Podcast o Fyzická geografia Ázie

Kapitoly

Kde sa končí Európa?

Plavba okolo kontinentu

Gigant s členitým pobrežím

Strecha a pivnica sveta

Od púští po ohnivý prstenec

Krajina od pólu k rovníku

Faktory ovplyvňujúce podnebie

Polárne a subpolárne pásmo

Mierne pásmo: Náš starý známy

Subtrópy a trópy

Sila monzúnov a tajfúnov

Tajga - Nekonečný les

Lesy a stepi mierneho pásma

Extrémy - Púšte a polopúšte

Vždyzelené subtropy a savany

Život v tropických lesoch

Hore do hôr - Výšková stupňovitosť

Ochrana prírody a zhrnutie

Přepis

Lucia: Pamätáš si, ako pred pár rokmi tá obrovská kontajnerová loď zablokovala Suezský prieplav? Celý svet sledoval, ako sa ju snažia dostať von.

Tomáš: Jasné, to bola globálna logistická nočná mora. Ale vieš, čo je na tom zaujímavé z geografického hľadiska? Ten prieplav je vlastne jedna z kľúčových hraníc, ktorá oddeľuje Afriku od kontinentu, o ktorom sa dnes budeme baviť — od Ázie.

Lucia: Presne tak. A keď už sme pri hraniciach, nie je to vždy také jednoduché. Počúvate Studyfi Podcast.

Tomáš: To máš pravdu. Napríklad hranica s Európou je... no, dosť kľukatá. Ázia je totiž súčasťou najväčšieho kontinentu Zeme, Eurázie.

Lucia: Takže, kadiaľ presne tá pomyselná čiara ide? Predpokladám, že to nie je len plot s nápisom „Vitajte v Ázii“.

Tomáš: To veru nie je. Začína sa to pohorím Ural, potom to pokračuje po rieke Emba, cez Kaspické more, Čierne more a nakoniec úžinami Bospor a Dardanely až do Stredozemného mora.

Lucia: Znie to skôr ako trasa pre dobrodružnú výpravu než ako hranica.

Tomáš: A to sme ešte nespomenuli, že od Ameriky ju delí len Beringov prieliv. Je to naozaj fascinujúce, ako sú tie kontinenty prepojené a zároveň oddelené.

Lucia: Dobre, takže hranice na súši máme. Ale čo voda? Áziu predsa obmýva niekoľko oceánov.

Tomáš: Presne tak, a nie málo! Sú to hneď štyri: Severný ľadový, Tichý, Indický a dokonca aj Atlantický, ak rátame jeho okrajové moria ako Stredozemné.

Lucia: Počkaj, skúsme si to predstaviť. Keby sme mali loď a chceli by sme oboplávať celý kontinent, kde by sme začali?

Tomáš: Super nápad! Tak poďme na to. Začali by sme napríklad v Čiernom mori. Odtiaľ sa cez Stredozemné a Červené more dostaneme do Arabského mora.

Lucia: Odtiaľ už cítiť Indický oceán. Čo ďalej?

Tomáš: Pokračujeme cez Andamanské, Juhočínske a Filipínske more. Tam už sme v Tichom oceáne. Potom stočíme kurz na sever... a čaká nás Východočínske, Žlté, Japonské a Ochotské more.

Lucia: Uf, to je mien! To by sme potrebovali poriadne veľkú zásobu kávy na palube.

Tomáš: To určite. A naša cesta by sa končila hore na severe, kde by sme cez Beringovo more vplávali do Východosibírskeho mora alebo Mora Laptevovcov v Severnom ľadovom oceáne. Je to neuveriteľná cesta.

Lucia: Keď si tak vymenoval všetky tie moria, došlo mi, aká obrovská Ázia musí byť. Máš nejaké čísla na porovnanie?

Tomáš: A či mám! So svojou rozlohou takmer 45 miliónov kilometrov štvorcových je Ázia absolútne najväčším svetadielom. Len pre predstavu, Európa je asi štyrikrát menšia.

Lucia: Štyrikrát! To je šialené. A čo ostatné kontinenty?

