: Presne! Z chrámov sa presunula do verejných koncertných siení. Zrazu to nebola hudba len pre Boha alebo šľachtu. Bola pre ľudí, pre mešťanov. A umelci už neboli len sluhami, ale platenými hviezdami.

Natália: Dobre, takže hudba sa dostala k viacerým ľuďom. Ale ako sa zmenila samotná hudba? Znelo to inak?

Lukáš: Úplne. Predstav si predošlé baroko ako zložitú konverzáciu viacerých ľudí naraz – to bola polyfónia. Klasicizmus to zjednodušil. Zaviedol homofóniu. Je to ako keď jeden spevák spieva jasnú, chytľavú melódiu a kapela ho sprevádza akordmi.

Natália: Čiže niečo, čo si viem pospevovať. Ako dnešný pop.

Lukáš: Presne tak! Melódie boli často inšpirované ľudovými piesňami. A formy museli byť zrozumiteľné. Najdôležitejšia je sonátová forma. Je to vlastne taký hudobný príbeh.

Natália: Príbeh? Ako to myslíš?

Lukáš: Má tri časti. V expozícii predstavíš dve kontrastné postavy – dve témy. V rozvedení sa tieto témy hádajú, menia, rozvíjajú sa. A v repríze sa vrátia, ale už zmierené v rovnakej tónine. Hotová dráma!

Natália: Takže sonátová forma je v podstate telenovela pre orchester?

Lukáš: Dá sa to tak povedať! Je to základ pre symfónie, koncerty, sonáty... všade ju nájdeš.

Natália: Spomínal si rock'n'roll. Boli v klasicizme aj nejaké „rockové hviezdy“, ktoré posúvali hranice?

Lukáš: Rozhodne! Najmä takzvaná mannheimská škola. To bola skupina skladateľov v Mannheime a ich kapela bola ako vtedajší Rolling Stones. Ich kapelmajstrom bol Čech, Ján Václav Antonín Stamic.

Natália: Čo robili inak?

Lukáš: Vymysleli veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť! Napríklad orchestrálne crescendo a decrescendo – teda postupné zosilňovanie a zoslabovanie. Predtým hudba len skákala medzi tichým a hlasným.

Natália: Wow! Takže oni vynašli hudobné napätie?

Lukáš: Áno! A tiež slávne „mannheimské vzdychy“ – to sú také expresívne, krátke melodické ozdoby. Pridali do orchestra nové nástroje, napríklad klarinet. V podstate definovali, ako má znieť moderný orchester a moderná symfónia.

Natália: Takže bez Stamica a mannheimskej školy by Mozart a Beethoven zneli úplne inak.

Lukáš: Presne tak. Oni im pripravili pôdu. A popri nich bola dôležitá aj Berlínská škola, kde pôsobili napríklad bratia Bendovci. Ale o tom si povieme viac, keď sa pozrieme na konkrétnych skladateľov.

Natália: Super! A keď hovoríme o skladateľoch, ktorí prepojili baroko s klasicizmom, napadajú mi synovia Johanna Sebastiana Bacha. Neboli aj oni dôležití?

Lukáš: Absolútne! Bach mal viacero synov, ktorí sa preslávili. Bola to v podstate taká hudobná dynastia, rodinný podnik.

Natália: To sa mi páči. Takže kto z nich bol ten, povedzme, hlavný ťahúň?

Lukáš: To je dobrá otázka. Začnime najstarším, Wilhelmom Friedemannom. Volali ho aj „drážďanský“ Bach. Považovali ho za najnadanejšieho, no jeho kariéru brzdil dosť chaotický život.

Natália: Klasický príbeh talentovaného umelca. A čo ďalší? Spomínal si predsa Berlínsku školu...

Lukáš: Správne! Tam pôsobil Carl Philipp Emanuel, známy ako „berlínsky a hamburský“ Bach. Bol dvorným čembalistom a neskôr riaditeľom hudby v Hamburgu. Obrovský vplyv.

Natália: Takže každý syn mal svoje mesto. To je skvelá pomôcka na zapamätanie.

Lukáš: Presne tak. Potom tu bol Johann Christian, „milánsky a londýnsky“ Bach, ktorý ovplyvnil aj mladého Mozarta. A nesmieme zabudnúť na Johanna Christopha Friedricha, „bückeburského“ Bacha. Každý bol iný.

Natália: To je fascinujúce, celá rodina skladateľov. Poďme sa teda pozrieť bližšie na to, ako presne ich hudba znela.

Lukáš: Výborná otázka! A to nás privádza priamo k ďalšiemu veľkému kroku... k Mannheimu. V polovici 18. storočia bol hudobným centrom Európy práve dvor kurfirsta Karla Theodora Falckého.

Natália: Mannheim? To je meno, ktoré som už počula. Čím boli takí výnimoční?

Lukáš: Mali svoj vlastný orchester, Mannheimskú kapelu. A to nebol len tak hocijaký orchester... bola to v podstate prvá rocková kapela svojej doby! Hrali s neuveriteľnou energiou a presnosťou.

Natália: Rocková kapela? To sa mi páči! A kto za tým všetkým stál?

Lukáš: A tu prichádza tá zaujímavá časť. Zakladateľom bol český génius, Jan Václav Antonín Stamic. A nebol sám. Pridali sa k nemu aj jeho synovia, Karel a Antonín.

Natália: Takže to bola taká česká hudobná mafia?

Lukáš: Presne tak! A patrili tam aj ďalší skvelí českí skladatelia ako František Xaver Richter, Jiří Čárt alebo Antonín Fils. Bohužiaľ, kapela sa neskôr rozpadla po presťahovaní dvora do Berlína.

Natália: Aká škoda. Ale zanechali po sebe stopu. Lukáš, ďakujem ti za úžasný prehľad hudobných géniov.

Lukáš: Rado sa stalo. Kľúčové je zapamätať si, že táto éra prepojila baroko s klasicizmom.

Natália: Skvelé. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás nabudúce v Studyfi Podcaste!