Podcast o Hudobné suity 19. a 20. storočia

Kapitoly

Chyták na maturite

Štyri tváre modernej suity

Suita, ktorá rozpráva príbeh

Přepis

Sofia: Aký je najčastejší chyták na maturite z hudobnej, keď sa povie „suita“?

Marek: Väčšina si spomenie na Bacha a barokové tance. To je síce správne, ale je to len polovica príbehu. A práve tá druhá polovica je to, čo odlišuje dobrú známku od tej najlepšej.

Sofia: Dnes vám ukážeme, ako v tom mať úplne jasno. Počúvate Studyfi Podcast.

Marek: V 19. a 20. storočí sa suita vrátila, no hlavne pre veľký orchester. A má štyri základné podoby.

Sofia: Štyri? Dobre, poďme na to. Ktorá je prvá?

Marek: Prvá je archaizujúca suita. Skladatelia ako Grieg či Ravel vzali staré tance a dali im nový, moderný šat. Ako retro, ale v hudbe.

Sofia: Chápem. A druhá?

Marek: Moderná neprogramová suita. Tam nájdeme napríklad Dvořákovu Českú suitu, ktorá spája národné tance s netanečnými časťami.

Sofia: Dobre, a čo ďalšie dve formy?

Marek: Tretia je programová symfonická suita. Tu už hudba rozpráva konkrétny príbeh. Ako Musorgského Obrázky z výstavy alebo Korsakovova Šeherezáda.

Sofia: A tá posledná? Tá musí byť najlepšia!

Marek: Je najznámejšia! Je to koncertná suita. V podstate taký playlist „the best of“ z opier, baletov či filmov.

Sofia: Aha! Takže Čajkovského Luskáčik alebo hudba Ennia Morriconeho z filmu Vtedy na západe?

Marek: Presne tak. Sú to vlastne prvé soundtracky v histórii.

Sofia: Takže, archaizujúca, neprogramová, programová a koncertná. Už v tom mám jasno! Vďaka, Marek.

Marek: Rado sa stalo. Učte sa s nami aj nabudúce!