Podcast o Fundamentálna analýza a investičný proces

Kapitoly

Úvod do finančných trhov

Etapy investičného procesu

Čo je fundamentálna analýza?

Makroekonomická analýza: Veľký obraz

Peniaze, úroky a inflácia

Mikroanalýza: Pohľad zblízka

Čo je odvetvová analýza?

Citlivosť na cykly

Vplyv štátu a konkurencie

Nová ekonomika a zmeny

Čo je fundamentálna analýza?

Kvalitatívne faktory: Viac než len čísla

Kvantitatívne faktory: Hovoríme rečou čísel

Postup analýzy a screening

Hľadanie vnútornej hodnoty

Zhrnutie a záver

Přepis

Peter: Keď si ráno otvoríš správy a vidíš, že akcie nejakej obrovskej firmy ako Apple alebo Tesla letia hore... alebo sa zrazu prepadajú... napadlo ti niekedy, čo presne to spôsobuje? Nie je to len náhoda alebo nejaká mágia, však?

Simona: Vôbec nie, Peter. Za každým týmto pohybom je celý vesmír dát a rozhodnutí. A presne o tom sa dnes budeme baviť. Počúvate Studyfi Podcast.

Peter: Super! Tak poďme na to. Kde vlastne začať, ak chcem pochopiť, prečo sa akcie hýbu?

Simona: Najlepšie je začať od úplného začiatku — investičným procesom. Predstav si to ako taký recept na varenie. Musíš mať jednotlivé kroky, aby si na konci dostal chutné jedlo, teda zisk.

Peter: Recept na zisk? To sa mi páči! Aké sú teda ingrediencie a postup?

Simona: Takže, prvý krok je stanovenie investičnej politiky. Jednoducho si povieš, čo chceš dosiahnuť. Aký výnos očakávaš a aké riziko si ochotný podstúpiť.

Peter: Jasné, musím vedieť, kam idem, skôr než vyrazím na cestu. Čo je druhé?

Simona: Druhým krokom je analýza cenných papierov. A tu prichádza na scénu tá detektívna práca, o ktorej budeme dnes hovoriť najviac. Existujú v podstate tri hlavné typy analýz.

Peter: Tri? Myslel som, že je to len o grafoch a číslach.

Simona: To je jeden pohľad. Máme fundamentálnu analýzu, ktorá je dnes najpoužívanejšia a spája ceny akcií s reálnou ekonomikou. Potom je tu technická analýza, ktorá sa pozerá práve na tie grafy a historické dáta. A nakoniec psychologická analýza, ktorá skúma správanie investorov.

Peter: Dnes sa teda pozrieme na tú fundamentálnu. Čo nasleduje po analýze?

Simona: Keď máš jasno v tom, ktoré akcie sú zaujímavé, prichádza tretí krok: zostavenie portfólia. Tu je kľúčová diverzifikácia. Vieš, nestaviť všetko na jednu kartu.

Peter: Aby som neprišiel o všetko, keď sa jednej firme prestane dariť. Logické.

Simona: Presne tak. A potom nasleduje revízia portfólia, kde predávaš to, čo už nefunguje, a nakupuješ nové, sľubnejšie kúsky. No a posledný, piaty krok, je hodnotenie výkonnosti. Porovnávaš, ako sa ti darilo v porovnaní s inými.

Peter: Dobre, poďme teda na tú hlavnú tému. Fundamentálna analýza. Čo si pod tým mám predstaviť v praxi? Je to niečo, čo zvládne aj bežný človek?

Simona: Určite áno, aspoň v základoch. Jej hlavnou úlohou je zistiť takzvanú vnútornú hodnotu akcie. Teda akú hodnotu tá firma a jej akcia skutočne má, bez ohľadu na to, aká je jej aktuálna cena na trhu.

Peter: A k čomu mi to je?

Simona: No, ak zistíš, že vnútorná hodnota akcie je vyššia ako jej trhová cena, znamená to, že je podhodnotená. To je signál na nákup! A naopak, ak je cena na trhu vyššia, akcia je nadhodnotená a je čas ju predať.

