Podcast o História žurnalistiky v Anglicku a Amerike

Kapitoly

Počiatky britskej tlače

Zlatý vek a dane

Americké začiatky

Žltá žurnalistika a moderná éra

Přepis

Peter: Väčšina ľudí si myslí, že boj o slobodu tlače bol hlavne o zrušení cenzúry. Ale v skutočnosti, aj keď cenzúru zrušili, vláda našla oveľa zákernejší spôsob, ako noviny kontrolovať... cez dane. A to na viac ako 150 rokov.

Barbora: Presne tak, Peter. Hovorilo sa im „dane z vedomostí“ a bol to geniálny, aj keď dosť podlý ťah.

Peter: Znie to ako niečo, čo by sme mali preskúmať. Počúvate Studyfi Podcast.

Peter: Dobre, Barbora, vráťme sa úplne na začiatok. Kde sa to celé v Anglicku začalo?

Barbora: Všetko odštartoval William Caxton, keď v roku 1476 priniesol do Anglicka tlačiarenský lis. Ale na prvé periodikum sme si museli počkať až do roku 1622. Volalo sa Weekly News.

Peter: Weekly News. To znie dosť moderne. Boli to už noviny, ako ich poznáme dnes?

Barbora: Ani zďaleka. Vyzerali skôr ako malé brožúrky alebo knižočky, volali ich „newsbooks“. Dokonca aj pojem „newspaper“ sa objavil až o takmer 50 rokov neskôr.

Peter: A už vtedy mali reklamy?

Barbora: Prvý inzerát sa objavil v roku 1624. Ale dôležitejší bol rok 1644, keď John Milton vo svojom diele Areopagitika obhajoval slobodu slova. To bol obrovský myšlienkový krok vpred.

Peter: Dobre, takže máme prvé periodiká a prvú obhajobu slobody slova. Kedy prišli tie pravé noviny?

Barbora: Za prvé skutočne moderné noviny sa považujú The Oxford Gazette z roku 1665, ktoré sa neskôr premenovali na The London Gazette a, neuveriteľné, vychádzajú dodnes.

Peter: Wow, to je pôsobivé! A kedy prišiel prvý denník?

Barbora: To bolo v roku 1702, The Daily Courant. A potom, v roku 1785, prišla legenda – The Times. Tie si dali za cieľ byť nezávislé a objektívne.

Peter: A tu sa dostávame k tým daniam, ktoré si spomínala na začiatku, však?

Barbora: Presne tak. V roku 1695 síce zrušili cenzúru, no vláda zaviedla spomínané dane z vedomostí. Platila sa daň z inzercie, novinový kolok, dokonca aj daň z papiera. To predražovalo noviny a robilo ich nedostupnými pre bežných ľudí.

Peter: Takže sloboda slova bola technicky povolená, ale finančne obmedzená. To je prefíkané.

Barbora: Veľmi. Našťastie, v polovici 19. storočia tieto dane postupne zrušili, čo odštartovalo éru lacných novín, takzvanú „grajciarovú žurnalistiku“.

Peter: Poďme sa pozrieť za oceán. Ako to vyzeralo v Amerike?

Barbora: Podobne, ale s istým oneskorením. Prvé letákové noviny sa objavili v roku 1689. Ale prvý pokus o skutočné noviny, Publick Occurrences, vydržal v roku 1690 iba jedno vydanie, kým ho nezakázali.

Peter: Tak to bol rýchly koniec.

Barbora: Veru. Za prvé ozajstné a úspešné americké noviny sa považuje až New England Courant od Jamesa Franklina z roku 1721. A jeho brat, slávny Benjamin Franklin, neskôr vydával Pennsylvania Gazette, ktoré boli považované za najlepšie noviny koloniálnej éry.

Peter: A čo Deklarácia nezávislosti? Ktoré noviny priniesli túto horúcu správu ako prvé?

Barbora: Boli to Philadelphia Evening Post, dva dni po jej prijatí, 6. júla 1776. To musela byť senzácia.

Peter: V 19. storočí sa objavili giganty ako The New York Times. Ale počul som aj o „žltej žurnalistike“. Čo to bolo?

Barbora: Áno, The New York Times, založené v roku 1851, boli určené pre vzdelanejšie publikum. Ale popri nich sa rozvíjala aj žltá žurnalistika. To bol v podstate predchodca bulváru – senzácie, sex, zločiny, katastrofy. Hlavne predať čo najviac výtlačkov.

Peter: Zdá sa, že niektoré veci sa nikdy nemenia.

Barbora: Presne tak. Z tohto prostredia však vzišli aj legendárne a vplyvné denníky, ktoré poznáme dodnes. The Washington Post, The Wall Street Journal a aj najmladší z veľkých, USA Today z roku 1982.

Peter: Takže od malých brožúrok sme sa dostali k celonárodným denníkom. Fascinujúca cesta.

Barbora: Absolútne. A každá táto etapa formovala nielen novinárstvo, ale aj celú spoločnosť.