Kartičky na Hudobný Impresionizmus, Koncert a Dominantný Septakord
Hudobný Impresionizmus, Koncert a Dominantný Septakord – Maturita
Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu
Koncert
17 kartičiek
Kartička 1
Otázka: Čo je základný princíp koncertu ako hudobnej formy?
Odpoveď: Kontrast medzi sólistom (alebo skupinou sólistov) a orchestrom.
Kartička 2
Otázka: Ktoré obdobie sa považuje za začiatok formovania koncertu a odkiaľ siahajú jeho korene?
Odpoveď: Baroko (cca 1600–1750); korene siahajú do talianskej inštrumentálnej hudby.
Kartička 3
Otázka: Čo je concerto grosso a aká je jeho typická štruktúra?
Odpoveď: Baroková forma, kde malá skupina sólistov (concertino) kontrastuje s celým orchestrom (tutti/ripieno); typicky trojčasťová (rýchla–pomalá–rýchla).
Kartička 4
Otázka: Ako sa líšil sólový concerto baroka od concerto grosso a ktorí autori sú spomenutí?
Odpoveď: Sólové concerto uprednostňovalo jeden sólový nástroj nad orchestrom (najmä husle); dôležití autori: A. Vivaldi, A. Corelli, J. Bach (Brandenburské kon
Kartička 5
Otázka: Aký vplyv mali barokové sonáty (sonata da chiesa/camera) na vývoj koncertu?
Odpoveď: Rozvíjali inštrumentálnu hru a kontrapunkt, čím prispeli k vývoju koncertnej formy.
Kartička 6
Otázka: Ako sa koncert vyvinul v klasicizme?
Odpoveď: Sólový koncert definitívne nahradil concerto grosso; stal sa trojčasťovým cyklom často v sonátovej forme (rýchla–pomalá–rýchla).
Kartička 7
Otázka: Aká je typická formálna štruktúra klasicistického sólového koncertu?
Odpoveď: Tri časti: I. Allegro (sonátová forma), II. Adagio/Andante (pomalá), III. Rondo/Allegro (rýchla finálna časť).
Kartička 8
Otázka: Akú úlohu má orchester v klasicistickom koncerte?
Odpoveď: Orchester nie je len doprovodom, ale partnerom v dialógu a kontraste tém.
Kartička 9
Otázka: Čo je kadencia (cadenza) v klasicistickom koncerte?
Odpoveď: Úsek, kde orchester stíchne a sólista predvádza technickú virtuozitu a improvizáciu (zvyčajne pred koncom prvej časti).
Kartička 10
Otázka: Aké sú hlavné zmeny koncertu v romantizme?
Odpoveď: Uvoľnenie klasických foriem, dôraz na subjektívne prežívanie, technickú virtuozitu a emotívnosť; častejšie spájanie častí do jedného celku a voľnejšia