Harmónia a akordy v 20. storočí: Rozbor a charakteristika
Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu
8 kartičiek
Otázka: Čo je charakteristické pre tonálnu hudbu 20. storočia v porovnaní s klasicizmom a romantizmom?
Odpoveď: Zachováva tonálne centrum, ale harmónia je obohatená o nové akordy, rozšírené intervaly a neobvyklé modulácie.
Otázka: Aké nové harmonické prvky sa v 20. storočí v tonálnej hudbe objavujú?
Odpoveď: Používanie kvartových akordov, akordov s pridanými tónmi a rozšírených intervalov.
Otázka: Môže byť hudba 20. storočia moderná a zároveň tonálna? Uveď príklad skladateľa s takýmto prístupom.
Odpoveď: Áno, hudba môže byť moderná a stále mať návrat k tónike; príkladmi sú Prokofiev a Britten.
Otázka: Kde a kedy vznikol impresionizmus v hudbe a kto sú jeho predstavitelia?
Odpoveď: Vznikol vo Francúzsku; predstavitelia sú Claude Debussy a Maurice Ravel.
Otázka: Aké sú hlavné znaky impresionistickej hudby?
Odpoveď: Oslabenie funkčnej tonality, používanie celotónových a pentatonických stupníc, paralelné vedenie akordov a dôraz na farbu zvuku a atmosféru.
Otázka: Ako pôsobí impresionistická hudba z hľadiska formy a vývinu deja?
Odpoveď: Pôsobí ako zvukový obraz zameraný na náladu skôr než na dramatický vývoj.
Otázka: Čo znamená bitonalita?
Odpoveď: Súčasné použitie dvoch tónin (napr. jedna hlasová skupina v C dur a druhá v G dur).
Otázka: Čo je polytonalita a ktorý skladateľ je s ňou typicky spájaný?
Odpoveď: Použitie viacerých tónin naraz; typická pre Dariusa Milhauda.