Tomáš: Druhá je Amerika, ktorá je len o nejaký milión štvorcových kilometrov menšia, a tretia je Afrika s rozlohou okolo 30 miliónov.

Lucia: A počas tej našej hypotetickej plavby sme museli vidieť aj extrémne členité pobrežie, však?

Tomáš: Presne. Míňali by sme obrovské polostrovy ako Arabský polostrov, Predná a Zadná India, Kórejský polostrov či Kamčatka. A samozrejme, nesmieme zabudnúť na ostrovy a súostrovia.

Lucia: Ako napríklad Japonsko, Filipíny, alebo tie obrovské ostrovy v Indonézii ako Veľké a Malé Sundy.

Tomáš: Áno, alebo Srí Lanka, Cyprus, Taiwan... Ten zoznam je takmer nekonečný. Pobrežie Ázie je skrátka jedna veľká skladačka zálivov, polostrovov a tisícok ostrovov.

Lucia: Takže pobrežie je nesmierne rozmanité. Platí to isté aj pre povrch vo vnútrozemí?

Tomáš: Ešte viac! Ázia je kontinent extrémov. Nájdeš tu najvyššie položené miesto na svete, ale aj to najnižšie.

Lucia: Mount Everest, samozrejme. Ten pozná každý. 8 849 metrov nad morom.

Tomáš: Presne tak, strecha sveta v Himalájach. Ale na druhej strane tu máme hladinu Mŕtveho mora, ktorá je asi 430 metrov pod úrovňou mora. To je najnižšie položené miesto na súši na celej planéte.

Lucia: Takže v Ázii môžeš stáť na streche sveta aj v jeho „pivnici“.

Tomáš: Pekne povedané. A medzi týmito dvoma extrémami sú majestátne pohoria ako Karakoram, Pamír, Kaukaz a obrovské nížiny.

Lucia: Ktorá je najväčšia? Je tam nejaký rekordér?

Tomáš: Je. Západosibírska nížina. Niekedy ju volajú aj „obrovský močiar“, čo celkom vystihuje jej charakter. Ale máme tu aj známe nížiny ako Mezopotámska alebo Indogangská.

Lucia: Dobre, hory a nížiny máme. Ale čo tie suché miesta? Vždy si predstavím Áziu aj s obrovskými púšťami.

Tomáš: Správna predstava. Sú tu púšte tropického pásma, ako Rub' al Khali na Arabskom polostrove, ale aj púšte mierneho pásma ako Gobi alebo Taklamakan v strednej a východnej Ázii.

Lucia: A prečo vlastne v Ázii vznikli také obrovské hory a deje sa tam toľko zemetrasení?

Tomáš: To všetko súvisí s pohybom litosférických dosiek. Východná časť Ázie je súčasťou takzvaného ohnivého prstenca, zóny s častou sopečnou činnosťou a zemetraseniami.

Lucia: Ohnivý prstenec... znie to dramaticky. Sú tam aj nejaké slávne sopky?

Tomáš: Určite. Napríklad Fudži v Japonsku, ktorá je symbolom krajiny, alebo Kľučevskaja na Kamčatke, jedna z najaktívnejších sopiek sveta. Takže áno, povrch Ázie je všetko, len nie nudný.

Lucia: Poďme sa teraz pozrieť na život. Keď je Ázia taká obrovská a rozmanitá, musí mať aj všetky možné typy krajiny, nie?

Tomáš: Úplne všetky. Od polárnych púští na severe až po tropické dažďové pralesy na juhu. Môžeme si to prejsť pekne od severu.

Lucia: Tak začnime. Čo je úplne hore?

Tomáš: Na ostrovoch v Severnom ľadovom oceáne je polárna púšť. Väčšinu roka sneh, ale žijú tam tulene, mrože a samozrejme, medveď biely.

Lucia: A kúsok južnejšie?

Tomáš: Tam sa rozprestiera tundra. Krajina machov, lišajníkov a zakrpatených stromov. Tu nájdeme soba arktického alebo polárnu líšku.

Lucia: Dobre, a pod tundrou sa už začínajú lesy, však?