Peter: Aha! Takže hľadám v podstate zľavy na akciovom trhu.

Simona: Presne tak sa na to dá pozerať. A táto analýza má tri úrovne, ako keď lúpeš cibuľu. Začínaš zvonka a ideš dovnútra.

Peter: Cibuľa? Dnes samé kulinárske prirovnania. Tak aké sú tie vrstvy?

Simona: Prvá, najširšia vrstva, je makroekonomická analýza. Pozeráš sa na celú ekonomiku štátu alebo sveta. Potom je odvetvová analýza, kde skúmaš konkrétny sektor, napríklad automobilový priemysel. A nakoniec je mikroekonomická analýza, kde sa pozrieš na zúbok jednej konkrétnej firme.

Peter: Začnime teda tým najväčším obrazom. Makroekonomika. Znie to dosť zložito. Aké faktory tam sledujeme?

Simona: Je ich viac, ale poďme si prejsť tie najdôležitejšie. Prvým je rast hrubého domáceho produktu, teda HDP. Dlho platilo, že akciový trh kopíroval rast ekonomiky.

Peter: A dnes to už neplatí?

Simona: V posledných desaťročiach sa to trochu zmenilo. Vznikol takzvaný nožnicový efekt. Akciový trh často predbieha reálnu ekonomiku. Investori sa snažia predvídať budúcnosť, takže trh začne rásť ešte predtým, ako sa ekonomika naozaj naštartuje.

Peter: Čiže investori majú krištáľovú guľu?

Simona: Skôr sa snažia analyzovať signály. A keď už vidia, že sa blíži vrchol, začnú predávať, zatiaľ čo reálna ekonomika ešte stále beží na plné obrátky. A potom to padá spolu.

Peter: Fascinujúce. Aký je ďalší dôležitý faktor?

Simona: Fiškálna politika štátu. To sú v podstate dane a štátne výdavky. Keď štát zníži dane firmám, tie majú viac peňazí na inovácie alebo na dividendy pre akcionárov. A to, samozrejme, podporuje rast akciového trhu.

Peter: A čo keď dane zvýši?

Simona: Tak firmám ostane menej peňazí, čo môže viesť k poklesu cien akcií. Podobne to funguje aj s výdavkami. Keď štát napríklad zadá veľkú zákazku na stavbu diaľnic, pomôže stavebným firmám. Pamätáš si na šrotovné?

Peter: Jasné, príspevok na kúpu nového auta, keď si zošrotoval staré.

Simona: Presne. To bol masívny stimul pre automobilový priemysel. V Nemecku to vtedy pomohlo naštartovať nielen akciový index DAX, ale aj celú ekonomiku, ktorá sa prepadávala.

Peter: Dobre, takže máme ekonomiku a štát. Čo ešte hýbe trhmi? Predpokladám, že centrálne banky a peniaze.

Simona: Úplne správne. Tretím faktorom je peňažná ponuka a úrokové sadzby. Keď centrálna banka, napríklad americký FED, napumpuje do ekonomiky viac peňazí a zníži úrokové sadzby, peniaze sú lacné a dostupné.

Peter: A investori ich teda s radosťou investujú do akcií.

Simona: Presne. Naopak, keď banka peniaze sťahuje a úroky dvíha, investovanie je drahšie a trhy klesajú. Videli sme to po kríze v roku 2008, keď FED masívnym „tlačením peňazí“, takzvaným kvantitatívnym uvoľňovaním, zachraňoval a stimuloval trh.

Peter: A čo inflácia? V poslednej dobe sa o nej veľa hovorí.

Simona: Inflácia je pre akcie zvyčajne zlá správa. Zvyšuje firmám náklady, čo znižuje ich zisky a následne aj dividendy. Ak máš výnos z akcie 10 %, ale inflácia je 6 %, tvoj reálny zisk sú len 4 %.

Peter: Čiže inflácia mi vlastne „požiera“ zisky. Rozumiem. Sú ešte nejaké ďalšie veľké faktory?

Simona: Určite. Napríklad medzinárodný pohyb kapitálu — keď zahraniční investori veria našej ekonomike a nakupujú tu firmy alebo akcie. A potom sú tu rôzne šoky.

Peter: Šoky? Akože zemetrasenie?

Simona: Áno, aj to. Prírodné katastrofy, ale aj vojenské konflikty, politické zmeny po voľbách, alebo dokonca úroveň korupcie v krajine. Všetko toto ovplyvňuje dôveru investorov a tým pádom aj ceny na trhu.

Peter: Wow, to je naozaj veľa vecí, ktoré treba sledovať. Prešli sme si ten najväčší obraz. Čo tá posledná, najmenšia vrstva cibule? Mikroanalýza?

Simona: Áno, tu sa už pozeráme na konkrétnu firmu. Cieľ je presne ten, čo sme si povedali na začiatku: určiť jej vnútornú hodnotu.

Peter: A ako to urobím? Pozerám sa na jej účtovníctvo?

Simona: Presne tak. Skúmaš jej finančné výkazy, zisky, dlhy, manažment, postavenie na trhu, konkurenčné výhody... Je to naozajstná detektívka.

Peter: Takže porovnám túto vnútornú hodnotu, ktorú si vypočítam, s cenou na burze a hneď viem, či sa oplatí nakupovať.

Simona: V teórii áno. V praxi je to samozrejme trochu zložitejšie, ale presne toto je hlavný princíp fundamentálnej analýzy. Je to snaha pochopiť reálne zdravie a potenciál firmy, nie len sledovať blikajúci graf.

Peter: Takže, aby som to zhrnul. Fundamentálna analýza nie je žiadne veštenie, ale poctivá detektívna práca. Začíname pohľadom na celú ekonomiku, potom na odvetvie a nakoniec si posvietime na samotnú firmu.

Simona: Povedal si to úplne dokonale. Je to systematický prístup, ktorý ti dáva pevný základ pre tvoje investičné rozhodnutia.

Peter: Super, takže máme za sebou pohľad na celú ekonomiku. Aký je ďalší krok v našej detektívke? To je presne tá odvetvová analýza, však?

Simona: Presne tak. Teraz si zoberieme lupu a pozrieme sa na konkrétne odvetvia. Pretože nie všetky firmy plávajú na rovnakej vlne. Pamätáš si, čo sa dialo na začiatku pandémie?

Peter: Jasné, trhy sa prepadli, panika... Viem, že index S&P 500 išiel dole, ale potom sa rýchlo spamätal.

Simona: Áno, ale zaujímavé je, čo ho ťahalo. Zatiaľ čo sa trápili aerolinky alebo reštaurácie, dva sektory doslova explodovali: IT a zdravotníctvo. Všetci sme boli doma, potrebovali sme komunikovať a, samozrejme, zdravie bolo na prvom mieste. A toto je podstata odvetvovej analýzy.

Peter: Chápem. Takže niektoré odvetvia sú na zmeny v ekonomike citlivejšie ako iné?

Simona: Presne. Delíme ich na tri základné typy. Prvým sú cyklické odvetvia. Sem patrí napríklad automobilový priemysel alebo stavebníctvo. Keď ekonomika rastie, ľudia kupujú nové autá a domy. Keď príde kríza, toto sú prvé výdavky, ktoré osekajú.

Peter: A čo je opak? Existuje niečo, čo ľudia kupujú stále?

Simona: Áno. To sú neutrálne odvetvia. Tie ekonomický cyklus príliš neovplyvňuje. Patria sem napríklad alkohol alebo cigarety. Ich ceny sa veľmi nemenia a ľudia si ich doprajú v dobrých aj zlých časoch.

Peter: Takže investícia do zlých návykov je vlastne celkom stabilná.

Simona: Povedzme, že je menej volatilná. A potom máme ešte tretiu, špeciálnu kategóriu — anticyklické odvetvia. Tie dokonca v čase recesie vykazujú dobré výsledky. Klasický príklad je káblová televízia alebo streamovacie služby. Ľudia menej chodia von a hľadajú lacnejšiu zábavu doma.

Peter: Dobre, citlivosť na cyklus dáva zmysel. Čo ešte ovplyvňuje celé odvetvie?

Simona: Veľmi dôležitá je vládna regulácia. Štát môže napríklad stanoviť maximálne ceny za elektrinu alebo plyn. To priamo ovplyvňuje zisky firiem v energetike a ich akcie sú potom menej rizikové a stabilnejšie.

Peter: A predpokladám, že štát môže aj obmedzovať konkurenciu.

Simona: Áno, udeľovaním licencií. Ale regulácia môže mať aj negatívny dopad. Napríklad prísne zákony na ochranu životného prostredia vytvárajú firmám dodatočné náklady, čo im znižuje zisk a tlačí cenu akcií nadol.

Peter: A čo samotná štruktúra odvetvia? Je rozdiel, či je tam jeden hráč alebo sto?

Simona: Obrovský. Ak má firma monopol, jej zisk je stabilný a akcia je považovaná za bezpečnú. Podobne je to pri oligopole, kde si trh delí zopár veľkých hráčov. No a potom máš odvetvia s obrovskou konkurenciou, kde je veľmi ťažké čokoľvek predpovedať. Tam je to ako na divokom západe.

Peter: Znie to, akoby sa tie štruktúry nemenili. Ale svet sa mení, nie?

Simona: Absolútne. Tradičná štruktúra sa neustále láme. Vznikajú nové odvetvia, hlavne vďaka internetu. Kedysi, okolo roku 1900, boli dominantné železnice, lebo budovali Ameriku. Dnes sú to informačné technológie a zdravotníctvo.

Peter: A čo to znamená pre firmy?

Simona: Znamená to, že sa musia prispôsobiť. Dnes sú v popredí menšie, flexibilné firmy a startupy, ktoré dokážu rýchlo reagovať. Veľké korporácie sú často príliš pomalé. To vedie k obrovským očakávaniam investorov, čo ale môže byť aj nebezpečné.

Peter: Ako to myslíš?

Simona: Spomeň si na prelom tisícročí a obrovskú technologickú bublinu. Všetci boli nadšení z high-tech firiem, liali do nich peniaze a potom to celé prasklo. To je lekcia, že ani v tom najlepšom odvetví nie je nič zaručené.

Peter: Rozumiem. Takže nestačí nájsť dobrú ekonomiku, musíme nájsť aj to správne 'ihrisko', teda odvetvie. A až potom si môžeme vyberať konkrétneho hráča, teda firmu?

Simona: Presne tak, Peter. A ten posledný krok – výber konkrétneho hráča – to je presne to, kde na scénu prichádza fundamentálna analýza.

Peter: Fundamentálna analýza. To znie... fundamentálne.

Simona: To teda áno. Ale v podstate je to celkom jednoduché. Je to metóda, ako zistiť skutočnú, alebo teda vnútornú hodnotu firmy. A tú potom porovnáš s jej cenou na trhu.

Peter: Čiže zisťujem, či tá bunda, čo stojí v obchode sto eur, má naozaj hodnotu sto eur, alebo len dvadsať?

Simona: Perfektná analógia! Presne o to ide. Základná filozofia je, že trhová cena akcie sa časom vždy priblíži k jej skutočnej vnútornej hodnote. Fundamentálna analýza ti teda pomáha nájsť tie 'bundy', ktoré majú hodnotu sto eur, ale predávajú sa za päťdesiat.

Peter: Hľadáme teda výpredaje na akciovom trhu! Kúpime lacno a čakáme, kým si aj ostatní všimnú, aký skvelý kúsok to je, a cena stúpne.

