Podcast o Hudobný klasicizmus na Slovensku

Kapitoly

Tragický osud autora idyly

Priekopník českej piesne

Klasicizmus prichádza na Slovensko

Hudobné centrá Uhorska

Kto boli slovenskí Mozarti?

Košickí majstri

Ďalšie mená z východu

Prvé operné scény

Zhrnutie a záver

Přepis

Tereza: Väčšina ľudí si pri mene Jakub Jan Ryba predstaví len tú idylickú vianočnú atmosféru z omše „Hej, mistre“. Ale čo ak bol jeho skutočný život skôr dráma než vianočná pohoda?

Tomáš: Presne tak. A práve na to sa pozrieme. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Tak aký bol jeho život v skutočnosti?

Tomáš: Študoval na piaristickom gymnáziu v Paríži a neskôr pôsobil ako učiteľ v Rožmitále. Jeho práca tam však nebola vôbec docenená.

Tereza: To znie dosť frustrujúco. Prečo?

Tomáš: Mal neustále spory s miestnym farárom a panskými úradníkmi. Tento tlak ho napokon dohnal k dobrovoľnej smrti.

Tereza: To je naozaj smutný osud. Jeho hudba však žije ďalej. Čím bol okrem tej slávnej omše výnimočný?

Tomáš: Bol priekopníkom. Ako prvý vydal v Prahe dve zbierky českých piesní. A neboli to len náboženské skladby, ale aj milostné a vlastenecké.

Tereza: Takže taký hudobný multitalent!

Tomáš: Presne tak. Zložil aj piesne pre deti, dve balady, Stabat Mater a, samozrejme, tú nesmrteľnú vianočnú omšu z roku 1796.

Tereza: Fascinujúce. Takže za tou vianočnou klasikou sa skrýva oveľa zložitejší príbeh. To si určite zapamätám.

Tomáš: Presne tak. A od hudby sa teraz presunieme k trochu inému druhu umenia...

Tereza: Dobre, Tomáš, tak som zvedavá. Od Rybovej omše sa presúvame k... čomu presne?

Tomáš: K celej jednej hudobnej epoche! Konkrétne ku klasicizmu na Slovensku. Toto obdobie môžeme ohraničiť zhruba rokmi 1760 až 1830.

Tereza: Sedemdesiat rokov hudby. To je dosť dlhá doba. Kto to všetko financoval? Predpokladám, že umelci neboli platení v lajkoch na sociálnych sieťach.

Tomáš: To veru neboli. Spočiatku to bola hlavne cirkev a šľachta. A nehovoríme o hocijakej šľachte. Rodiny ako Eszterházyovci alebo Grassalkovichovci sa snažili vo svojich palácoch napodobniť hudobný život Viedne.

Tereza: Takže taká malá Viedeň v Bratislave?

Tomáš: Presne tak. Chceli mať vlastné orchestre, vlastné hviezdy. A po roku 1810 sa k nim pridalo aj bohaté meštianstvo.

Tereza: A kde sa táto hudba hrala najviac? Bolo to len v Bratislave?

Tomáš: Bratislava bola, samozrejme, kľúčová. Do roku 1784 bola predsa hlavným mestom Uhorska. Spolu s Košicami patrila k centrám európskeho významu. Hudba znela nielen v palácoch, ale aj v kostoloch a kláštoroch.

Tereza: Okej, takže východ a západ. A čo stred Slovenska? Tam bolo ticho?

Tomáš: Vôbec nie! Stredné Slovensko malo svoje vlastné hotspoty. Predstav si bohaté banské mestá ako Banská Štiavnica alebo Kremnica. Tam bol naozaj čulý hudobný život. A nesmieme zabudnúť na Spiš, hlavne na Levoču.

Tereza: Levoča? Tú si spájam skôr s Majstrom Pavlom.

Tomáš: Správne, ale okrem rezbárstva bola známa aj školstvom, tlačou kníh a dokonca výrobou hudobných nástrojov.

Tereza: Fascinujúce. Takže hrali sa tu len diela slávnych Viedenčanov, ako Mozart či Haydn? Alebo sme mali aj vlastných skladateľov?

Tomáš: Výborná otázka! Samozrejme, viedenskí majstri boli v repertoári, ale mali sme aj množstvo domácich talentov.

Tereza: Napríklad?