Tomáš: Áno, a nie hocijaké! Začína sa tam tajga – najväčší les sveta. Pás ihličnatých lesov, ktorý sa tiahne cez celú severnú Áziu. Je to domov pre medvede, vlky a aj vzácneho tigra sibírskeho.

Lucia: Tiger sibírsky! To je fascinujúce. Takže sme prešli z ľadu do najväčšieho lesa sveta. Ázia je naozaj kontinentom superlatívov.

Lucia: Dobre, Tomáš, takže po pohoriach sa teraz ponoríme do počasia... alebo skôr podnebia. Keď sa povie Ázia, je to taký obrovský pojem. Mám si predstaviť mrazivú Sibír alebo horúcu džungľu?

Tomáš: Presne tak, Lucia! Máš si predstaviť v podstate všetko. Podnebie Ázie je extrémne rôznorodé, pretože naň vplýva každý jeden faktor, na ktorý si len spomenieš.

Lucia: Každý jeden? To znie ako veľa faktorov. Ktoré sú tie hlavné?

Tomáš: Tak si to predstav... V prvom rade je to geografická šírka. Teda, ako ďaleko si od rovníka. Čím si bližšie k rovníku, tým je teplejšie. To poznáme.

Lucia: Jasné, slnko tam svieti takpovediac priamejšie.

Tomáš: Presne. Ale potom tu máme nadmorskú výšku. Môžeš byť aj na rovníku, ale ak vylezieš na dosť vysoký kopec, bude ti zima a bude tam viac zrážok. Takže hory dokážu úplne zmeniť pravidlá hry.

Lucia: A čo oceán? Ten má tiež nejaké slovo do toho?

Tomáš: Obrovské! Vzdialenosť od oceána je ďalší kľúčový faktor. Oblasti pri mori majú viac zrážok a teploty tam tak neskáču. No a čím ideš hlbšie do vnútrozemia... tam sú letá horúce a zimy brutálne mrazivé.

Lucia: Rozumiem. Takže šírka, výška a vzdialenosť od vody. To sú tí hlavní hráči.

Tomáš: Presne tak. A k tomu si prirátaj ešte morské prúdy a vetry, ktoré to celé miešajú. Ázia má naozaj všetko.

Lucia: Dobre, tak poďme pekne od severu. Čo nás čaká tam úplne hore, v arktickej časti Ázie?

Tomáš: Tam nás čaká polárne, alebo arktické, podnebné pásmo. To je oblasť okolo severnej polárnej kružnice a na ostrovoch v Severnom ľadovom oceáne. Priprav sa na dlhé, kruté zimy a krátke, chladné letá.

Lucia: A málo zrážok, predpokladám. Keď je taká zima, asi sa veľa vody neodparí.

Tomáš: Správna úvaha. Zrážok je tam pomerne málo. Ale najzaujímavejšie sú tam polárny deň a polárna noc. Vieš si predstaviť, že ti slnko niekoľko týždňov alebo mesiacov vôbec nezapadne?

Lucia: Fúha, to musí byť zvláštne na spánkový rytmus. A potom zase niekoľko týždňov totálna tma. To znie dosť depresívne.

Tomáš: Veru. Ale ako postupujeme smerom na juh, na pevninu, podmienky sa postupne zlepšujú. Tam prechádzame do prechodného, subpolárneho podnebia, kde už je život o čosi znesiteľnejší.

Lucia: Takže pod polárnym pásmom prichádza mierne pásmo. To znie už celkom povedome.

Tomáš: Presne tak. Toto je v Ázii najrozsiahlejšie podnebné pásmo. Rozprestiera sa približne medzi polárnou kružnicou a 40. rovnobežkou. A tu už máme naše známe štyri ročné obdobia.

Lucia: Jar, leto, jeseň, zima. Konečne niečo, čo si viem reálne predstaviť.

Tomáš: Áno. Ale aj tu platí to, čo sme si povedali o vzdialenosti od oceána. Na východe, napríklad v Japonsku, je podnebie príjemné, s dostatkom dažďa a menšími rozdielmi teplôt.

Lucia: A vo vnútrozemí?

Tomáš: Tam je to úplne iná pesnička. Smerom na západ, do srdca kontinentu, zrážky ubúdajú a teplotné výkyvy sú extrémne. Letá môžu byť spaľujúce a zimy kruté. Rozdiel desiatok stupňov Celzia nie je ničím výnimočným.

Lucia: Dobre, poďme ešte južnejšie. Čo nasleduje po miernom pásme?

Tomáš: Subtropické pásmo. To leží medzi 40. a 30. rovnobežkou. Je to taký prechod medzi miernym a tropickým pásmom. Letá sú tu horúce a zimy sú mierne, celkom príjemné.

Lucia: Znie to ako ideálna dovolenková destinácia. A pod ním sú už trópy?

Tomáš: Áno, a tie si v Ázii môžeme rozdeliť na tri typy. Najprv máme tropické suché pásmo v juhozápadnej Ázii. Tam je extrémny nedostatok zrážok a obrovské rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami. Proste púšť.

Lucia: Rozumiem. A tie ďalšie dva typy?

Tomáš: Potom je tu tropické vlhké podnebie s obdobiami sucha. To nájdeme napríklad v Indii. Teploty sú vysoké a množstvo zrážok závisí od monzúnov, o ktorých si ešte povieme.

Lucia: A ten tretí typ je... nonstop dážď?

Tomáš: Skoro! Je to tropické vlhké rovníkové podnebie, hlavne na ostrovoch juhovýchodnej Ázie. Tam prší takmer každý deň, teploty sú vysoké vo dne aj v noci. Je tam proste teplo a vlhko. Stále.

Lucia: Spomínal si monzúny. To je niečo typicky ázijské, však? O čo presne ide?

Tomáš: Absolútne. Monzúny sú v podstate sezónne vetry, ktoré ovplyvňujú obrovskú časť južnej, juhovýchodnej a východnej Ázie. Vznikajú kvôli rozdielnym teplotám medzi pevninou a morom.

Lucia: A sú dva druhy, ak si dobre pamätám?

Tomáš: Presne. Letný a zimný. Letný monzún vanie z chladnejšieho mora na rozpálenú pevninu a prináša so sebou obrovské množstvo vlahy. To znamená dážď. Veľa dažďa.

Lucia: Takže letný monzún je vlastne taký ten kamarát, čo príde na návštevu, prinesie darčeky – vodu pre ryžové polia – ale zároveň ti vytopí pivnicu.

Tomáš: To je perfektné prirovnanie! Presne tak. Je životne dôležitý pre poľnohospodárstvo, najmä pre pestovanie ryže, ale často spôsobuje aj ničivé povodne.

Lucia: A zimný monzún?

Tomáš: Ten je jeho pravý opak. V zime je pevnina chladnejšia ako more, takže vietor fúka z pevniny na more. A keďže vanie z vnútrozemia, je suchý. Prináša obdobie sucha.

Lucia: Takže vetry, ktoré nosia buď všetku vodu, alebo žiadnu. A aby toho nebolo málo, sú tam ešte tajfúny, však?

Tomáš: Žiaľ, áno. To sú extrémne silné točivé vetry, v podstate hurikány, ktoré vznikajú hlavne na juhovýchode Ázie. Majú obrovskú ničivú silu a dokážu napáchať katastrofálne škody.

Lucia: Fíha. Takže podnebie v Ázii vie byť nielen rozmanité, ale aj poriadne nebezpečné. To je dôležité si zapamätať. Dobre, od podnebia je to už len kúsok k vode na pevnine... Poďme sa pozrieť na rieky a jazerá Ázie.

Lucia: A po chladnej tundre sa konečne dostávame k niečomu zelenšiemu. Dúfam. Tomáš, toto je naša posledná téma o Ázii, tak poďme na to.

Tomáš: Presne tak, Lucia. Posúvame sa na juh od tundry a vchádzame do najrozsiahlejšieho rastlinného pásma Ázie. A vlastne aj celého sveta.

Lucia: Počkaj, najväčší na svete? O čom hovoríme?

Tomáš: Hovoríme o tajge. Predstav si nekonečný oceán ihličnatých stromov, hlavne smrekov. Tento les je taký obrovský, že sa tiahne cez celú Sibír.

Lucia: To znie... dosť monotónne. A čo pôda? Dá sa tam niečo pestovať?

Tomáš: Práveže veľmi nie. Pôdy sú tam dosť chudobné, takzvané podzoly, a sú tam obrovské plochy močiarov. Takže farmárčenie je tam naozaj výzva.

Lucia: A aké zvieratá by som tam stretla, keby som sa odvážila? Okrem komárov z tých močiarov.

Tomáš: Tých je tam určite dosť. Ale okrem nich aj medvede, vlky, rysy, líšky... a samozrejme, žije tam aj majestátny a veľmi vzácny tiger sibírsky.

Lucia: Dobre, z tajgy mám rešpekt. Čo leží južnejšie od nej? Zostávame ešte v lesoch?

Tomáš: Áno, ale meníme typ lesa. Vstupujeme do pásma listnatých a zmiešaných lesov. Tie nájdeme hlavne vo východnej Ázii.

Lucia: Takže tam už uvidíme duby, buky a javory? To mi znie povedome, podobne ako u nás.

Tomáš: Presne tak. Je tam viac vlahy, pôdy sú úrodnejšie – hnedozeme a gaštanové pôdy – a je to domov pre množstvo zvierat, od vysokej zveri až po plazy.

Lucia: Super. Ale čo tam, kde už na lesy neprší dosť?

Tomáš: Tam sa dostávame do stepí. Sú to rozsiahle trávnaté oblasti s veľmi úrodnými černozemami. Ideálne pre poľnohospodárstvo.

Lucia: Aha, takže tam ľudia pestujú hlavne obilniny a chovajú dobytok, však?

Tomáš: Áno, stepi sú obilnicou mnohých krajín. A okrem dobytka a koní sa tam darí aj menším tvorom. Hlavne hlodavcom, ale aj dravým vtákom ako orol stepný.

Lucia: A v učebnici vidím aj takú... nahnevanú mačku. Manul stepný. Ten vyzerá, že nemá dobrý deň.

Tomáš: Manul vyzerá mrzuto stále, ale je to fascinujúca malá šelma, dokonale prispôsobená životu v stepi.

Lucia: Dobre, od úrodných stepí sa poďme pozrieť na úplný opak. Ázia má aj poriadne púšte, však?

Tomáš: A ešte aké! Nachádzajú sa v miernom aj tropickom pásme. Určite si už počula mená ako Gobi, Taklamakan, Kyzylkum alebo Karakum.

Lucia: To sú presne tie miesta, kde si človek predstaví len piesok a horúčavu. Ako tam vôbec niečo prežije?

Tomáš: Život sa sústredí do oáz, teda miest, kde je dostupná voda. Pôdy sú inak veľmi neúrodné. Práve v okolí oáz ľudia chovajú zvieratá, ktoré to tam zvládajú.

Lucia: Tým myslíš ťavy, kozy a ovce? Tie sú symbolom takýchto oblastí.

Tomáš: Presne tie. Sú neuveriteľne odolné a prispôsobené na nedostatok vody a potravy.

Lucia: Poďme teraz do príjemnejších končín. Čo sú to subtropické lesy?

Tomáš: To sú vždyzelené oblasti, hlavne v juhozápadnej, juhovýchodnej a východnej Ázii. Tu sa darí plodinám, ktoré potrebujú teplo.

Lucia: Napríklad citrusy, čaj alebo bavlna?

Tomáš: Správne. Rastliny tam majú často hrubšie listy, aby lepšie hospodárili s vodou. Zo zvierat tam nájdeme napríklad leoparda, opice a rôzne druhy papagájov.

Lucia: Vidím tu papagája Alexandra veľkého. To je celkom slávne meno pre vtáka.

Tomáš: To áno, meno dostal podľa Alexandra Macedónskeho, ktorý ho údajne priniesol z Indie do Európy. Stal sa tak trochu celebritou.

Lucia: A čo savany? Tie sú tiež v teplejších oblastiach?

Tomáš: Áno, savany sa nachádzajú na okraji púští. Pre ne je typické striedanie období dažďov a sucha. Úrodné sú teda len sezónne.

Lucia: A tam žijú tie najväčšie ázijské zvieratá, však? Ako slon ázijský.

Tomáš: Presne. Okrem slonov aj antilopy, ale aj predátory ako tigre a samozrejme množstvo hadov a plazov.

Lucia: Blížime sa k rovníku. Čakajú nás tropické lesy, ktoré sú asi najbohatšie na život.

Tomáš: Určite. Sú veľmi ovplyvnené monzúnmi, takže máme tropické dažďové lesy a potom lesy s obdobím sucha. Vegetácia je tam neuveriteľne bujná.

Lucia: Počula som, že tvorí akési poschodia. Čo to znamená?

Tomáš: Voláme to etáže. Stromy a rastliny rastú v rôznych výškových úrovniach, od zeme až po koruny stromov, a každá etáž má svojich obyvateľov. Je to ako mrakodrap plný života.

Lucia: Fascinujúce. A aké známe chránené druhy by sme tam našli?

Tomáš: Napríklad tigra bengálskeho alebo krokodíla cejlónskeho. Pôdy sú tam často červené, lebo obsahujú veľa železa. A tam, kde sa les stretáva s morom, rastú špeciálne mangrovové porasty.

Lucia: Super. Zostáva nám ešte jedna špecialita Ázie. Čo sa deje vo vysokých pohoriach ako Himaláje? Tam predsa neplatia bežné pásma.

Tomáš: Správne si to postrehla. Tam o všetkom rozhoduje nadmorská výška, nie geografická šírka. Hovoríme o výškovej stupňovitosti.

Lucia: Takže ako stúpam hore, mení sa príroda okolo mňa?

Tomáš: Presne tak. Začínaš na lúkach, prejdeš cez bambusové, listnaté a ihličnaté lesy, potom nasledujú kroviny, vysokohorské lúky a nakoniec len skala a večný sneh a ľad.

Lucia: To je ako prejsť celým kontinentom za pár hodín. A aké zvieratá sú typické pre tieto výšky?

Tomáš: Typickým pomocníkom človeka je jak. Je to vlastne taký vysokohorský taxík a nákladné auto v jednom. A samozrejme, v týchto oblastiach žije aj chránená a všetkými milovaná panda veľká.

Lucia: Toľko rozmanitosti... Je asi veľmi dôležité túto prírodu chrániť.

Tomáš: Absolútne. V Ázii je množstvo chránených území a národných parkov, napríklad Sagarmatha v Nepále, kde je Mount Everest, alebo park Fudži-Hakone-Izu v Japonsku. Napriek tomu sú mnohé druhy na pokraji vyhynutia.

Lucia: Takže, aby sme to zhrnuli. Prešli sme celú Áziu od severu na juh. Začali sme v mrazivej tundre, prešli cez nekonečnú tajgu, mierne lesy a úrodné stepi...

Tomáš: ...ponorili sme sa do horúcich púští, navštívili vždyzelené subtropy, savany plné života a poschodové tropické lesy. A nakoniec sme sa vyšplhali až na strechu sveta do vysokých pohorí.

Lucia: Ázia je skrátka kontinent extrémov a neuveriteľnej rozmanitosti. Tomáš, veľmi pekne ti ďakujem za skvelý prehľad nielen prírodných pásem, ale aj za všetky témy o Ázii, ktoré sme spolu prebrali.

Tomáš: Aj ja ďakujem za pozvanie, Lucia. Vždy ma teší o tom rozprávať.

Lucia: A ďakujeme aj vám, naši milí poslucháči, že ste boli s nami. Toto bola posledná časť nášho seriálu o Ázii. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že vás geografia baví aspoň tak ako nás. Majte sa krásne a dopočutia pri ďalších dieloch Studyfi Podcastu!

Tomáš: Dopočutia.