Simona: Presne. Je to stratégia na dlhšie trate. Nesnažíš sa zarobiť na krátkodobých výkyvoch, ale na dlhodobom raste hodnoty firmy.

Peter: Dobre, to dáva zmysel. Ako ale zistím tú skutočnú hodnotu? To asi nebude len tak napísané na cenovke, však?

Simona: Určite nie. Analýza sa pozerá na dva typy faktorov. Kvalitatívne a kvantitatívne. Začnime tými kvalitatívnymi, ktoré sa nedajú len tak hodiť do tabuľky.

Peter: Čo si mám pod tým predstaviť?

Simona: Prvá vec je oblasť podnikania. Úplne jednoducho: Čo tá firma robí? Ako zarába peniaze? A hlavne – rozumiem tomu?

Peter: To je dôležité? Musím byť expert na výrobu čipov, aby som mohol investovať do výrobcu čipov?

Simona: Nemusíš byť expert, ale mal by si tomu rozumieť. Legendárny investor Warren Buffett sa roky vyhýbal technologickým akciám. Prečo? Pretože sám povedal, že ich biznisu nerozumie.

Peter: A keď nerozumiem, ako môžem vedieť, či sa im bude dariť.

Simona: Presne tak. Druhý bod je konkurenčná výhoda. Čo robí túto firmu výnimočnou? Prečo si zákazníci kupujú iPhone a nie nejaký iný telefón? Prečo pijú Coca-Colu?

Peter: Značka, patenty, technológia...

Simona: Áno! Je tá výhoda ťažko napodobiteľná? Je chránená patentom alebo je to nejaké obchodné tajomstvo? Táto 'priekopa' okolo firmy, ako to volá Buffett, je základom jej dlhodobého úspechu.

Peter: A čo ľudia, ktorí tú firmu vedú?

Simona: To je tretí bod – manažment. Stoja na čele firmy schopní a čestní ľudia? Toto je ťažšie zistiť, lebo si asi len tak nedohodneš stretnutie s Timom Cookom z Apple.

Peter: To asi nie, môj kalendár je dosť plný. Ale ako to teda zistím?

Simona: Sleduješ tlačové konferencie, čítaš výročné správy. Dôležitá otázka je napríklad: vlastnia manažéri akcie vlastnej spoločnosti? Ak áno, je to dobrý znak. Znamená to, že veria vo vlastnú prácu a ich záujmy sú zosúladené s tvojimi ako akcionára.

Peter: Dobre, kvalitatívnym veciam rozumiem. Sú to tie 'mäkké' zručnosti firmy. A čo tie kvantitatívne? To budú asi čísla, však?

Simona: Správne. Tu sa ponoríme do finančných výkazov. Sú to tri hlavné dokumenty: súvaha, výkaz ziskov a strát a výkaz o peňažných tokoch, teda cash flow.

Peter: Znie to ako nočná mora z hodiny účtovníctva.

Simona: Nemusí to tak byť! Nemusíš byť účtovník. Dnes už existujú weby, ktoré ti tieto dáta ukážu v prehľadnej forme. Dôležité je vedieť, čo hľadať.

Peter: A kde tieto výkazy nájdem?

Simona: V Amerike ich firmy zverejňujú vo formulároch 10-K a 10-Q. U nás sú súčasťou výročnej správy, ktorú každá akciová spoločnosť musí zverejniť.

Peter: Okej, takže mám kvalitatívne info aj kvantitatívne dáta. Čo teraz? Ako z tisícov firiem vyberiem tú pravú?

Simona: Robí sa to procesom, ktorému hovoríme screening alebo filtrovanie. Najprv si zadefinuješ kritériá.

Peter: Napríklad?

Simona: Napríklad P/E pomer, teda 'Price to Earnings'. Hovorí ti, aký násobok ročného zisku platíš za akciu. Benjamin Graham, otec hodnotového investovania, odporúčal, aby to nebolo viac ako 15. Všetko nad je už potenciálne drahé.