Tomáš: V Bratislave bol absolútnou hviezdou Anton Zimmerman. Pôsobil ako kapelník u arcibiskupa Batthyányho a bol aj organistom v Dóme svätého Martina.

Tereza: A čo zložil? Niečo, čo by sme mohli poznať?

Tomáš: Jeho odkaz je obrovský. Melodrámy, spevohra, kantáty a teraz sa podrž... viac ako 40 symfónií!

Tereza: Štyridsať?! To je neuveriteľné číslo.

Tomáš: Presne tak. A nebol jediný. V Bratislave pôsobil aj Heinrich Klein, ktorému sa dostalo obrovského uznania – stal sa čestným členom Švédskej kráľovskej akadémie.

Tereza: Wow. Takže zhrnuté, neboli sme len nejakou kópiou Viedne. Mali sme vlastné centrá, vlastných mecenášov a hlavne vlastných skvelých skladateľov. Ďakujem, Tomáš, toto mi naozaj otvorilo oči.

Tomáš: Rado sa stalo. A práve od týchto veľkých mien sa teraz pozrieme na niečo, čo bolo možno menej okázalé, no o to dôležitejšie pre bežných ľudí...

Tereza: Menej okázalé, no dôležitejšie? Hovoríš teraz o hudbe mimo hlavných centier, ako bola Bratislava?

Tomáš: Presne tak! Poďme sa pozrieť na východ, konkrétne do Košíc. Aj tam to hudobne žilo, a to poriadne.

Tereza: Košice? Super! Kto tam bol takou hlavnou hviezdou?

Tomáš: Jednoznačne František Xaver Zomb. To bol taký hudobný multitalent – skladateľ, pedagóg, organizátor... proste všetko v jednom. Pôsobil v kapele grófky Andrássyovej a neskôr bol regenschori v Dóme sv. Alžbety.

Tereza: Wow, to je slušný životopis. A čo jeho hudba? Bola známa aj inde?

Tomáš: Áno, jeho tvorba presiahla Slovensko. Napísal napríklad dvanásť omší, dve rekviem a kopec ďalšej chrámovej hudby. Cítiť v tom vplyvy českých a viedenských vzorov.

Tereza: Takže nebol jediný. Kto ešte stojí za zmienku?

Tomáš: Určite Jozef Kossowits. Bol violončelista, tiež v službách Andrássyovcov. Jeho „hungaresky“ pre klavír boli také populárne, že mu ich dvanásť vydali tlačou priamo vo Viedni!

Tereza: Takže opäť prepojenie s Viedňou! Spomínal si aj ďalších, však?

Tomáš: Jasné, patrili sem aj organista Juraj Galli alebo prešovský trubač Jozef Janigh, ktorý tiež pôsobil v Košiciach. Bola to skrátka silná zostava. A práve táto cirkevná hudba, ktorú tvorili, nás privádza k ďalšej dôležitej téme...

Tereza: Takže aká je tá ďalšia dôležitá téma? Znie to, akoby si chystal veľké finále.

Tomáš: A ono to aj je veľké finále! Hovorím o opere.

Tereza: Opera! No jasné. Kde sa to u nás vlastne začalo? Predpokladám, že v Bratislave.

Tomáš: Správna domnienka. Začiatky siahajú do štyridsiatych rokov 18. storočia, najprv v drevených divadlách. Ale v roku 1776 už otvorili kamenné divadlo pre 800 divákov!

Tereza: Páni, 800 ľudí, to je slušné číslo na tú dobu. A čo Košice? Tie boli tiež takto popredu?

Tomáš: Určite áno. Vďaka šľachtickým rodom ako Andrássyovci či Csákyovci mali od roku 1789 stálu opernú budovu. A dokonca tu hrali Mozartove opery ako Don Giovanni alebo Čarovná flauta!

Tereza: Naozaj? Takže Mozart znel v Košiciach takmer hneď po premiérach. To je úžasné.

Tomáš: Presne. A to je asi ten hlavný odkaz. Či už išlo o cirkevnú hudbu, šľachtické salóny alebo operu, Slovensko bolo v centre diania.

Tereza: Perfektné zhrnutie, Tomáš. Ďakujem ti, že si nám priblížil hudobný klasicizmus na Slovensku. Bolo to fascinujúce.

Tomáš: Aj ja ďakujem. A samozrejme ďakujeme aj našim poslucháčom.

Tereza: Presne tak. Počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa!