Podcast o Hudba po druhej svetovej vojne
Hudba po 2. svetovej vojne: Rozbor, skladatelia a vplyvy
Podcast
Hudba po druhej svetovej vojne: Železná opona v notách0:00 / 2:31
0:001:00 zbývá
Matej…počkaj, takže celá hudobná scéna sa po vojne doslova rozdelila na dve polovice len kvôli politike? To je neuveriteľné.
NatáliaPresne tak. Železná opona nerozdelila len krajiny, ale aj notové osnovy. A to je presne to, o čom sa dnes budeme baviť.
Hudba po druhej svetovej vojne: Železná opona v notách
Délka: 2 minut
Kapitoly
Úvod do rozdeleného sveta
Kľúčoví skladatelia a ich štýly
Spájanie svetov a záver
Přepis
Matej: …počkaj, takže celá hudobná scéna sa po vojne doslova rozdelila na dve polovice len kvôli politike? To je neuveriteľné.
Natália: Presne tak. Železná opona nerozdelila len krajiny, ale aj notové osnovy. A to je presne to, o čom sa dnes budeme baviť.
Matej: Tak teda vitajte, počúvate Studyfi Podcast. Poďme na to, ako sa hudba vyvíjala na Západe a ako na Východe.
Natália: V západnom bloku, teda v krajinách ako USA a Francúzsko, mali skladatelia úplnú umeleckú slobodu. Experimentovali, hľadali nové zvuky.
Matej: A čo to znamená v praxi? Nejaké konkrétne smery?
Natália: Jasné. Vznikol serializmus, elektronická hudba, aleatorika... V podstate hudba, ktorá sa úplne odklonila od toho, čo ľudia poznali.
Matej: Znie to ako hudba z inej galaxie. A čo Východ?
Natália: Tam to bolo iné. Štát mal hlavné slovo a preferoval sa takzvaný socialistický realizmus. Hudba mala byť optimistická a hlavne zrozumiteľná pre masy.
Matej: Dobre, a kto boli hlavní hráči? Dajme si pár príkladov zo Západu.
Natália: Jednoznačne John Cage. Ten prišiel so skladbou 4 minúty a 33 sekúnd, ktorá je v podstate úplné ticho. Hudbou sa stali zvuky okolia.
Matej: Počkaj, skladba je ticho? Tak to je asi jediná skladba, pri ktorej sa dá perfektne učiť na skúšku!
Natália: Presne! Okrem neho napríklad Olivier Messiaen, ktorý do hudby zapisoval spev vtákov, alebo takzvaná Darmstadtská trojka, ktorá experimentovala s elektronikou.
Matej: A čo Východ? Tam to asi nebolo také divoké, však?
Natália: Nebolo, ale o to zaujímavejšie. Skladatelia ako Poliak Witold Lutosławski hľadali moderný jazyk, ktorý by bol stále prijateľný.
Matej: Takže taký kompromis?
Natália: Dá sa to tak povedať. Alebo Krzysztof Penderecki, ktorý sa preslávil zvukovými efektmi. Jeho Tren obetiam Hirošimy znie skoro ako z hororu. Neskôr sa mnohí, ako Arvo Pärt z Estónska, priklonili k takej pokojnej, duchovnej jednoduchosti.
Matej: Takže, ak to zhrniem: Západ bol o radikálnych experimentoch a originalite, Východ skôr o hľadaní rovnováhy a duchovných témach.
Natália: Presne. Ale dôležité je, že od 60. rokov sa tieto dva svety začali prepájať. Vznikali festivaly, napríklad Varšavská jeseň, kde sa mohli stretávať.
Matej: Super. Takže hudba si nakoniec vždy našla cestu, aj cez železnú oponu.
Natália: Vždy. A to je na nej to krásne.