Podcast o Hovorový štýl a komunikácia

Kapitoly

Mýtus o hovorovom štýle

Kľúčové znaky

Moderné a klasické formy

Hádka, debata, diskusia

Skratky a nástrahy

Zhrnutie a záver

Přepis

Nina: Väčšina ľudí si myslí, že hovorový štýl je len taká „pokazená“ slovenčina plná slangových slov, ktorú používame na Messengeri. V podstate niečo menejcenné.

Adam: Presne tak! Ale v skutočnosti je to plnohodnotný a fascinujúci jazykový štýl, ktorý má svoje vlastné pravidlá a logiku. Je to jediný subjektívny štýl, aký máme.

Nina: Počkaj, subjektívny? Čo to znamená? A čo sú tie pravidlá? Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na to, ako hovoríme, keď sa nikto nepozerá.

Adam: Subjektívny znamená, že nesie silné osobné znaky hovoriaceho. Používame ho v súkromí, s ľuďmi, ktorých dobre poznáme. Je spontánny, nepripravený.

Nina: A strašne závislý od situácie, však? Napríklad keď poviem „podaj mi toto“, tak to funguje, len ak obaja vidíme, čo je „toto“.

Adam: Presne! Tomu sa hovorí situačnosť. A ďalším znakom je ekonomickosť. Chceme všetko povedať čo najrýchlejšie. Preto nehovoríme „idem na univerzitu“, ale „idem na uni“.

Nina: A z panelového domu je zrazu „panelák“. Šetríme si dych, však?

Adam: Presne tak. K tomu všetkému pridajme gestá, mimiku, tón hlasu... bez toho by hovorový štýl nefungoval.

Nina: Dobre, takže aké sú hlavné útvary? Predpokladám, že to nie je len chatovanie.

Adam: Vôbec nie. Delíme ich na klasické a moderné. Medzi klasické patrí súkromný rozhovor, telefonát alebo starý dobrý súkromný list. Pamätáš si ich ešte?

Nina: Matne! Ale tie moderné poznám každý. SMSky, chaty na WhatsAppe, e-maily, statusy na sociálnych sieťach...

Adam: A tie sú super zaujímavé! Stierajú rozdiel medzi písaním a hovorením. Píšeme, ale tak rýchlo a spontánne, akoby sme hovorili. Preto kašleme na diakritiku a veľké písmená.

Nina: A čo keď sa ľudia nezhodnú? Existujú aj v hovorovom štýle nejaké pravidlá pre výmenu názorov?

Adam: Určite. A tu sú tri kľúčové pojmy: hádka, debata a diskusia. Sú to úplne odlišné veci. Hádka je o emóciách. Cieľom je ponížiť toho druhého, nie nájsť pravdu.

Nina: To znie dosť toxicky. A debata?

Adam: Debata je už kultivovaná. Vymeníme si názory, vypočujeme sa, ale nemusíme sa zhodnúť. No a diskusia, to je najvyššia forma. Jej cieľom je vyriešiť problém a dospieť k dohode.

Nina: Čiže keď sa s niekým len tak doťahujem, tak to nie je diskusia?

Adam: Ani náhodou. Pre správnu diskusiu je kľúčová asertivita. To znamená, že si stojíš za svojím, ale plne rešpektuješ názor druhého. Bez urážok a agresivity.

Nina: Dobre, Adam, prešli sme si už veľa, ale je tu ešte jedna vec, ktorá vie byť na maturite celkom zradná. Týka sa tvorenia slov.

Adam: Áno, presne. Hovoríš o univerbizácii? To je proces, ktorý v hovorovej slovenčine doslova milujeme. Je to skracovanie viacslovných názvov.

Nina: Skracovanie? Ako keď poviem „minerálka“ namiesto „minerálna voda“?

Adam: Presne tak! Alebo „animák“ namiesto „kreslený film“. Či dokonca „diplomovka“ namiesto „diplomová práca“. To posledné pozná každý študent.

Nina: To teda áno. Takže toto je univerbizácia. Kde je ten chyták?

Adam: Chyták je v jej presnom opaku. Multiverbizácia. To je, keď jedno slovo nahradíš viacerými. Napríklad namiesto „vynadať“ povieš „podrobiť kritike“.

Nina: Znie to strašne... úradne. Ako z nejakej zápisnice o sťažnosti.

Adam: A to je presne ono! Multiverbizácia patrí do administratívneho a publicistického štýlu, nie do hovorového. A práve toto si na maturite nesmieš pomýliť.

Nina: Takže aby sme si to ujasnili: univerbizácia je skracovanie pre bežnú reč, multiverbizácia je naťahovanie pre formálne texty. Super, ďakujem!

Adam: Presne tak. Dúfam, že sme vám dnes pomohli trochu sa zorientovať v zákutiach slovenčiny a že to na maturite zvládnete.

Nina: Určite áno. Tak priatelia, to bol posledný diel nášho maturitného špeciálu. Veríme, že vám pomohol a držíme vám palce! Majte sa.

Adam: Dopočutia a veľa šťastia!