Peter: Rozumiem. Čo ďalej?

Simona: Ďalší je pomer P/B, teda 'Price to Book'. Porovnávaš cenu akcie s účtovnou hodnotou firmy. Tu by sme sa mali držať pod 1,5. Môžeš si pridať aj ďalšie filtre, napríklad aby firma aspoň 10 rokov vyplácala dividendy, alebo aby jej dlh nebol príliš vysoký.

Peter: A keď si nastavím tieto filtre, čo sa stane?

Simona: Z tisícok firiem ti zrazu zostane možno dvadsať alebo tridsať. A až tieto firmy potom podrobíš hĺbkovému ručnému posúdeniu. Pozrieš sa na ten manažment, konkurenčnú výhodu a podobne.

Peter: Takže zúžim si výber a potom idem do detailov. To znie zvládnuteľne.

Simona: Presne tak. Na konci sa rozhodneš, či, do čoho a koľko investuješ.

Peter: Počkaj, ale ešte sme si nepovedali, ako presne vypočítam tú 'vnútornú hodnotu'. Ako zistím, že akcia má stáť 654 eur, keď na trhu stojí 200?

Simona: Výborne, dostávame sa k jadru veci. Existuje na to viacero modelov. Najznámejšie a najpoužívanejšie sú dividendové diskontné modely a modely založené na voľnom cash flow.

Peter: Skús mi to vysvetliť jednoducho. Čo je dividendový model?

Simona: Predstav si, že hodnota akcie je súčtom všetkých budúcich dividend, ktoré ti firma vyplatí, prepočítaných na dnešnú hodnotu. Čím vyššie dividendy očakávaš, tým vyššia je dnešná hodnota akcie.

Peter: A čo keď firma dividendy nevypláca? Veľa technologických firiem radšej zisk investuje späť do rastu.

Simona: Vtedy prichádzajú na rad modely voľného cash flow. Tie sú trochu zložitejšie, ale v princípe počítajú s hodnotou peňazí, ktoré firme zostanú po všetkých investíciách. Práve tieto modely používajú veľké audítorské firmy pri ohodnocovaní spoločností.

Peter: Takže existujú rôzne nástroje na rôzne typy firiem.

Simona: Presne. A v praxi sa často používa kombinácia viacerých modelov, aby bol výsledok čo najpresnejší. Existujú aj rôzne zjednodušené metódy, napríklad metóda CANSLIM, čo je vlastne taký zoznam siedmich vecí, ktoré by si mal investor všímať.

Peter: Simona, bolo to naozaj nabité informáciami. Skúsme to na záver zhrnúť pre našich poslucháčov.

Simona: Jasné. Takže, celý proces investovania sme si rozdelili na tri úrovne. Najprv makroekonomická analýza – pozeráme sa na zdravie celej ekonomiky. Potom odvetvová analýza – vyberáme si to správne 'ihrisko'.

Peter: A nakoniec to, o čom sme hovorili dnes. Fundamentálna mikroanalýza, kde si vyberáme konkrétneho hráča, teda firmu.

Simona: Presne tak. Hlavnou úlohou fundamentálnej analýzy je zistiť, či cena akcie zodpovedá jej skutočnej vnútornej hodnote. Pomáha nám rozhodnúť sa, kedy kúpiť a kedy predať.

Peter: Pri analýze firmy sme sa pozerali na kvalitatívne faktory – ako biznis model, manažment a konkurenčná výhoda.

Simona: A na kvantitatívne faktory, čo sú v podstate čísla z finančných výkazov. Cieľom je nájsť skvelú firmu za férovú, alebo ideálne za skvelú cenu.

Peter: Super. Myslím, že naši poslucháči majú teraz oveľa lepšiu predstavu, ako na to. Simona, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj čas a za všetky cenné rady.

Simona: Aj ja ďakujem za pozvanie, Peter. Bola to radosť.

Peter: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že vám to pomôže na vašej vlastnej investičnej ceste. Počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa pekne!